Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2Co-117-2013.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Petra Straku v právnej veci navrhovateľa H. R., nar. XX. X. XXXX, bytom J., Y. XXXX/XX, proti odporkyni G. R., nar. XX. X. XXXX, bytom J., F. XXX/X, o návrhu na zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Poprade 15P 288/2012-75 z 17. 4. 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného. Zamietol návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posledná úprava práv a povinností voči odporkyni zo strany navrhovateľa bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Poprade 20C 192/2010 z 19. 4. 2011. Týmto rozhodnutím bolo manželstvo rodičov odporkyne rozvedené. Na čas po rozvode bola v tom čase maloletá odporkyňa zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 180 Eur mesačne. V tom čase navrhovateľ pracoval v Národnej banke Slovenska s mesačným príjmom 838 Eur mesačne, matka v Sociálnej poisťovni s príjmom 574 Eur mesačne. Odporkyňa navštevovala 2. ročník Strednej priemyselnej školy v J., odbor propagačná grafika. Odporkyňa podala návrh na zvýšenie výživného, ktoré rozsudkom Okresného súdu v Poprade 10P 25/2012-54 z 30. 5. 2012 bol zamietnutý. Navrhovateľ dňa XX. X. XXXX uzavrel manželstvo s U. K., ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 104 Eur mesačne, iný kompenzačný príspevok do rozhodnutia súdu nebol priznaný. Výdavky na lieky a poplatky za lieky z odborných ambulancií predstavujú mesačne zhruba 20 Eur. Odporkyňa bola prijatá v šk. roku 2013/2014 do 1.ročníka Technickej univerzity v F.. Dôvodom pre podanie návrhu na zníženie výživného zo strany navrhovateľa bola skutočnosť, že uzavrel nové manželstvo v auguste 2012 a jeho manželka je na invalidnom dôchodku. Na druhej strane odporkyňa navštevovala maturitný ročník umeleckého smeru s prípravou na vysokoškolské štúdium, rovnako umeleckého smeru. Preto návrh na zníženie výživného bol zamietnutý s poukazom na to, že pomery pokiaľ išlo o zárobkové možnosti a schopnosti rodičov odporkyne sa nezmenili, zmenili sa pomery u navrhovateľa, ktorý sa oženil a zmenili sa pomery u odporkyne, ktorá sa pripravovala na vysokoškolské štúdium mimo trvalého bydliska.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. V svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Pri určení výživného vychádzal súd prvého stupňa síce z príjmu navrhovateľa, ale nebral do úvahy okolnosť, že došlo na jeho strane k zmene pomerov. Jeho manželka poberá invalidný dôchodok vo výške 101,40 Eur mesačne, náklady spojené s užívaním bytu predstavujú 150 Eur mesačne, inkaso 42,24 Eur mesačne, medzitým bolo zvýšené na 57 Eur, internet a televízia 22,4 Eur, mobil 20 Eur, benzín cca 70 Eur mesačne a náklady na liečbu manželky navrhovateľa za rok 2012 dosiahli sumu 1 010 Eur mesačne. Okrem toho náklady na zubné ošetrenie v roku 2012 dosiahli výšku 124 Eur a 21 Eur mesačne v roku 2013. Po odpočítaní mesačných výdavkov ostáva navrhovateľovi 272,01 Eur mesačne. Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho vyčíslenia príjmu navrhovateľa, ktorý dosiahol sumu 772,17 Eur mesačne. Podľa jeho názoru dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov a odporkyňa v podstate nemá nijaké životné náklady, nakoľko na bývanie neprispieva a všetky ostatné náklady jej hradí matka, pričom ani tieto neboli nijakým spôsobom preukázané. Súd sa uspokojil iba s vyhlásením splnomocnenej zástupkyne odporkyne. Výdavok na stužkovú slávnosť bol uhrádzaný s tým, že celé štyri roky počas stredoškolského štúdia sa skladali študenti po 20 Eur mesačne. Preto navrhoval napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa a podľa jej názoru, suma ktorá je určená doteraz na výživné vo výške 180 Eur je primeraná jej potrebám, nákladom na štúdium, bývaniu a finančným možnostiam otca: „V roku 2012 sa navrhovateľ účelovo oženil s plne invalidnou ženou, dúfajúc že bude platiť minimálne výživné mňa. Neviem, či nemá vedomosť o tom, či nie je možné, aby manželka navrhovateľa sa zamestnala, už či na plný alebo čiastočný úväzok a poberala aj kompenzačné príplatky. Je nemysliteľné, aby žila na úkor výživného, ktoré jej prináleží. Týmto manželstvom zobral na seba navrhovateľ neprimerané riziko“. Odporkyňa býva s matkou a jej priateľom s tým, že matka prispieva na výživu a bývanie podľa svojich možností. Prebieha medzi rodičmi konanie o vyporiadanie BSM, s tým, že otec býva v ich spoločnom byte. V roku 2012/2013 mala vysoké výdavky súvisiace s ukončením stredoškolského štúdia, maturitou, stužkovou slávnosťou, prihláškou na vysokú školu a od šk. roka 2013/2014 bude navštevovať denné štúdium Vysokej školy technickej, katedra výtvarných umení. Bude potrebné uhrádzať nielen náklady nielen na štúdium, ale aj cestovné výdavky a náklady na bývanie. Odporkyňa uviedla, že jej školský prospech je výborný, zmaturovala na čisté jednotky a získala mnoho ocenení na výtvarné práce a diela. Bola prijatá spomedzi 127 uchádzačov, z ktorých bolo prijatých len 17 študentov. Práve výtvarné a umelecké potreby sú dosť finančne náročné a pomáhajú aj starí rodičia z matkinej strany, ktorí participujú na vyšších výdavkov spojených, či už maturitou, stužkovou slávnosťou, vodičským preukazom atď.. Preto navrhla, aby bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.
