Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-85-2014.pdf
PDF · 86.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/85/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. XXXX/X, Q., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Evou Otiepkovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. XXXX/X, Q., proti odporcovi: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, prechodne bytom D. XX/XX, F. N., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/137/2013-34 zo dňa 18.12.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o zameškanom výživnom za obdobie od 29.10.2013 do 18.12.2013 a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku s a rozsudku n e d o t ý k a .
Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa od 29.10.2013 zvýšeným výživným vo výške 170,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Zároveň rozhodol o zameškanom zvýšenom výživnom tak, že uložil odporcovi voči navrhovateľovi od 29.10.2013 do vyhlásenia rozsudku zaplatiť sumu 161,45 eur, ktorú povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia nedoplatku pod následkom straty výhody splátok v prípade, že nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, prvá splátka počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Napokon návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd nárok posudzoval podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Ďalej konštatoval, že naposledy bolo rozhodované o výške vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 4P/247/2008 zo dňa 12.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/25/2009 zo dňa 29.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 25.06.2009. Týmto rozsudkom bola odporcovi stanovená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa od 01.01.2009 výživným vo výške 93,- eur mesačne. Ďalej dôvodil, že v tom čase bol navrhovateľ žiakom 9. ročníka základnej školy a v súčasnej dobe je študentom 1. ročníka vysokej školy (Vysoké učení technické v Brne). Štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, pričom jeho výdavky sú podstatne vyššie ako pri poslednom určovaní výživného, od ktorého uplynula značná doba. Podľa navrhovateľom predloženého vyčíslenia nevyhnutných mesačných životných nákladov okresný súd zistil, že za ubytovanie na internáte platí 130,-
eur, za cestovanie v Brne 13,- eur, na vreckové a povinné pomôcky minie cca 20,- eur mesačne, okrem toho musí platiť aj za pripojenie na internet, za mobilný telefón, stravu a cestovné do miesta bydliska. Celkové nevyhnutné mesačné náklady navrhovateľa podľa prvostupňového súdu teda predstavujú sumu cca 390,- eur. Matka navrhovateľa je zamestnaná v ÚVN SNP Ružomberok, pričom jej čistý priemerný mesačný príjem predstavuje sumu cca 460,- eur, vrátane daňového bonusu. Podľa okresného súdu u rodičov detí sa vyžaduje zvýšená miera zodpovednosti súvisiaca s potrebou zabezpečovania všetkých oprávnených potrieb dieťaťa. Odporca je povinný vyvinúť všetko úsilie pre zabezpečenie a udržanie príjmu, z ktorého bude schopný platiť výživné. Zákon o rodine upravuje zákonné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom, ako aj možnosť zmeny stanoveného výživného v prípade, že sa zmenia pomery, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Rozhodujúce sú pritom reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Okresný súd teda zistil, že na strane oprávneného, teda navrhovateľa došlo k zmene pomerov. Prvostupňový súd tiež konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výške výživného je navrhovateľ vekovo starší, navštevuje 1. ročník vysokej školy, s čím sú spojené nepomerne vyššie náklady ako v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného, keď navštevoval 9. ročník základnej školy. Navrhovateľ sa štúdiom na vysokej škole pripravuje na svoje budúce povolanie. Zhodnotiac príjmové pomery otca, ako aj matky navrhovateľa okresný súd dospel k záveru, že je v silách odporcu, aby prispieval na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným vo výške 170,- eur mesačne. Poukázal pri tom na to, že navrhovateľ študuje na vysokej škole v zahraničí, s ktorým štúdiom sú spojené zvýšené životné náklady navrhovateľa. Podľa okresného súdu samotná matka ako jeden z rodičov nestačí pokrývať všetky jeho oprávnené potreby a požiadavky, a preto okresný súd ustálil, že je v silách odporcu, aby prispieval na jeho výživu zvýšeným výživným vo výške 170,- eur mesačne od podania návrhu navrhovateľa na súd, teda od 29.10.2013. Poukázal na nepomerný rozdiel medzi nákladmi navrhovateľa počas štúdia na základnej škole a počas jeho štúdia na vysokej škole. Zároveň rozhodol aj o zameškanom zvýšenom výživnom, ktoré vzniklo odporcovi voči navrhovateľovi od podania návrhu na súd, teda od 29.10.2013 do vyhlásenia rozsudku (t. j. do 18.12.2013 vo výške 161,45 eur mesačne), ktoré povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok (rozdiel medzi zvýšeným výživným a doposiaľ plateným výživným (170,- eur - 93,- eur = 77,- eur), teda zameškané výživné za 3 dni mesiaca október a mesiace november a december spolu 161,45 eur). Napokon prvostupňový súd konštatoval, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal, aby okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu výživným vo výške 200,- eur mesačne od septembra 2013, súd uložil povinnosť odporcovi prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným až od podania návrhu, teda od 29.10.2013 v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine a nie od septembra 2013, ako si to podaným návrhom navrhovateľ uplatnil. V prevyšujúcej časti okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko odporca má podľa okresného súdu taktiež nevyhnutné mesačné životné náklady a aj matka je povinná podieľať sa na výžive navrhovateľa. