Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/29/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: Inžinierske stavby, a.s., so sídlom Priemyselná 7, 042 45 Košice, IČO: 31 651 402, právne zastúpený PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, proti odporcovi: EUROVIA SK, a.s., so sídlom Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, IČO: 31 651 518, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na vydanie predbežného opatrenie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal o vydanie predbežného opatrenia v tomto znení: „Odporca je povinný zdržať sa akejkoľvek komunikácie s tretími stranami, či už písomnej alebo inej, ohľadom navrhovateľa v súvislosti s navrhovateľovou údajnou účasťou na dohode obmedzujúcej súťaž vo vzťahu k verejnej súťaži na výstavbu diaľnice D1, úsek T. - Y. alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. decembra 2013 týkajúceho sa vyššie uvedenej údajnej dohody obmedzujúcej súťaž alebo jeho dôsledkov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca je povinný predložiť navrhovateľovi do 3 dní od doručenia tohto uznesenia úplný zoznam tretích strán, ktoré odporca kontaktoval, či už písomne alebo inak, ohľadom navrhovateľa v súvislosti v navrhovateľovu údajnou účasťou na dohode obmedzujúcej súťaž vo vzťahu k verejnej súťaži na výstavbu diaľnice D1, úsek T. - Y. alebo rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. decembra 2013 týkajúceho sa vyššie uvedenej údajnej dohody obmedzujúcej súťaž alebo jeho dôsledkov, ako aj predložiť kópie všetkých listov, e-mailov alebo inej komunikácie odoslanej tretím stranám v tejto súvislosti.“

Dôvodil, že dňa 11. mája 2004 Slovenská správa ciest uverejnila oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na stavbu diaľnice D1, úsek T. - Y. (tender). Navrhovateľ bol jedným z účastníkov tendra.

Dňa 15. februára 2005 Protimonopolný úrad Slovenskej republiky začal v súvislosti s tendrom správne konanie. Navrhovateľ bol jedným z účastníkov vyšetrovania úradu v Správnom konaní.

Dňa 23. decembra 2005 úrad vydal prvostupňové rozhodnutie, v ktorom dospel k záveru, že všetci účastníci správneho konania (vrátane navrhovateľa) uzavreli zakázanú dohodu obmedzujúcu súťaž vo verejnom obstarávaní a uložil pokuty. Rozhodnutie prvého stupňa bolo potvrdené dňa 16. októbra 2006 druhostupňovým rozhodnutím úradu.

Dňa 5. decembra 2006 podal navrhovateľ proti druhostupňovému rozhodnutiu úradu žalobu na Krajský súd v Bratislave. V konaní navrhovateľ žiadal príslušný súd o preskúmanie zákonnosti uvedeného

rozhodnutia, pričom tvrdil, že toto malo zásadné právne vady. Podobná žaloba bola tiež podaná všetkými ostatnými účastníkmi správneho konania.

Dňa 10. decembra 2008 Krajský súd vydal rozhodnutie, ktorým zrušil druhostupňové rozhodnutie úradu a vrátil vec úradu na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozhodnutiu sa však úrad odvolal dňa 30. marca 2009 na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Dňa 30. decembra 2013 Najvyšší súd oznámil rozhodnutie, ktorým zmenil rozhodnutie Krajského súdu tak, že zamietol žalobu navrhovateľa a žaloby všetkých ostatných účastníkov správneho konania. Ku dňu podania tohto návrhu navrhovateľovi nebolo doručené písomné vyhotovenie konečného rozhodnutia a teda konečné rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné a vykonateľné.

Ďalej dôvodil, že v druhej polovici februára 2014 sa navrhovateľ dozvedel, že odporca posiela listiny neznámemu počtu tretích strán, najmä zákazníkom alebo potenciálnym zákazníkom navrhovateľa, v ktorých odkazuje na správne konanie a konečné rozhodnutie a to veľmi zavádzajúcim spôsobom, pričom sa napríklad nezmieňuje o tom, že konečné rozhodnutie ešte nie je právoplatné a vykonateľné, ale naznačuje opak. Okrem toho navrhovateľ v listoch tvrdí, že podľa ust. , , o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a nebolo mu v predchádzajúcich troch rokoch preukázané závažné porušenie odborných povinností, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať a za závažné porušenie odborných povinností na účely tohto zákona sa rozumie najmä účasť na dohode obmedzujúcej súťaž.

Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ robí v listoch záver, že navrhovateľ nespĺňa podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a verejný obstarávateľ by podľa jeho názoru mal ohľadne tohto účastníka postupovať podľa § 33 ods. 7 a to aj napriek tomu, že podmienky účasti už vyhodnotil. Je presvedčený, že vyššie uvedené konanie odporcu napĺňa znaky nekalosúťažného konania vo všeobecnosti alebo /konkrétne / zľahčovania.

Poukázal nato, že rozdiel medzi dvoma formami zľahčovania „uvedenie alebo šírenie údajov“ sa medzi odborníkmi zvyčajne interpretuje tak, že „pri uvedení zľahčujúceho údaja možno predpokladať autorstvo súťažiteľa k tomuto údaju, kým šírenie by skôr zahŕňalo situáciu, keď konajúci súťažiteľ iba rozširuje údaje“. V danom prípade odporca evidentne šíri údaje listinami, ktoré sú uvedené na hlavičkovom papieri odporcu a podpísané osobami konajúcimi za odporcu, a kým v súvislosti so správnym konaním a konečným rozhodnutím odporca odkazuje na verejne prístupné zdroje, v súvislosti s dôsledkami daných skutočností, autorstvo možno pripísať odporcovi, ktorý používa frázy ako „domnieva sa“ a „podľa nášho názoru„. Napriek tomu, že pre napĺňanie skutkovej podstaty zľahčovania je postačujúca len jedna z vyššie uvedených foriem, navrhovateľ má na základe vyššie uvedeného za to, že odporca v danom prípade uvádzal a zároveň aj šíril zľahčujúce údaje.

Ďalej poukázal nato že údaje o pomeroch výrobkov, alebo výkonoch iného súťažiteľa sa zľahčujúce údaja musia týkať pomerov, výrobkov alebo výkonov iného súťažiteľa a takéto údaje sa môžu týkať skutočnosti o zlej finančnej situácii súťažiteľa, jeho obrovských dlhoch o pochybnosti alebo zastaranosti jeho výrobkov, neschopnosti jeho zamestnancov či vedúcich pracovníkov atď.. Z uvedeného vyplýva, že pojem pomery, výrobky, alebo výkony iného súťažiteľa je odborníkmi vykladaný značne široko a podľa navrhovateľa nie je pochýb o tom, že informácie týkajúce sa údajnej účasti súťažiteľa v karteli alebo informácie týkajúce sa nepriaznivého rozhodnutia proti súťažiteľovi spadajú pod znenie . Pre naplnenie skutkovej podstaty zľahčovania je tiež potrebné, aby zľahčujúce údaje v očiach adresátov týchto údajov (najčastejšie zákazníkov) priamo alebo nepriamo identifikovali príslušného súťažiteľa. Keďže odporca v listoch priamo pomenoval navrhovateľa jeho celým obchodným menom, účastník Inžinierske stavby a.s. nespĺňa podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, zdá sa evidentné, že adresáti týchto listov budú schopní identifikovať súťažiteľa, ktorého sa zľahčujúce informácie týkajú.

K údaju spôsobilosti privodiť navrhovateľovi ujmu poukázal nato, že navrhovateľ je stavebnou spoločnosťou s dlhoročnou tradíciou špecializujúcou sa na veľké stavebné projekty. Je jedným z najdôležitejších zamestnávateľov na východnom Slovensku s približne 1067 zamestnancami s ročným obratom približne 76 miliónov EUR v roku 2013. Podstatnú časť vyššie spomenutého obratu navrhovateľa tvoria zákazky získané prostredníctvom verejného obstarávania. Z toho vyplýva, že ak by sa významná časť zákazníkov navrhovateľa rozhodla vylúčiť navrhovateľa z príslušných výberových konaní na základe nepravdivých údajov uvedených odporcom v listoch, navrhovateľ by s najväčšou pravdepodobnosťou nemohol vôbec pokračovať v prevádzkovaní svojho podniku. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že údaje uvedené a šírené odporcom sú spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu. Navrhovateľ zároveň verí, že správanie odporcu je v rozpore s verejným blahom, pretože vylúčenie navrhovateľa z procesu verejného obstarávania by viedlo k nižšej úrovni súťaže a zároveň k zvýšeniu cien pre verejný sektor.

