Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Csp-25-2023.pdf
PDF · 140.93 KB
Case nature
Subarea
1Csp/25/2023
Uznesenie
Okresný súd Rožňava o návrhu navrhovateľky: V.. Z. S., N.. XX.X.XXXX, A. R. XXX/XX, XXX XX T., zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Ul. Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti: Wishmaker, j.s.a., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 019 365, na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
Spoločnosť Wishmaker, j.s.a., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 52 019 365, j e p o v i n n á zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy, ktoré sú vykonávané na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 0000000724, ktorá mala byť uzatvorená dňa 7.12.2020 medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a.
Spoločnosť Wishmaker, j.s.a., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 52 019 365, j e p o v i n n á v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 0000000724, ktorá mala byť uzatvorená dňa 7.12.2020 medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a.
II. Súd poučuje strany, že spoločnosť Wishmaker, j.s.a., že môže podať žalobu vo veci samej proti navrhovateľke, ktorej predmetom bude zaplatenie dlžných splátok z úverovej zmluvy č. 000 000 724, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 337 ods. 3 CSP.
III. Navrhovateľke p r i z n á v a voči spoločnosti Wishmaker, j.s.a. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia došlým súdu dňa 23.2.2023 domáhala uloženia povinnosti osobe povinnej z neodkladného opatrenia (ďalej len „spoločnosť Wishmaker, j.s.a.“) zdržať sa práva na výkon zrážok zo mzdy, ktoré sú vykonávané na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 0000000724, ktorá mala byť uzatvorená dňa 7.12.2020 medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. Ďalej žiadala určiť, že spoločnosť Wishmaker, j.s.a. je povinná v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 0000000724, ktorá mala byť uzatvorená dňa 7.12.2020 medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. Zároveň žiadala priznať navrhovateľke voči spoločnosti Wishmaker, j.s.a. nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a poučiť spoločnosť Wishmaker, j.s.a., že môže podať proti navrhovateľke samostatnú žalobu o zaplatenie.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že spoločnosť Wishmaker, j.s.a doručila zamestnávateľovi navrhovateľky listinu označenú ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“ zo dňa 23.5.2022, v ktorej spoločnosť Wishmaker, j.s.a. žiadala zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky na bankový účet s variabilným symbolom „000000724“. Žiadosťou o zrážky žiadala spoločnosť Wishmaker, j.s.a. zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo mzdy v súvislosti s pohľadávkami, ktoré údajne mali vyplývať bližšie nešpecifikovaným osobám označeným v žiadosti o zrážky ako Investor 1/, Investor 2/ a Investor 3/. Investor 1/ mal mať pohľadávku voči navrhovateľke vo výške 384,25 EUR, Investor 2/ mal mať pohľadávku vo výške 7,38 EUR a Investor 3/ mal mať pohľadávku vo výške 988,95 EUR. Zrážky zo mzdy boli zamestnávateľom vykonávané v prospech účtu spoločnosti Wishmaker, j.s.a. od 1.6.2022 doposiaľ vo výške 82,23 EUR mesačne. Zrážky zo mzdy boli vykonávané na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 000000724 zo dňa 7.12.2020, ktorá mala byť uzatvorená medzi navrhovateľkou a bližšie nešpecifikovaným osobami označenými v Dohode o zrážkach zo mzdy ako Investor 1/, Investor 2/ a Investor 3/. Medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. bola uzatvorená Rámcová zmluva Dlžník dňa 26.11.2020. Navrhovateľke boli dňa 8.12.2020 poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.940,- EUR a doposiaľ uhradila sumu 2.222,07 eur (suma 246,69 EUR bola vyzrážaná zamestnávateľom za obdobie od 1.11.2022 do 31.1.2023, suma 411,15 EUR bola vyzrážaná zamestnávateľom za obdobie od 1.6.2022 