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný, trovy si neuplatnil a úspech odporcu bol vo veci takisto len čiastočný, keďže návrhu v prevažujúcej časti vyhovel.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v zákonnej lehote, pričom namietal, že nie je schopný platiť výživné v takejto sume, keďže má 3 ďalšie deti so svojou manželkou, kde sa musí taktiež postarať o rodinu. Starší syn navštevuje 1. ročník strednej školy, kde jeho výdavky na cestovné predstavujú 50,- eur, vrátane prestupovania, náklady na stravu činia 30,- eur mesačne. Okrem toho má výdavky v súvislosti s oblečením, telefónom a záujmami. Dcéra má od narodenia zdravotné problémy, je alergička a astmatička, s čím má spojené výdavky na liečbu. Najmladší syn navštevuje škôlku, kde má výdavky najmä v súvislosti so stravou, pričom od septembra má dcéra nastúpiť do 1. ročníka základnej školy. Býva v rodinnom dome so svojou manželkou, kde sú náklady na plyn, elektriku, varenie, uhlie, drevo a podobne. Od 04.01.2014 je práceneschopný a hrozí mu čiastočná invalidita. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho príjem nebude taký, ako uvádza navrhovateľ. Z uvedeného dôvodu chcel upraviť výšku výživného na sumu 70,- eur mesačne s tým, že keď sa zaradí do práce, môže pristúpiť na zvýšenie výživného. Poukázal aj na to, že navrhovateľova matka žije dlhodobo so svojím druhom, takže ich príjem je vyšší, ako bol uvedený.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že od septembra 2013 študuje na vysokej škole v Brne a vzrástli mu finančné výdavky v súvislosti so štúdiom, ubytovaním na internáte, stravou, cestovaním. Hoci odporca bol zaviazaný platiť výživné vo výške 93,- eur, túto povinnosť si neplní. Výživné posiela raz za 3 mesiace vo výške 50,- eur, hoci jeho príjem je na úrovni 1.700,- eur mesačne. Odporca už dlhšie pracuje a má oveľa vyšší príjem ako matka navrhovateľa, napriek tomu nežiadala o zvýšenie výživného, keď chodil na strednú školu do Liptovského Hrádku. Avšak s nástupom na vysokú školu matka pri príjme 440,- eur mesačne nie je schopná pokryť všetky synove výdavky na štúdium. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca je povinný podieľať sa na jeho výžive a nemá len 3 deti „v E.“, ale má aj navrhovateľa, o ktorého sa treba starať. Navrhovateľ nechce ukrátiť odporcovu rodinu o financie, ale keby odporca dal každému na výživu 200,- eur, ostalo by mu ešte 900,- eur. Matke navrhovateľa bola mzda od 01.01.2014 znížená o 20,- eur, hoci pracuje na rizikovom pracovisku. Poukázal tiež na to, že v čase podania návrhu bol odporca zdravotne v poriadku. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca nechápe, že výživné pre navrhovateľa nie sú pre matku navrhovateľa.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ust. § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ust. § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade odporcu, sa len na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 350/2009 zo dňa 8.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanými právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V ďalšom sa krajský súd zaoberal odvolacími dôvodmi odporcu. K tvrdeniu odporcu, že má ešte ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, a preto nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť tak, ako ju stanovil prvostupňový súd, je potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť bola naposledy určená ešte v roku 2009, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k už plnoletému synovi v stanovenej výške, nakoľko jeho celková priemerná mzda za obdobie posledných 12 mesiacov činila 693,50 eur. Navyše boli odporcovi vyplácané cestovné náhrady za to isté obdobie v priemere vo výške 993,95 eur, na ktoré prihliadol aj odvolací súd do výšky minimálne jednej tretiny.
Pokiaľ odporca namietal výšku odôvodnených potrieb plnoletého syna v súvislosti s požiadavkou spolupodieľania sa matky navrhovateľa na týchto potrebách, odvolací súd konštatuje, že o odôvodnených potrebách plnoletého syna nemal odvolací súd pochybnosti, keďže tento študuje v Českej republike a náklady preukázané v prvostupňovom konaní vo výške 390,- eur nijakým spôsobom nevybočujú z priemerných nákladov na vysokoškoláka študujúceho v zahraničí. Odvolací súd má tiež za to, že aj matka navrhovateľa sa podieľa na odôvodnených potrebách rovným dielom ako odporca, pričom táto zabezpečuje navrhovateľove potreby osobnou starostlivosťou v čase, keď sa nachádza na území domovského štátu. Z uvedených dôvodov potom neobstojí ani argument odporcu, že žije s druhom v spoločnej domácnosti, a teda jej náklady na domácnosť sú nižšie, nakoľko druh matky navrhovateľa nemá vyživovaciu povinnosť k už plnoletému synovi odporcu.
Argument odporcu ohľadne tej skutočnosti, že od 04.01.2014 je práceneschopný, hrozí mu čiastočná invalidita, a preto je ohrozený jeho doterajší príjem, odvolací súd nepovažuje za dôvodný, nakoľko v zmysle § 205a ods. 1 O. s. p. na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sa pri odvolaní proti rozsudku vo veci samej neprihliada. Navyše odporca ani nijakým spôsobom tieto skutočnosti v rámci odvolacieho konania nepreukázal.
Výroku rozsudku, ktorým súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol, sa odvolací súd nedotkol z toho dôvodu, že tento výrok rozsudku prvostupňového súdu nebol napadnutý odvolaním.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. za analogického použitia § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V posudzovanom prípade navrhovateľ mal plný úspech vo veci proti odporcovi, avšak trovy konania si neuplatnil, preto mu neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.