Tvrdil, že pokiaľ ide o pravdivosť údajov v zmysle skutočnosť, či zľahčujúce údaje sú alebo nie sú pravdivé, nie je pre naplnenie skutkovej podstaty zľahčovania rozhodujúca. Uvedenie alebo šírenie pravdivých informácií o inom súťažiteľovi /ktoré mu môžu privodiť ujmu/ by bolo považovanie za dovolené, /nie zľahčujúce/, len ak by bola splnená aspoň jedna z podmienok, t.j. súťažiteľ bol k takémuto konaniu donútený okolnosťami /oprávnená obrana/, alebo súťažiteľ poskytol tieto údaje v rámci porovnávacej reklamy. Domnieva, že ani jeden z vyššie spomenutých výnimiek v tomto prípade nemožno aplikovať. Listy nemožno považovať za porovnávaciu reklamu (nie je v nich žiadna zmienka o samotnom odporcovi, alebo jeho produktoch) a podľa najlepšieho vedomia navrhovateľa neexistuje ani žiadna okolnosť, ktorá by nútila odporcu k takémuto konaniu (navrhovateľ sa nikdy nedopustil voči odporcovi zľahčovania alebo podobného konania). Napriek tomu, že navrhovateľ vyššie preukázal, že žiadna z výnimiek uvedených v , posledná veta nie je splnená, a teda nie je rozhodné, či odporca uviedol alebo šíril pravdivé alebo nepravdivé údaje, navrhovateľ má za to, že údaje uvedené v listoch nemožno považovať za pravdivé, keďže sú neúplné alebo zavádzajúce. Odporca v listoch neuviedol kľúčovú informáciu, že konečné rozhodnutie ešte nie je právoplatné a vykonateľné, keďže momentálne neexistuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie obstarávateľ nemá žiadny právny dôvod na vylúčenie navrhovateľa z procesu verejného obstarávania. Toto je priamo v rozpore s tvrdením odporcom, že verejný obstarávateľ by podľa jeho názoru mal ohľadne tohto účastníka, t.j. navrhovateľa postupovať podľa ust. Zákona o verejnom obstarávaní, t.j. vylúčiť navrhovateľa a to aj napriek tomu, že podmienky účasti už vyhodnotil. Ešte dôležitejšie je, že odporca odkazuje na aktuálne znenie Zákona o verejnom obstarávaní,/ podľa ktorého by navrhovateľ mal byť vylúčený z verejného obstarávania počas 3 rokov od preukázania porušenia t.j. od právoplatného a vykonateľného rozhodnutia/. Odporca však v listoch neuviedol, že súčasne platné a účinné znenie požiadavky týkajúcej sa závažného porušenia odborných povinností Zákona o verejnom obstarávaní nadobudlo účinnosť až 1. júla 2008 a toto znenie sa v danom prípade neuplatní. Odporca v listoch neuviedol, že prechodné ustanovenie novely uvedené v Zákona o verejnom obstarávaní jednoznačne uvádza, že „doterajšie ustanovenia týkajúce sa závažného porušenia odborných povinností sa použijú na prípady, ktorých sa uchádzať dopustil pred 1. júlom 2008“. Z uvedeného vyplýva, že súčasné znenie Zákona o verejnom obstarávaní zavedeného novelou sa neuplatní na konanie spáchané pred 1. júlom 2008. K údajnému kartelu malo pritom dôjsť každopádne pred 1. júlom 2008 a preto je potrebné uplatniť predchádzajúce ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní. Pôvodné ustanovenie ohľadom závažného porušenia odborných povinností sa nachádzalo v Zákona o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom do 30. júna 2008. Jedna z tam upravených podmienok ohľadom osobného postavenia znela „uchádzač sa nedopustil závažného porušenia odborných povinností v predchádzajúcich piatich rokoch, ktoré vie verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať.“ Na rozdiel od súčasného znenia daného ustanovenia predchádzajúce znenie obsahovalo odlišnú dĺžku doby nemožnosti zúčastniť sa verejného obstarávania z dôvodu závažného porušenia odborných povinností a odlišný moment, od ktorého uvedená doba začína plynúť. Predmetná doba bola 5 rokov a začala plynúť dňom spáchania príslušného závažného porušenia odborných povinností. K údajnému kartelu malo dôjsť v máji až júni 2004 a preto príslušná päťročná doba, počas ktorej nebolo možné sa zúčastniť verejných obstarávaní už uplynula niekedy v máji až júni 2009. Z tohto dôvodu v súčasnosti (v roku 2014, teda takmer 10 rokov po údajnom karteli) evidentne nemožno vylúčiť navrhovateľa z dôvodu údajného závažného porušenia odborných povinností spáchaných v súvislosti s tendrom. Odporca teda nesprávne a zavádzajúco odkazuje na ustanovenia, ktoré sa na daný prípad vôbec neuplatnia.