do 31.10.2022 a suma 1.564,23 EUR vyplýva z prehľadu úhrad navrhovateľkou). Jediným riešením ako zabrániť ďalším neoprávneným zásahom do majetkovej sféry navrhovateľky prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Rámcovú zmluvu je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Práva osoby povinnej z neodkladného opatrenia nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko jej nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na súd. Pre právne posúdenie je nevyhnutné definovať postavenie navrhovateľky a spoločnosti Wishmaker, j.s.a., ako aj definovať činnosť spoločnosti Wishmaker, j.s.a., ktorá na jednej strane vystupuje ako poskytovateľ služby v prospech navrhovateľky na základe rámcovej zmluvy, a na druhej strane háji záujmy tretej strany Investorov, ako aj svoje ekonomické záujmy. Avšak záujmy navrhovateľky ako dlžníka na jednej strane a na druhej opačnej strane záujmy Investorov ako veriteľov a záujmy spoločnosti Wishmaker, j.s.a. ako poskytovateľa služby sú protichodné. Medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. vznikol Rámcovou zmluvou Dlžník dodávateľsko-spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. OZ. Navrhovateľka v predmetnom právnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ a spoločnosť Wishmaker, j.s.a. koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytuje služby). Na základe rámcovej zmluvy mala spoločnosť Wishmaker, j.s.a. ako prevádzkovateľ poskytovať navrhovateľke služby súvisiace s kolektívnym požičiavaním prostredníctvom webovej platformy (viď. bod 1.5 a bod 1.6 rámcovej zmluvy). Služby mali byť poskytované odplatne, konkrétne služby vymedzené v bode 3. rámcovej zmluvy (viď. bod 2.1 rámcovej zmluvy), pričom odkazuje na „Sadzobník poplatkov Prevádzkovateľa portálu“. Dohoda o zrážkach v bode 4 „Zrážky a ich výška“ definuje jednotlivé pohľadávky, ktoré majú byť ňou zabezpečené, medzi ktorými sa nachádza aj pohľadávka spoločnosti Wishmaker, j.s.a. predstavujúca poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu vo výške 1.421,28 EUR s ďalším bližšie neuvedeným príslušenstvom. Úver bol navrhovateľke poskytnutý vo výške 1.940,- EUR, čiže poplatok má predstavovať 73,2 % z výšky úveru, čo nemožno hodnotiť inak ako neprijateľné. Aj všetky dojednania poplatkov, ktoré sa týkajú zrejme správy úveru (hoci v zmluve nikde nie je definované, čo zahŕňa správa úveru) predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko neslúžia potrebám ani záujmom spotrebiteľa, ale slúžia výlučne záujmom spoločnosti Wishmaker, j.s.a. Navrhovateľka ku dňu podania návrhu uhradila sumu presahujúcu istinu úveru t.j. 1.940,- EUR (uhradila 2.222,07 EUR), zrážkami zo mzdy je vymáhaná pohľadávka, ktorá má mať čiastočne pôvod v úverovej zmluve č. 000000724 uzatvorenej medzi navrhovateľkou a viacerými bližšie neidentifikovanými veriteľmi (investormi 1/ - 3/), a v rámcovej zmluve dlžník. Spoločnosť Wishmaker,j.s.a. navonok vystupuje ako sprostredkovateľ, ale od počiatku zmluvného vzťahu nevystupuje nezávislo, ale ako zainteresovaná strana, ktorá uskutočňuje úkony nie v prospech dlžníka, ale buď v záujme Investora, alebo vo vlastnom záujme. To vyplýva z nasledovných okolností: - spoločnosť vyberá od dlžníka poplatky, ktoré sa týkajú správy pôžičky, poplatky za upomienky, ktoré zasiela dlžníkovi za omeškanie, poplatok za spracovanie
predčasného splatenia pôžičky. Z rámcovej zmluvy však nevyplýva, čo zahŕňa pojem „správa peňažných prostriedkov“ (bod 3.1 rámcovej zmluvy). Možno sa domnievať, že ide prevažne o administratívne úkony, akými sú evidencia výšky pohľadávky (zostatku istiny, úrokov a ostatného príslušenstva), či sledovanie omeškaných splátok a s tým súvisiaca komunikácia s veriteľom a dlžníkom v podobe výziev a oznámení. Súbor týchto úkonov vrátane zasielania upomienok za omeškanie s platením pôžičky však nemôže predstavovať službu, ktorá sa vykonáva v záujme dlžníka. Obdobne to platí aj v prípade poplatku za spracovanie predčasného