Odvolací súd prejednal vec a konanie, ktoré mu predcházalo v súlade s ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
V konaní bolo nepochybne zistené, že odporkyňa je dcérou navrhovateľa a je študentkou v čase konania pred súdom prvého stupňa strednej školy, v čase rozhodovania odvolacieho súdu študentkou vysokej školy mimo trvalého bydliska. Rovnako bolo zistené, že posledná úprava práv a povinností navrhovateľa voči odporkyni bola pochádza z roku 2011, kedy bol príjem navrhovateľa zhruba 838 Eur, matky odporkyne 574 Eur mesačne. Rovnako bolo zistené, že navrhovateľ uzavrel manželstvo v auguste 2012 a jeho manželka je invalidná dôchodkyňa. Odporkyňa bola prijatá na vysokoškolské štúdium umeleckého smeru.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Zo strany navrhovateľa bol podaný návrh na zníženie výživného z odôvodnením zmeny pomerov, ktoré mali pozostávať z toho, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť voči manželka, ktorá je invalidnou dôchodkyňou a poberá len invalidný dôchodok, iný príjem nemá. Status zamestnanca tak u navrhovateľa, ako aj u matky odporkyne sa nezmenil a rovnako aj príjmy predstavujú zhruba tú istú úroveň, rozdiel je nie významný. Odporkyňa od poslednej úpravy výživného bola študentkou posledného ročníka strednej školy s dokladom o prijatí na štúdium na vysokú školu, na ktorú nastúpila v šk. roku 2013/2014. U navrhovateľa sa zmenila situácia tým, že sa oženil. Pokiaľ išlo o ostatné výdavky týkajúce sa nákladov na bývanie a poplatkov služieb spojených s užívaním bytu, príp. zdravotných potrieb navrhovateľ, tieto sa od poslednej úpravy výrazne nezmenili.
Na druhej strane u odporkyne nastala podstatná zmena vzhľadom k tomu, že začala študovať na vysokej škole umeleckého smeru mimo trvalého bydliska. Preto nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou navrhovateľa, že v podstate odporkyňa nemá žiadne výdavky.
Takáto formulácia dôvodov, pre ktoré navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nemôže obstáť ani vo svetle ustanovení Zákona o rodine, ktoré odvolací súd citoval vo vyššie uvedenej časti tohto rozhodnutia. Navrhovateľ je rodičom a jeho vyživovacia povinnosť voči dieťaťu trvá až dovtedy, kým nie je samé schopné sa živiť. U odporkyne prebieha vzdelávací proces tým, že ukončila strednú školu maturitnou skúškou a bola prijatá na štúdium na vysokej škole. Tento proces u detí je bežnou záležitosťou, kedy je len pochopiteľné, že pokiaľ dieťa dosahuje výborné študijné výsledky na strednej škole, má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Dosiaľ platné a určené výživné vo výške 180 Eur mesačne je výživným, ktoré zodpovedá potrebám odporkyne, ale aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam navrhovateľa. Tento má stály príjem, pokiaľ ide o jeho výdavky, tieto to musia byť korigované tak, aby bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť zatiaľ voči jedinému dieťaťu, ktoré má.
Preto dôvody, na ktoré poukázal navrhovateľ v odvolaní odvolací súd nepovažoval za dôvody, ktoré by znamenali podstatnú zmenu pomerov, na ktoré navrhovateľ poukázal a pokiaľ išlo o potrebu výdavkov vo vzťahu k jeho manželke, tieto neboli bližším spôsobom preukázané. Odvolací súd poukazuje aj nato, že nepochybuje o tom, že manželka navrhovateľa, ktorá je invalidnou dôchodkyňou má zdravotné problémy a existujú výdavky na pokrytie jej potrieb, na druhej strane nemôže súhlasiť s odvolaním navrhovateľa v tom, že odporkyňa riadne nepreukázala svoje výdavky a súd prvého stupňa sa uspokojil len s jej tvrdením. Obsahom súdneho spisu sú aj rozpis výdavkov s príslušnými dokladmi týkajúcimi sa výdavkov odporkyne tak vo vzťahu k školským potrebám, ako aj k potrebám prípravy na budúce povolanie, ale aj osobným potrebám, ku ktorým jednoznačne patrí ošatenie, obuv, zdravotné a kultúrne potreby.
Z týchto dôvodov s ohľadom na citovaný Zákon o rodine, odvolací súd záverom konštatuje, že je povinnosťou navrhovateľa svoje pomery zohľadniť tak, aby prioritne mohol plniť svoju zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť a nemožno súhlasiť s tvrdením, že všetky výdavky, ktoré odporkyni vznikali a vznikajú, by mala uhrádzať len jej matka.
Odvolací súd sa zaoberal len výrokom, ktorý bol napadnutý odvolaním navrhovateľa, tzn. ostatné výroky podľa § 206 ods. 2 O. s. p., nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval.
Výrok o zamietnutí návrhu na zníženie výživného odvolací súd ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p., potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 244 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.