Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-305-2013.pdf
PDF · 104.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/305/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: A., s.r.o., so sídlom A. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou V. s.r.o., so sídlom A. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. C. č. XXX, okres F., zastúpená advokátom JUDr. A. F., H. XX, XXX XX G., o vymoženie 867,52 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom M.. F. G., Exekútorský úrad, R. XX, XXX XX N., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.8.2013, č.k. 12Er/647/2008-43, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie.
Vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť povinnej trovy konania v r a c i a vec súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 2.8.2013, č.k. 12Er/647/2008-43 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil, odložil exekúciu do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy konania vo výške 115,02 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdne poplatky vo výške 3 eur na účet Okresného súdu F., číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX vedený v S. pokladnici N. a vo výške 3,00 Eur na účet Okresného súdu Rožňava, číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX vedený v Štátnej pokladnici Bratislava v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň uviedol, že o trovách exekútora rozhodne po právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 11.07.2008, sp. zn. SR XXXXX/XX. Súd prvého stupňa dňa 1.12.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Povinný podaním zo dňa 24.10.2012 požiadal o odklad exekúcie vzhľadom na to, že exekúcia bude pre neprípustnosť a rozpor zo zákonom zastavená. Podanie odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe absolútne neplatných ustanovení úverovej zmluvy o rozhodcovskej doložke. Dňa 31.10.2012 bolo súdu doručené podanie povinného zo dňa 30.10.2012 v ktorom navrhol exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Ako dôvod uviedol povinný, že rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, bol vydaný na základe absolútne neplatných ustanovení úverovej zmluvy. Mal za to, že rozhodcovskou doložkou došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko povinný nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, výber rozhodcu ani iné všeobecné úverové podmienky, ktoré sú nevyvážené a výrazne v jeho neprospech. Oprávnený podaním zo dňa 18.7.2013 žiadal návrh oprávneného zamietnuť. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 103, § 251 ods.4, § 151 os. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), podľa § 52 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a podľa § 2, § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Z predložených dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 31.7.2007 uzatvorená zmluva o úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 464,71 eura. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko zmluvnými stranami sú na jednej strane oprávnený (dodávateľ), ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej povinný vystupoval v zmluve ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z úverovej zmluvy bolo evidentné, že táto bola uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého boli vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Rozhodcovský súd odvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V zmysle rozhodcovskej doložky „Všetky spory, ktoré vzniknú z úverovej zmluvy, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom G. rameno 8, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok“)“. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Tým rozhodcovská doložka naplnila znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Keďže mal súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Súd preto v súlade s §57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §45 ods. 1 a 2 ZoRK exekúciu zastavil. O náhrade trov konania povinného vo výške 115,02 eura rozhodol súd podľa § 10 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), pričom na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plný úspech v spore mal povinný, ktorý sa úspešne bránil proti exekúcii. Zároveň súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdne poplatky v celkovej výške 6 eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
V odvolaní oprávnený namietal záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy sa podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. A preto, nakoľko bola zmluva o úvere v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom, nebolo ju možné podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru oprávneného, uvedenú zmluvu nie je možné považovať ani za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Oprávnený poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený považoval za úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. Oprávnený mal však za to, že v danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov oprávnený nesúhlasil ani s výrokom, ktorým konajúci zaviazal oprávneného na náhradu trov povinnej.
Povinná vo vyjadrení zo dňa 16.10.2013 k odvolaniu oprávneného uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu. Exekučné konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného na výkon exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku, k vydaniu ktorého však došlo na základe rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Predmetná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu jej neplatnosti pre charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky ale aj z dôvodu, že rozhodcovská doložka nespĺňa základné zákonné náležitosti vyžadované ZoRK. Ďalej povinná citovala § 4 ods. 1, 2 ZoRK a poukázala na skutočnosť, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť podmienku písomnej formy. Táto forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V tomto prípade bola rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli opatrné podpisom zmluvných strán, čím nedošlo k dodržaniu zákonom stanovenej formy, a teda rozhodcovská doložka je neplatná a rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. V tejto súvislosti povinná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, zn. XXCdo/XXX/XXXX. Ďalej povinná vyjadrila názor, že skutočnosť, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vytlačené na druhej strane zmluvy neznamená dodržanie písomnej formy, a to z dôvodu, že podpisy zmluvných strán sú obsiahnuté len na prednej strane týkajúcej sa úverovej zmluvy. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané drobnými, nahrubo natlačenými písmenami a zahrnuté v texte, ktorý povinná nečítala, nebola o ňom poučená a ani mu nerozumela. Aj v prípade, ak by sa o rozhodcovskej doložke dozvedela, nevedela by ju vylúčiť, keďže išlo o predformulovanú zmluvu, ktorú nebolo možné nijako meniť. Keďže rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41Eexekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Ďalej mala povinná za to, že úverová zmluva uzavretá medzi povinnou a oprávneným je zmluvou spotrebiteľskou, a teda sa má riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade predmetného vzťahu ide podľa názoru povinnej o reálnu zmluvu podľa § 657 OZ, t.j. zmluvu o pôžičke a právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský, keďže povinná (spotrebiteľ) pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a oprávneného možno považovať za dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V závere odvolania povinná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, č.k. 17Co/167/2011-73 a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Podľa obsahu odvolania oprávneného v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. súd posúdil, že toto smeruje jednak proti výroku o zastavení exekúcie a jednak proti výroku o náhrade trov konania povinnej. Výrok, ktorým súd odložil exekúciu do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ďalej ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdne poplatky v celkovej výške 6 eur a ktorým súd rozhodol, že o trovách exekútora rozhodne po právoplatnosti uznesenia odvolaním napadnuté neboli a nadobudli právoplatnosť.
Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere súdom prvého stupňa ako spotrebiteľskej zmluvy a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 31.7.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 464,71 eura, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť v 12 mesačných splátkach po 75,68 eura zvýšený o poplatok vo výške 443,47 eura, t.j. celkovú sumu 908,19 eura (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom H. cesta XX, N., zo dňa 11.7.2008, č. SR XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2008 a vykonateľnosť dňa 31.7.2008.
Oprávnený v podanom odvolaní spochybnil, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom vychádzal z toho, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, a teda sa jedná o tzv. absolútny obchod. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa použije lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z. a iba ak ten určitú otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie.
Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) spotrebiteľským úverom je úver od 200,- eur (6 000,- Sk) do 20 000,- eur (600 000,- Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery.
Preto ak súd prvého stupňa zmluvu o úvere posúdil podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka, jedná sa o posúdenie v súlade a v medziach zákona.
Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené,
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom H. cesta XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. X Y. XXX/XXXX). Zároveň má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.
Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v § 53 ods. 2 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O. s. p..
Oprávnený podal odvolanie aj proti výroku o náhrade trov konania, na ktorú bol zaviazaný vo vzťahu k povinnej, a to vo výške 115,02 eura.
Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 1.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. Avšak v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013. To znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 1. novembrom 2013, u ktorých boli odvolania podané do 31.10.2013, odvolanie proti výroku o náhrade trov konania prípustné je. Zároveň však podľa § 243b odsek 3, veta za bodkočiarkou, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, toto rozhodnutie sa podaním odvolania podľa § 374 ods.4 O.s.p. priamo zo zákona zrušuje a vo veci rozhodne sudca súdu prvého stupňa.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník a odvolanie proti takému rozhodnutiu bolo podané pred 1. novembrom 2013, pričom o ňom nerozhodol sudca súdu prvého stupňa. Preto v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona zrušilo a o ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie, v ktorom súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania, ktoré si povinná uplatnila vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.10.2013.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.