splatenia pôžičky, ktorý má navrhovateľka platiť spoločnosti Wishmaker, j.s.a. Spoločnosť Wishmaker, j.s.a. má súčasne úlohu vymáhať pohľadávku investora voči dlžníkovi a požadovať od dlžníka náhradu s tým spojených nákladov, - spoločnosť Wishmaker, j.s.a. je podľa rámcovej zmluvy (bod, 7.7 rámcovej zmluvy) oprávnená vykonávať v mene a na účet Investora podávať a podpisovať návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, pričom investor je dlžníkovou protistranou s odlišnými záujmami, právne úkony sankčnej v prospech Investora, nakoľko ho Investor vyslovene oprávňuje, aby za investora využil právo „zosplatniť“ pôžičku ( bod 11. rámcovej zmluvy). Vykonanie tohto oprávnenia je v záujme investora, a zjavne nie v záujme dlžníka. Tieto oprávnenia spoločnosti Wishmaker, j.s.a. výrazným spôsobom narúšajú jeho zdanlivo nezávislé postavenie vo vzťahu medzi veriteľom (investorom) a dlžníkom (navrhovateľkou), ktorý nepozná skutočnú totožnosť investora a touto informáciou disponuje len spoločnosť Wishmaker, j.s.a., nakoľko rámcová zmluva, ktorú predpripravila spoločnosti Wishmaker, j.s.a., dlžníkovi nijakým spôsobom neumožňuje dozvedieť sa totožnosť investora. Táto okolnosť obmedzuje dlžníka v možnosti domáhať sa svojich práv voči investorovi, pretože dlžník nie je schopný označiť investora ani jedným z údajov, ktoré vyžaduje ods. 1 CSP. Pokiaľ je osoba povinná z neodkladného opatrenia jediným subjektom, ktorý pozná skutočnú totožnosť investora a rámcovou zmluvou s dlžníkom si voči dlžníkovi v tejto otázke de facto zabezpečil mlčanlivosť, je nepochybné, že chráni totožnosť investora pred dlžníkom, čo nemožno vyhodnotiť tak, že koná v záujme dlžníka. Podľa označenia Rámcovej zmluvy Dlžník má ísť o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ, avšak podľa obsahu a ďalších dokumentov, na ktoré zmluva odkazuje (napr. sadzobník, všeobecné obchodné podmienky podmienky) sa javí ako sprostredkovateľská zmluva (prevádzkovateľ má obstarať príležitosť uzatvoriť úverovú zmluvu pre dlžníka). Rámcová zmluva obsahuje nasledovné splnomocnenia: 1/ dlžník splnomocňuje Prevádzkovateľa na „zabezpečenie úkonov spojených so správou peňažných prostriedkov“ - bod 14. rámcovej zmluvy 2/ Investor oprávňuje Prevádzkovateľa vykonávať v mene a na účet Investora podávanie a podpisovanie návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, ako aj uskutočňovanie právnych úkonov sankčnej v prospech Investora, nakoľko ho Investor vyslovene oprávňuje, aby za investora využil právo „zosplatniť“ pôžičku. Investor za týmto účelom splnomocnil prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ (spoločnosť Wishmaker, j.s.a.) je teda zároveň subjektom, ktorý má sprostredkovať uzatvorenie úverovej zmluvy pre Dlžníka (t.j. vykonať službu pre Dlžníka za odplatu),súčasne je oprávnený vystupovať v mene a na účet veriteľa/veriteľov, ktorý má/majú úver poskytovať pri podpisovaní úverovej zmluvy, alebo za Investora vyhlásiť predčasnú splatnosť, ďalej je súčasne splnomocnený od Dlžníka na úkony spojené so správou úveru, či automatické úhrady. Prevádzkovateľ súčasne inkasuje poplatky od Dlžníka, ako aj od Investora. Následne absolútne nepochopiteľne vyznievajú ustanovenia, ktorými sa Prevádzkovateľ snaží zbaviť zodpovednosti za škodu v neprospech Dlžníka (bod 10.1 rámcovej zmluvy), ako aj ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že pri uhrádzaní poplatkov nie je konflikt záujmov prevádzkovateľa, ako veriteľa a prevádzkovateľa ako správcu. Taktiež utajovanie identifikácie Investorov, ktorých má prevádzkovateľ zastupovať, vytvára z rámovej zmluvy nástroj, prostredníctvom ktorého má prevádzkovateľ kontrolu nad celým úverovým vzťahom a inkasuje za jednotlivé úkony od oboch strán poplatky, či provízie na svoj účet. Spoločnosť Wishmaker, j.s.a. prakticky zastupuje jednu aj druhú stranu a takéto konanie nemožno posúdiť inak ako v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s ustanovením § 22 OZ. Navrhovateľka na základe