Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1084-2010.pdf
PDF · 73.42 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1084/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného M. Z. A. K., O. X, XXX XX K. /. P. O. Z. C., C. X, XXX XX C., T.: XX XXX XXX/ proti povinnému T.. Y. W., G.. XX.X.XXXX, I. XX, XXX XX C. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Lenky Borovskej, Kováčska 32, Košice, náhradníčky súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, Kováčska 32, Košice pod spis. zn. Ex 0395/2010 o vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 24.2.2010 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 16,59 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Uznesenia Okresného riaditeľstva O. Z. C., U. B. Q. C. O. Č.: U.-XXX/X-U.-C.-XXXX J. V. XX.X.XXXX.
Dňa 11.5.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/093145 zo dňa 22.4.2010.
Dňa 11.11.2013 doručil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný uvádza, že v exekučnom titule, t.j. v uznesení OR PZ Košice , ktorým mu bola uložená poriadková pokuta vo výške 16,59 Eur (500,- Sk) , nie sú pravdivo uvedené všetky okolnosti . Uvádza, že v danej dobe sa nemohol z dôvodu služobnej cesty dostaviť na výsluch, o čom vyšetrovateľa informoval osobne už pri preberaní predvolania, preto očakával predvolanie na iný termín. Ten mu bol však určený už o 2 kalendárne dni, z uvedeného dôvodu nebol schopný zabezpečiť prítomnosť právneho zástupcu JUDr. Milana Kuzmu na ďalší termín výsluchu. Keďže vyšetrovateľ odovzdal povinnému predvolanie dňa 27.5.2009 na termín 29.5.2009, čo je lehota 2 pracovných dní, považuje povinný pokutu za neoprávnenú. Z uvedeného dôvodu povinný požaduje zohľadnenie týchto faktov a o zastavenie exekúcie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 9.10.2012, pričom námietky proti exekúcii doručil Exekútorskému úradu súdneho exekútora dňa 17.12.2013, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Dňa 21.10.2013 doručil súdny exekútor oprávnenému námietky povinného za účelom vyjadrenia sa k námietkam , resp. zaujatiu stanoviska k námietkam. Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom súdnemu exekútorovi uvádza, že voči exekučnému titulu, ktorým je uznesenie o uložení poriadkovej pokuty zo dňa 19.6.2009 vydané pod ČVS: 931/5-OJP-KE-2007 mohol povinný podať sťažnosť , čo sa však nestalo. Ďalej oprávnený uvádza, že výzvou vyšetrovateľa zo dňa 29.9.2009 bol povinný vyzvaný na uhradenie poriadkovej pokuty a zároveň upovedomený o následkoch jej nezaplatenia. Vzhľadom na uvedené považuje oprávnený námietky povinného vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu za neopodstatnené.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, námietok povinného proti exekúcii, ako aj vyjadrenia oprávneného k nim dospel k záveru, že námietky povinného nie sú dôvodné.
Námietky v exekúcii sú totiž obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú však opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a preto nemožno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný poriadok navyše vo svojom ust. § 50 taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také skutočnosti uvádzané povinným, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania a zároveň pred jeho začatím a zároveň musí ísť o také skutočnosti, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti, resp. pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Povinný vo svojich námietkach uviedol, že ako hlavný dôvod námietok chce uviesť, že predvolanie na termín v lehote o 2 kalendárne dni nie je v súlade so zákonnými lehotami, nakoľko v danom termíne nemohol byť schopný zabezpečiť prítomnosť právneho zástupcu, t.j. JUDr. Milana Kuzmu, ktorý zastupuje aj iných klientov, a teda nebol schopný sa v lehote 2 dní organizačne prispôsobiť.
K tomu súd uvádza, že úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je len zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, resp. posudzovanie správnosti, či zákonnosti rozhodnutí súdov alebo iných príslušných orgánov vydaných v pôvodnom konaní. Dôkazné bremeno v konaní o námietkach proti exekúcii znáša povinný. To znamená, že čo tvrdí, musí aj dokázať.
V danom prípade povinný nepodal sťažnosť, ktorú mohol podať u vyšetrovateľa do 3 dní od oznámenia uznesenia, pričom sťažnosť má odkladný účinok. To znamená, že povinný nevyužil zákonnú možnosť na to, aby sa predmetné uznesenie nestalo právoplatným a vykonateľným, teda exekučným titulom na vymoženie poriadkovej pokuty uloženej povinnému Okresným P. O. Z. C., U. C.Á. O. Č.: U.-XXX/X-U.-C.- XXXX zo dňa 19.6.2009. Samotné tvrdenia skutočností uvádzaných povinným v námietkach nezakladá postup súdu podľa § 50 Exekučného poriadku, preto súd považuje námietky povinného za nedôvodné.
Súd teda z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.