Je zrejmé, že tvrdenia odporcu môžu veľmi ľahko zviesť adresátov listov k nesprávnemu záveru, že ich jednoznačnou povinnosťou je vylúčiť navrhovateľa z výberových konaní, pretože inak by porušili zákon. Je presvedčený, že na tom nič nezmení ani skutočnosť, že odporca používa vyhýbavé slovné spojenie „podľa nášho názoru“. Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ za to, že údaje uvedené a rozširované odporcom nemožno považovať za pravdivé, keďže sú neúplné, ignorujú rozhodné skutočnosti a ustanovenia zákona a sú preto zavádzajúce a účelové. Tento záver potvrdzujú aj názor odborníkov a rozhodovacia činnosť súdov „za zľahčujúci údaj možno považovať aj údaj sám o sebe pravdivý, ak vzhľadom na okolnosti a súvislosti, za ktorých bude urobený, môže mať zľahčujúce účinky. Takýmito typickými zľahčujúcimi údajmi sú uverejnené čiastočné pravdy, respektíve údaje vytrhnuté zo súvislostí.“ Navyše, „ nie je nutné, aby konajúci o nepravdivosti takéhoto údaju vedel.“

Tvrdil, že na základe vyššie uvedeného je navrhovateľ presvedčený, že odporca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty definovanej v a preto sa dopustil zľahčovania, ktoré je v zmysle ust. , druhá veta zakázané. Aj v prípade, aby by mal súd pochybnosti o tom, či sa odporca dopustil zľahčovania (o čom je však navrhovateľ presvedčený), má za to, že konanie odporcu by napĺňalo aspoň skutkovú podstatu všeobecnej klauzuly nekalej súťaže v zmysle ust. . Zdá sa zrejmé, že konanie odporcu je konaním v hospodárskej súťaži, keďže aj navrhovateľ aj odporca sú podnikateľmi, ktorí sú zároveň priamymi konkurentmi na trhu stavebných prác a listy sa týchto aktivít evidentne týkajú. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie odporcu je spôsobilé privodiť ujmu navrhovateľa a zároveň konanie odporcu je v rozpore s dobrými mravmi súťaže. V zmysle súdnych rozhodnutí „meradlom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomite konajúci účastníci súťažného boja“. Navrhovateľ je presvedčený, že zákerné konanie odporcu, ktorý rozširuje nepravdivé informácie o navrhovateľovi, je potrebné považovať za nesúladné s vyššie uvedenými požiadavkami na spravodlivý, poctivý, čestný a svedomitý spôsob výkonu podnikateľskej činnosti. Plánuje podať žalobu v súlade s vyššie uvedeným ustanovením v lehote, ktorú mu určí súd, v ktorej sa bude domáhať aby sa odporca zdržal nekalosúťažného konania a prípadne si uplatní aj ďalšie nároky.

Poukázal nato, že medzi odborníkmi panuje zhoda v názore, že v mnohých prípadoch nekalej súťaže zohráva časový faktor veľmi významnú úlohu. Dotknutý subjekt musí hľadať rýchlu a účinnú ochranu svojich práv aj inštitúty mimo . Je preto viac ako pravdepodobné, že práve pri nekalej súťaži sa žalobcovia budú domáhať, aby súd uložil predbežné opatrenie, skôr než vynesie rozhodnutie vo veci samej. Navyše z formulácie prevenčných povinností ustanovených v môžeme vyvodiť aj povinnosť toho, komu hrozí škoda z nekalej súťaže, zakročiť voči takémuto stavu, napríklad podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Má za to, že vyššie uvedené skutočnosti samotné preukazujú splnenie podmienky, že pomery účastníkov musia byť dočasne upravené a tento záver doplňujú aj názory odborníkov a rozhodovacia činnosť súdov, v zmysle ktorých prvý z uvedených prípadov nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, respektíve jej zväčšovanie. Podľa navrhovateľa existuje dôvodná obava, že odporca bude pokračovať vo svojom nekalosúťažnom konaní. Hrozbu opakovania nezákonného konania netreba interpretovať ako zjavné nebezpečenstvo opakovania, ale skôr ako objektívnu možnosť opakovania. Navyše, momentálne navrhovateľa nemá žiadnu vedomosť o tom, koľkých zákazníkov alebo potenciálnych zákazníkov odporca oslovil. Navrhovateľ teda nemôže ani riadne posúdiť rozsah ujmy spôsobenej listami odporcu a zmierniť následky odporcovho konania. Bez predbežného opatrenia, ktorým bude odporcovi prikázané, aby navrhovateľovi vyššie uvedené skutočnosti oznámil, nemôže navrhovateľ vykonať riadne kroky, aby zabránil ďalšiemu zväčšovaniu škody spôsobenej odporcom. Na vydanie konečného rozhodnutia vo veci nemôže čakať pretože dôvodne možno predpokladať, že súdne konanie vrátane prípadného druhostupňového konania by trvalo prinajmenšom niekoľko mesiacov, pravdepodobnejšie však vyše jedného až dvoch rokov. Po tak dlhom čase by už rozhodnutie súdu zrejme nemalo žiadny praktický význam. Na základe vyššie uvedeného sa nariadenie predbežného opatrenia javí byť jediným možným spôsobom , akým sa navrhovateľ momentálne môže brániť voči zľahčujúcemu konaniu odporcu a teda existuje zjavná potreba, aby pomery účastníkov boli dočasne upravené. Všeobecné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia sú teda splnené.