Rámcovej zmluvy Dlžník nepozná ani len identitu jej veriteľov, čo je znemožňuje akúkoľvek obranu voči prípadným dlhom. Vyššie uvedené interné rozpory v rámci obsahu zmluvy nasvedčujú, že jej primárnym zmyslom bolo vytvoriť predformulovaný dokument (právny úkon) medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý sa má tváriť ako „nepomenovaný“ hoci podľa obsahu zahŕňa viacero právnych úkonov a predstavuje vo svojom výsledku jednoznačný konflikt záujmov zúčastnených. Prakticky kopíruje postup spoločnosti Zinc Euro, ktorej podnikateľský model bol zo strany súdov SR vyhodnotený ako konanie in fraudem legis a rámcové zmluvy, v ktorých mali základ Úverové zmluvy, vyhodnotené ako absolútne neplatné (bližšie pozri napr. Rozsudok KS TT, sp. zn.: 25CoCsp/4/2020, KS TN, sp. zn.: 6CoCsp/53/2021). Rámcová zmluva Dlžník je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu porušenia zmyslu a účelu § 22 OZ (neplatnosť podľa § 39 OZ), alternatívne pre jej zmätočnosť, neurčitosť a zásadnú nerovnosť medzi spotrebiteľom a dodávateľom je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi (neplatnosť podľa § 37 OZ
v spojení s § 39 OZ). V nadväznosti na uvedené bolo možné od navrhovateľky žiadať iba sumu, ktorá bola reálne poskytnutá dňa 8.12.2020, t.j. sumu 1.940,- eur. Suma 1940,- eur prakticky predstavujúca bezdôvodné obohatenie zanikla splnením, resp. je ku dnešnému dňu premlčaná. Primárne má navrhovateľka za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí (označenie strán dohody) absolútne neplatným právnym úkonom z nižšie uvádzaných dôvodov a nemôže byť právne záväzná pre zamestnávateľa navrhovateľky a ani pre navrhovateľku. Za zásadný nedostatok predkladanej dohody o zrážkach zo mzdy považuje, že v nej nie sú reálne označení veritelia, čiže osoby, v prospech ktorých má byť plnená povinnosť. Je v nej označený iba ich zástupca
- osoba povinná z neodkladného opatrenia v tomto konaní, ktorý však koná v ich mene a na ich účet. Konanie spoločnosti Wishmaker, j.s.a. sa opäť vyznačuje konfliktom záujmov, keď je na jednej strane splnomocnený navrhovateľkou na správu a inkaso úverového účtu a na druhej strane je splnomocnený „utajenými“ veriteľmi na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, kde ako povinná má vystupovať navrhovateľka. Dohoda o zrážkach zo mzdy súčasne obsahuje ustanovenie bodu 3.2, že identifikačné údaje investorov sú dostatočne určité a zrozumiteľne, hoci z ich označenia v dohode o zrážkach vyplýva opak. Ustanovenie považuje navrhovateľka za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V bode 4.4 si dokonca samotná osoba povinná z neodkladného opatrenia definuje svoju vlastnú pohľadávku vo výške 1.421,28 eur voči navrhovateľke, ale dohoda o zrážkach zo mzdy má byť uzatvorená nie medzi povinnou osobou a navrhovateľkou, ale medzi navrhovateľmi a „utajenými“ Investormi. Spolonosť Wishmaker, j.s.a. tak nemá oprávnenie požadovať prostredníctvom tejto dohody o zrážkach žiadne vykonávanie zrážok, nakoľko nejde o zmluvnú stranu dohody o zrážkach. Navrhovateľka si nie je vedomá, že by Dohodu o zrážkach reálne podpisovala, a že je na nej jej podpis. Posúdením právnej stránky Rámcovej zmluvy Dlžník ako neplatného právneho úkonu bol osvedčený nedôvodný zásah do majetkovej sféry navrhovateľky. Aj pri opomenutí tejto argumentácie možno konštatovať neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Mala za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ. Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s Dohodou o zrážkach zo mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občiansko-právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala navrhovateľka za rozpornú s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom navrhovateľka nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany je vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave dodávateľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Práva navrhovateľky boli mimoriadne negatívne dotknuté, čo je potvrdené tým, že: - suma požadovaná v dohode o zrážkach je sporná a zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu, - zrážky zo mzdy prijíma neoprávnený subjekt, - skutočný veritelia sú zatajovaní - navrhovateľka už zaplatila istinu poskytnutého úveru, - pohľadávka je eventuálne premlčaná, - dohoda o zrážkach ako aj rámcová zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Existuje odôvodnená obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany spoločnosti Wishmaker, j.s.a. došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul. K uvedenému stavu došlo momentom, keď spoločnosť Wishmaker, j.s.a. prijala od navrhovateľky prvýkrát úhradu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Prípadným zachovávaním doteraz nastoleného stavu, by sa viac prehĺbila intenzita nedôvodného zásahu do majetkových práv navrhovateľky. Za daného stavu sa môže tento nezákonný proces voči navrhovateľke zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka podľa obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka predložila Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov zo dňa 23.5.2022 s prílohou (čl.10-11), Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 000000724 zo dňa 7.12.2020 (čl.12-14), Rámcovú zmluvu Dlžník zo dňa 26.11.2020 (čl.15-21), Sadzobník poplatkov Prevádzkovateľa portálu (čl.22), výpis z Obchodného registra SR spoločnosti Wishmaker, j.s.a. (čl.23), výpis z Obchodného registra SR zamestnávateľa navrhovateľky (čl.24-26),
výpis zo Space účtu navrhovateľky zo dňa 8.12.2020 (čl.27), Potvrdenie o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.11.2022 (čl.28), Potvrdenie o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.2.2023 (čl.29) a výpis zo Space účtu navrhovateľky za obdobie máj 2022 až august 2021 (čl.30).
4. Rámcovou zmluvou Dlžník zo dňa 26.11.2020 navrhovateľka osvedčila, že medzi ňou ako dlžníkom a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. ako prevádzkovateľa bola uzavretá zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol záväzok prevádzkovateľa odplatne poskytovať dlžníkovi služby vymenované v čl. 3 tejto zmluvy a záväzok dlžníka plniť povinnosti v zmysle tejto zmluvy a platiť za poskytnuté služby odplatu. Prevádzkovateľ sa zaviazal poskytovať dlžníkovi, najmä tieto služby: (i)aktívny prístup do Procesov kolektívneho požičiavania prevádzkovaných na Portáli za účelom vytvorenia príležitosti uzavrieť s potenciálnym investorom úverovú zmluvu, (ii) zriadenie, aktivácia a správa virtuálneho účtu, (iii) poskytovanie ďalších služieb pri používaní portálu bližšie špecifikovaných v podmienkach ako aj v rámcovej zmluve dlžník. Podľa označenia má ísť o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, avšak podľa obsahu a ďalších dokumentov, na ktoré zmluva odkazuje (napr. sadzobník) sa javí ako sprostredkovateľská zmluva (prevádzkovateľ má obstarať príležitosť uzatvoriť úverovú zmluvu pre dlžníka).
5. Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 000000724 zo dňa 7.12.2020 navrhovateľka osvedčila, že medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a investormi a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. ako veriteľmi bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka, v zmysle ktorej sa zabezpečila pohľadávka navrhovateľky voči veriteľom zo zmluvy o úvere a z rámcovej zmluvy (body 4.1, 4.2., 4.3, 4.4 dohody).
6. Žiadosťou spoločnosti Wishmaker, j.s.a. zo dňa 23.5.2022 zaslanej zamestnávateľovi navrhovateľky navrhovateľka osvedčila, že spoločnosť Wishmaker, j.s.a. požiadala zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy navrhovateľky a o ich odvádzanie na bankový účet portálu s VS: XXX XXX XXX, a to tak, že v najbližšom výplatnom termíne vykonať zrážku zo mzdy vo výške 128,97 EUR a v ďalším mesiacoch vykonávať pravidelné mesačné zrážky vo výške 82,23 EUR až do uhradenia pohľadávky v celom rozsahu, prípadne do doručenia oznámenia o pozastavení/ukončení vykonávania zrážok zo mzdy.