Podľa ust. , pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. , , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Nariadenie predbežného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktorý umožňuje súdu rýchle a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia. Predbežným opatrením súd nerozhoduje vo veci samej jeho účelom v občianskom súdnom konaní je provizórne dočasne upraviť pomery účastníkov konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej, ak sa osvedčí že bez okamžitej aj keď len dočasnej úpravy pomerov by boli práva účastníka ohrozené. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutie. Také rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledky konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky pokiaľ ide o právne postavenie povinnosť osoby sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Pred vydaním predbežného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné aby pre rozhodnutie vo veci samej. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, na základe ktorých by súd dospel k záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa ma poskytnúť predbežná ochrana a tiež musí byť osvedčené, že hrozí bezprostredná ujma. Na vydanie predbežného opatrenia je okrem osvedčenia neoprávnenosti zásahu do práv navrhovateľa nevyhnutné aj osvedčenie nevyhnutnosti pomerov účastníkov za účelom zamedzenia vzniku ujmy navrhovateľa poprípade jej zväčšovania.

Súd posudzoval návrh na vydanie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk týkajúcich sa rozhodujúcich skutočnosti, odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, predpokladu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ohrozenia prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a rovnako potreby dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi zdržať sa konania, ktoré napĺňa skutkové znaky nekalosúťažného konania.

V danej veci je nesporné, že navrhovateľ a odporca sú podnikateľmi, ktorí sú činní v rovnakom hospodárskom odbore a sú priamymi konkurentmi na trhu stavebných prác.

Z listu predloženého navrhovateľom vyplýva, že dňa 27.1.2014 odporca adresoval list spoločnosti Desider Bacušan spol. s.r.o. Havaj „Oznámenie k verejnému obstarávaniu Rekonštrukcia lesnej cesty Varechovce“. V liste v tomto znení: „V súvislosti s prebiehajúcim verejným obstarávaním - verejná súťaž na predmet obstarávania „Rekonštrukcia lesnej cesty Varechovce“ vyhlásená vo vestníku verejného obstarávania č. 249/2013 zo dňa 19.12.2013 si Vás dovoľujeme upozorniť na informáciu uverejnenú na internetovej stránke Protimonopolného úradu Slovenskej republiky /..H..R..U../. aktualita zo dňa 30.12.2013 Najvyšší súd potvrdil rozhodnutia Protimonopolného úradu o karteli šiestich stavebných spoločnosti. Podľa uverejnenej informácie Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky /č.2006/KH/R/2/116 a č.2005/KH/1/137/ o tom, že spoločnosti Strabag a.s., Doprastav a.s., Betamkont s.r.o, Inžinierske stavby a.s., Skanska DS a Smota- engil engenharia e construcao sa uzavreli kartelovú dohodu a porušili tak ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže č. l. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Proti rozsudku Najvyššieho súdu SR nie je prípustný riadny opravný prostriedok a v zmysle ods. l v spojení s , nie je prípustný ani mimoriadny opravný prostriedok. V zmysle ods. l písm. g/ o verejnom obstarávaní Verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia g/ nebola mu v predchádzajúcich troch rokoch preukázané závažné porušenie odborných povinností, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať. V zmysle o verejnom obstarávaní, za

závažné porušenie odborných povinnosti na účely tohto zákona sa rozumie najmä účasť na dohode obmedzujúcej súťaž vo verejnom obstarávaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj skutočnosť, že rozhodnutie o kartelovej dohode je konečné sa domnievame, že účastník Inžinierske stavby a.s. nespĺňa podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a verejný obstarávateľ by podľa nášho názoru mal ohľadne tohto účastníka postupovať podľa o verejnom obstarávaní a to aj napriek tomu, že podmienky účasti už vyhodnotil.“

Súd sa stotožňuje s vymedzením predpokladov nariadenia predbežného opatrenia, ktoré vymedzuje navrhovateľ. Súhlasí s konštatovaním, pokiaľ ide o odborné stanoviska a judikatúru týkajúcu sa nekalosúťažného konania.