7. Výpisom zo Space účtu navrhovateľky zo dňa 8.12.2020 (čl.27), Potvrdením o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.11.2022 (čl.28), Potvrdením o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.2.2023 (čl.29) a výpisom zo Space účtu navrhovateľky za obdobie máj 2022 až august 2021 (čl.30) navrhovateľka osvedčila, že jej dňa 8.12.2020 bola poskytnutá suma úveru 1.940,- EUR a uhradila sumu 2.222,07 EUR, a to tak, že sumu 1.564,23 EUR uhradila navrhovateľka za obdobie od januára 2021 do mája 2022, sumu 411,15 EUR zrazil zamestnávateľ za obdobie od 1.6.2022 do 31.10.2022 a sumu 246,69 EUR zrazil taktiež zamestnávateľ za obdobie od 1.11.2022 do 31.1.2023.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
17. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
19. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka súdu). Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
20. Súd vychádzal zo skutočností, ktoré považoval z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh za osvedčené, že navrhovateľka uzatvorila so spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. dňa 26.11.2020 Rámcovú zmluvu Dlžník, na základe ktorej sa spoločnosť Wishmaker, j.s.a. zaviazala odplatne poskytovať navrhovateľke služby vymenované v čl. 3 tejto zmluvy a navrhovateľka sa zaviazala plniť povinnosti v zmysle tejto zmluvy a platiť za poskytnuté služby odplatu. Následne dňa 7.12.2020 bola medzi navrhovateľkou a investormi uzavretá Úverová zmluva č. 000 000 724, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver 1.940,- EUR. Dňa 7.12.2020 bola medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a investormi a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. ako veriteľmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka, podľa ktorej sa zabezpečila pohľadávka navrhovateľky voči veriteľom zo zmluvy o úvere a z rámcovej zmluvy (body 4.1, 4.2., 4.3, 4.4 dohody). Na základe tejto dohody spoločnosť Wishmaker, j.s.a. požiadala zamestnávateľa navrhovateľky KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky a o ich poukazovanie spoločnosti, a to s tým, že zamestnávateľ za obdobie od 1.6.2022 do 31.10.2022 zrazil sumu 411,15 EUR a za obdobie od 1.11.2022 do 31.1.2023 zrazil sumu 246,69 EUR. Navrhovateľka poukázala na neplatnosť rámcovej zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok upravených v rámcovej zmluve a tiež na neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti obligátorných náležitostí v označení strán dohody a neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok v nej uvedených.
21. Súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že základný vzťah medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Wishmaker, j.s.a., týkajúci sa Rámcovej zmluvy dlžník zo dňa 26.11.2020, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, kde spoločnosť Wishmaker, j.s.a. vystupovala v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe rámcovej zmluvy mala spoločnosť Wishmaker, j.s.a. ako prevádzkovateľ poskytovať navrhovateľke služby súvisiace s kolektívnym požičiavaním prostredníctvom webovej platformy (viď. bod 1.5 a bod 1.6 rámcovej zmluvy). Služby mali byť poskytované odplatne, konkrétne služby vymedzené v bode 3. rámcovej zmluvy (viď. bod 2.1 rámcovej zmluvy), pričom odkazovala na „Sadzobník poplatkov Prevádzkovateľa portálu“. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Podľa označenia Rámcovej zmluvy Dlžník má ísť o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, avšak podľa obsahu a ďalších dokumentov, na ktoré zmluva odkazuje (napr. sadzobník) sa javí ako sprostredkovateľská zmluva (prevádzkovateľ má obstarať príležitosť uzatvoriť úverovú zmluvu pre dlžníka).
22. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo preto nevyhnutné aj Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.12.2020, ktorá čiastočne nadväzuje na uvedenú rámcovú zmluvu a čiastočne na úverovú zmluvu, posúdiť ako spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutným na posúdenie právneho vzťahu aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy a ani spornej Dohody o zrážkach zo mzdy si navrhovateľka ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno samú o sebe považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže predstavuje legitímny a zákonom dovolený právny inštitút. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážkami pri výkone rozhodnutia (§ 551 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).
23. Je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť (§ 5a ods. 1 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014).
24. Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).
25. Je teda nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácií ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ. Predmetná dohoda síce bola uzatvorená vo forme samostatnej listiny, avšak neobsahuje presné údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky spoločnosti Wishmaker, j.s.a. majú byť zrážky zo mzdy navrhovateľky vykonávané. Nepostačuje v bode 4.4. iba uvedenie, že prevádzkovateľ má voči dlžníkovi pohľadávku na základe rámcovej zmluvy predstavujúcej poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške 1.421,28 EUR spolu s ďalším príslušenstvom, napríklad úrok z omeškania; v prípade, ak nastane skutočnosť vymedzená v rámcovej zmluve dlžník, vzniká prevádzkovateľovi voči dlžníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z aktuálnej dlžnej sumy poplatku za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu počítanej na 8. deň omeškania s úhradou dlhu. V bodoch 4.1 až 4.3 predmetnej dohody síce veriteľ uvádza, že má pohľadávku v konkrétnej výške, pričom však konštatuje, že okrem iného môže pozostávať z istiny
úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, úrokom z omeškania bližšie nešpecifikovaným s ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy, ktoré bližšie nešpecifikuje alebo v prípade, ak nastane skutočnosť vymedzená v rámcovej zmluve dlžník, vzniká prevádzkovateľovi voči dlžníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z aktuálnej dlžnej sumy istinu úveru počítanej na 8. deň omeškania s úhradou dlhu.
26. Je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy aj z dôvodu neprijateľnosti a možnosti vymáhať dlh bez jednoznačného určenia jeho oprávnenej výšky a bez súdneho prieskumu podmienok zmluvy. Možno jednoznačne uviesť, že uvedená dohoda nespĺňa podmienky náležitého perfektného právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka, čo sa týka určitosti a oprávnenosti výšky pohľadávky. Ak z jej obsahu vyplýva, že výška zabezpečenej pohľadávky je aj rovnakou výškou úverovej sumy, ktorú by si spoločnosť Wishmaker, j.s.a. nárokovala zo zmluvy o úvere, je možné mať preto dôvodne za to, že mohlo by dôjsť k zrážkam zo mzdy aj súm neprináležiacich spoločnosti Wishmaker, j.s.a., vyplývajúcich z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok (napr. aj zo zmluvnej pokuty, čo sa napokon uvádza priamo bod 4.4 Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.12.2020). Podľa názoru súdu navyše nie je možné platne uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy na fiktívny, resp. ešte neexistujúci prípadný dlh, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 7.12.2020 spoločnosť Wishmaker, j.s.a. nemohla mať žiaden dlh, keďže úver bol poskytnutý 8.12.2020. Bolo osvedčené, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná úverová zmluva, a to hoci aj na samostatnej listine, no je nepochybným, že v deň uzavretia Zmluvy o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto dohoda zabezpečovať.
27. Podľa názoru súdu predmetná dohoda nespĺňala ani podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľov. V dohode sú totiž veritelia identifikovaní iba tzv. identifikačným kódom investora, ktorý je iba kombináciou viacerých číslic, nie je však vo forme mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby a tak identifikácia investora ako veriteľa jeho menom a priezviskom ako konkrétnej fyzickej osoby nie je možná. Z takéhoto označenia subjektov na strane veriteľa nemožno identifikovať konkrétne fyzické osoby. Títo veritelia nie sú identifikovaní, a teda navrhovateľka ako dlžník z obsahu zmluvy nemala možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na strane veriteľa ako zmluvnej strany. Už samotná táto skutočnosť môže mať za následok absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy a tiež dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť pri označení účastníkov (zmluvných strán), na ktorú skutočnosť musí súd prihliadať ex offo, pretože takýto právny úkon je neplatný od počiatku a nevyvoláva žiadne právne následky. Na tomto závere nič nemení ani obsah bodov 3.1 a 3.2 dohody o zrážkach, v ktorých zmluvné strany prehlasujú, že majú platne uzatvorené rámcové zmluvy s prevádzkovateľom a že identifikáciu spôsobom uvedeným v dohode považujú za určitú a zrozumiteľnú. 28. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa. Rovnako boli prijaté Smernice a Nariadenia, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle zákonov nielen ustanovenia národného práva implementujúce napríklad Smernice, ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu Smerníc (ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení cieľa Smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nutné chrániť postavenie spotrebiteľa a nastolenie rovnováhy, ktorú tá - ktorá zmluva upravuje medzi právami a povinnosťami zmluvným strán, a to v záujme skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa, je nutné vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t. j. je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je tak povinnosťou súdu reflektovať na obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalujúca strana sa domáhala ochrany svojich ústavných práv.