V rozpore s názorom navrhovateľa sa však súd domnieva, že navrhovateľovi sa nepodarilo skutočnosťami tvrdenými v návrhu a priloženým listinným dôkazom osvedčiť dôvodnosť svojho nároku na vydanie predbežného opatrenia a že konanie odporcu napĺňa znaky nekalosúťažného konania vo všeobecnosti a konkrétne zľahčovaním. Navrhovateľ neosvedčil, že odporca v predloženom liste veľmi zavádzajúcim spôsobom odkazuje na správne konanie a konečné rozhodnutie. Podľa názoru súdu tým, že odporca v liste poukazuje na príslušné rozhodnutie správneho orgánu a cituje zákonné ustanovenia nie je možné charakterizovať takýto popis skutočnosti ako nepravdivý a zavadzajúci. Skutočnosť, že v závere listu vyslovuje názor že sa domnieva, že navrhovateľ nespĺňa podmienky účastníka týkajúce sa osobného postavenia a verejný obstarávateľ by podľa jeho názoru mal ohľadne tohto účastníka postupovať podľa o verejnom obstarávaní a to aj napriek tomu, že podmienky účasti už vyhodnotil je možné považovať za také, ktoré môže ovplyvniť verejného obstarávateľa pri jeho rozhodovaní pokiaľ sú splnené zákonné podmienky. Takéto vyjadrenie odporcu je možné považovať za útok proti navrhovateľovi, avšak požiadavka spravodlivosti, poctivosti, čestnosti a svedomitosti nebola splnená ani pri uzatváraní zakázanej dohody obmedzujúcej súťaž vo verejnom obstarávaní, ktorú navrhovateľ uzatvoril a odporca na ňu poukazuje. Prejav odporcu v liste, ktorý navrhovateľ považuje ako prejav zľahčovania bol odpoveďou na predchádzajúci prejav navrhovateľa a možno ho považovať za obranu proti nemu. Podľa názoru súdu navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodná obava, že odporca zákerným konaním rozširuje nepravdivé informácie o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch navrhovateľa a konanie odporcu je potrebné považovať za nesúladné s požiadavkami na spravodlivý, poctivý, čestný a svedomitý spôsob výkonu podnikateľskej činnosti.

Požiadavka navrhovateľa, aby súd zakázal odporcovi zdržať sa akejkoľvek komunikácie s tretími stranami ohľadom navrhovateľa v súvislosti s navrhovateľovou údajnou účasťou na dohode obmedzujúcej súťaž vo vzťahu k verejnej súťaži na výstavbu diaľnice D1, úsek T. - Y. alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.12.2013 týkajúceho sa vyššie uvedenej údajne dohody obmedzujúcej súťaž, alebo jeho dôsledkov je v zjavnom nepomere k žiadanému obmedzeniu práv odporcu. Za účelom posúdenia opodstatnenosti tejto požiadavky na pozastavenie akejkoľvek komunikácie by bolo potrebné vykonať dokazovanie nad rámec konania o vydanie predbežného opatrenia, pričom vyhovením takémuto návrhu by došlo k neúmernému zásahu do práv odporcu, keď nie je ani len čiastočne preukázaná neopodstatnenosť, t.j. nepravdivosť tvrdení v predloženom liste. Pre úplnosť súd poznamenáva, že o zákaze súťažiť v tendroch odporca nerozhoduje.

V súvislosti s druhou kumulatívnou podmienkou nariadenia PO, ktorou je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy súd konštatuje, že z predloženej listiny ani zo skutočnosti uvedených navrhovateľom však nevyplýva reálna a podložená hrozba, aby bol navrhovateľ vylúčený z výberových konaní. Navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne konkrétne úkony, ktoré by v súčasnosti odporca vykonával, alebo také konanie odporcu, z ktorého by sa dalo vyvodiť vylúčenie navrhovateľa z výberových konaní v dôsledku konania odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).