29. Súd zároveň dodáva, že nezastáva názor že by každá dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorí dodávateľ so spotrebiteľom bola ustanovením, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva upraveným v Občianskom zákonníku,
pričom súčasná právna úprava výslovne pripúšťa použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch v zákone č. 250/2007 Z. z. za predpokladu individuálneho dojednania dohody o zrážkach zo mzdy a po dôslednom poučení spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ má možnosť túto odmietnuť. Ak ju neodmietne, alebo príjme takéto rozhodnutie je podľa súčasnej právnej úpravy nutné to rešpektovať. Súd však svoj záver v pochybnosti o platnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy založil na zistení, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je dostatočne určitá v časti zabezpečenej pohľadávky, keďže určenie pohľadávky, ktorá má byť zrazená, je obsahovou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Za ustálenie zabezpečenej pohľadávky z tohto pohľadu v žiadnom prípade nemožno považovať pohľadávky, ktoré možno vzniknú v budúcnosti tak, ako je uvedené bodoch 4.1 až 4.4 predmetnej dohody. V týchto bodoch dohody síce veriteľ uvádza, že má pohľadávku v konkrétnej výške, pričom však konštatuje, že okrem iného môže pozostávať z istiny úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, úrokom z omeškania bližšie nešpecifikovaným s ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy, ktoré bližšie nešpecifikuje alebo v prípade, ak nastane skutočnosť vymedzená v rámcovej zmluve dlžník, vzniká prevádzkovateľovi voči dlžníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z aktuálnej dlžnej sumy istinu úveru, resp. poplatku za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu počítanej na 8. deň omeškania s úhradou dlhu. O aký rozsah pohľadávky sa vlastne má jednať, resp. či tento rozsah je obmedzený, z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy zrejme nie je. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a jej znenie sú súčasťou aj zmluvného formulára rámcovej (bod 12 rámcovej zmluvy) a teda jej znenie je vopred dané veriteľom bez možnosti ovplyvnenia jej obsahu dlžníkom a vôbec možnosti jej odmietnutia, a teda súd uzatvára, že má vážne pochybnosti o tom, či dlžník sa sám rozhodol slobodne a vážne uzavrieť aj takúto (§ 37 ods. 1 OZ) a že sa nejedná o jednostranné zvýhodnenie veriteľa a obmedzenie zmluvnej voľnosti na strane dlžníka (keď primárne bolo v jeho záujme sprostredkovanie úveru). Súd v tomto poukazuje aj na ust. § 37 a § 39 OZ a ust. § 3 ods. 1OZ a či sa nejedná aj o konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi.
30. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia posudzoval otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami s ohľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľky. Podľa súdu navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže listinnými dôkazmi - žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy a potvrdeniami zamestnávateľa o vykonaných zrážkach bolo osvedčené, že ku dňu 23.5.2022 požiadala spoločnosť Wishmaker, j.s.a. zamestnávateľa navrhovateľky vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľky, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia a spoločnosti Wishmaker, j.s.a. uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a tiež povinnosť oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky, aby upustil od vykonávania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľky v prospech spoločnosti. Z predložených listín navyše vyplynulo, že zamestnávateľ skutočne vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľky. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú rámcovú zmluvu je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Práva veriteľa nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality tak môže spoločnosť takéto obmedzenie zniesť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto takémuto návrhu vyhovel.
31. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd spoločnosti Wishmaker, j.s.a. uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Uvedené však nijak nebráni navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, ak bude mať zato, že neodkladné opatrenie nie je dostatočné. Súd je však názoru, že prípadný petit žaloby o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, je petit na určenie právnej skutočnosti, ktorá však v zmysle § 137 CSP nie je prípustná, nakoľko nevyplýva z právneho predpisu. Určovacími žalobami tak možno žiadať iba určenie, či tu nejaké konkrétne právo je alebo nie je, ale nie neplatnosť zmluvy, nakoľko určenie neplatnosti zmluvy je určenie právnej skutočnosti. Pretože súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale poučil strany
- spoločnosť Wishmaker, j.s.a. v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku úspešnej navrhovateľky na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, tak, že jej voči spoločnosti Wishmaker, j.s.a., priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).
Poučenie:
Proti uzneseniu v jeho I. až III. výroku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava, v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.