Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-226-2012.pdf
PDF · 99.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17Ro/348/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo II Košice, IČO: 00171204, Bardejovská 3, Košice proti odporcom: 1./ JUDr. K. K., nar. X.X.XXXX, I. 9, H. 2./ Ing. M. K., nar. XX.X.XXXX, I. 9, Košice v konaní o zaplatenie 109,70 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne z a p l a t i ť navrhovateľovi 109,70 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.9.2009 do zaplatenia, a n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 25.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu vo výške 109,70 eur s prísl., ako nedoplatok vyúčtovania predpisu platieb z HV a vyúčtovania ÚK, TÚV a SV za rok 2008. Zároveň navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 17Ro/348/2012-31 zo dňa 22.6.2012, ktorý bol ale ex lege zrušený nakoľko proti nemu podali odporcovia v zákonnej lehote odpor.
V odpore proti platobnému rozkazu odporcovia uviedli, že navrhovateľ nerešpektuje účel platby a účtuje podľa nezrozumiteľného pochybného kľúča, preto pohľadávku navrhovateľa neuznávajú v celom rozsahu. Ako dôkazy pripojili poštovú komunikáciu medzi navrhovateľom a odporcami týkajúcej sa reklamácie za vyúčtovanie za rok 2007.
Vo svojom vyjadrení sa k odporu (doručenom súdu dňa 28.8.2012) navrhovateľ uviedol, že z vyúčtovania nákladov za dodávku SV, TÚV a ÚK v roku 2008 vyplýva nedoplatok 115,12 eur a z vyúčtovania predpisu platieb súvisiacich s výkonom správy a vyčíslenie hospodárenia za rok 2008 vyplýva preplatok 5,42 eur, čo po kompenzácii vyvára konečný nedoplatok pri vyúčtovaní za rok 2008 vo výške 109,70 eur.
Na pojednávaní konanom dňa 16.4.2013 odporca v 1. rade uviedol, že v lehote 15 dní predloží súdu celú korešpondenciu, pričom uvedie v čom on ako odporca vidí problém a prečo sa nevie dohodnúť s navrhovateľom, pretože tvrdí, že do dnešného dňa mu skutočná výška dlhu nebola oznámená. Na rovnakom pojednávaní uviedla zástupkyňa navrhovateľa, že vyúčtovanie za rok 2008, ktoré je predmetom tohto konania, bolo odporcovi riadne doručené a do dnešného dňa nebolo ani začaté reklamačné konanie. Po dôkladnej analýze platieb odporcu, suma z vyúčtovania nebola zaplatená, nakoľko ku každému vyúčtovaniu je pripojená aj zloženka, ktorá ak sa uhradí, je tam uvedený aj účel
platby a nie je potom problém identifikovať platbu. Ak odporca tvrdí, že žalovanú sumu uhradil, nech predloží tento dôkaz.
Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2013 bol vypočutý odporca v 1. rade, ktorý uviedol, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi, ale iba skutočný dlh. Podľa svojho tvrdenia poukazoval platby na nejaký účel, ktorý uvádzal do špecifického symbolu, pričom platby mali byť zaúčtované inak, prehľad ako by to malo byť doručí súdu. Platby za rok 2008 boli vo vyúčtovaní zaslané v roku 2009. Ďalej uviedol, že v roku 2006, keď sa s odporkyňou v 2. rade prisťahovali do predmetného bytu, nebol im doručený mesačný zálohový predpis. Keď sa dozvedeli koľko majú platiť, tak to uhradili, ale navrhovateľ im účtoval aj poplatok z omeškania, pričom im mal účtovať iba úrok z omeškania. Vzorce vo vyúčtovaní sú možno správne, ale vstupné údaje neboli správne. Na to reagovala zástupkyňa navrhovateľa, ktorá uviedla, že vyúčtovanie bolo vykonané oproti mesačnému zálohovému predpisu. Ako príklad ďalej uviedla, že v roku 2012 bolo odporcom doručené vyúčtovanie za rok 2011, toto vyúčtovanie odporcovia reklamovali a bolo im vyhovené v tom zmysle, že aj keď platili na iný účet, účelu sa vyhovelo a ich platby sa započítali na rok 2011. Naproti tomu za rok 2008 odporcovia uhradili oproti zálohovému predpisu všetko, nebola uhradená iba zvýšená spotreba vody a kúrenia. Celý rok 2008 pokiaľ ide o zálohový predpis odporcovia uhradili. Nedoplatok bol zároveň vykompenzovaný aj preplatkom z hospodárenia. Následne reagoval odporca, ktorý uviedol, že je presvedčený, že iné priradenie jeho uhradených platieb môže výsledok zmeniť, taktiež uviedol, že ak im navrhovateľ účtoval poplatok z omeškania namiesto úroku z omeškania mal sa bezdôvodne obohatiť. Navrhol pojednávanie odročiť s tým, že súdu predloží písomné stanovisko. Nakoniec ešte reagovala zástupkyňa navrhovateľa, ktorá uviedla, že predmetom tohto sporu je výsledok vyúčtovania za rok 2008 a za tento nedoplatok navrhovateľ žiada úrok z omeškania a nie poplatok z omeškania.
Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2014 predložil odporca v 1. rade vyjadrenie v ktorom uviedol nasledujúce skutočnosti:
- platby z 22.1.2008 a z 8.2.2008 určené na doplatenie záloh za 02,03/2007 navrhovateľ zaúčtoval na 02,03/2008 (dôsledok má podľa odporcu byť, že istina za rok 2007 zostáva neuhradená a úhrada za 02/2008 nie je uhradená v plnej výške)
- platby vo výške 97,49 eur z 8.2.2008 a 18.2.2008 určené na úhradu 01/2008, resp. 02/2008 mal navrhovateľ zaúčtovať na 03/2008
- platby vo výške 117,11 eur z 2.12.2008 a 15.12.2008 určené na úhradu 11/2008, resp. 12/2008 mal navrhovateľ zaúčtovať na 01/2009
- platbu vo výške 19,62 eur zo dňa 21.11.2008 určenú na 11/2008 mal navrhovateľ zaúčtovať na 12/2008 a platbu vo výške 8,40 eur zo dňa určenú na 5/2007 mal navrhovateľ zaúčtovať na 12/2008
Ďalej v predmetnom vyjadrení odporca v 1. rade uviedol, že z pripojeného prehľadu platieb za rok 2008 podľa odporcu v 1. rade vyplýva, že navrhovateľ jednostranným úkonom započítal sumu preplatku z vyúčtovania so sankciou, ktorú možno považovať za poplatok z omeškania. Odporcovia teda majú za to, že navrhovateľ použil ich preplatok z vyúčtovania za rok 2007 na úhradu neznámej sankcie. Vzhľadom na uvedené sa odporcovia domnievajú, že výpočty navrhovateľa sú mylné a preto odmietajú žalovanú sumu uhradiť.
Na pojednávaní dňa 23.1.2014 k predloženým listinám odporca v 1. rade uviedol, že navrhovateľ započítal preplatok, ktorý vznikol odporcom za rok 2007 vo výške 3.448 Sk (114,45 eur) na fiktívny dlh a pritom ho mohol započítať na žalovanú sumu a výsledkom by bola nula.
Dňa 13.2.2014 doručil navrhovateľ súdu stanovisko k predošlému vyjadreniu odporcu v ktorom uviedol, že jednotlivé platby uvádzané odporcami v ich vyjadrení navrhovateľ považuje za bezpredmetné, nakoľko nie sú podkladom k výpočtu výsledku vyúčtovania nákladov za dodávku SV, TÚV a ÚK za rok 2008 a neovplyvňujú jeho výsledok. Preto má navrhovateľ za to, že ak sa odporcovia domnievajú, že
navrhovateľ chybne priradil nimi vykonané platby, resp. poškodzoval odporcov, majú právo obrátiť sa na súd, aby o ich návrhu rozhodol. Navrhovateľ teda naďalej trvá na podanom návrhu.
Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.2.2014 odporcovia súhlasili s tvrdením navrhovateľa, že za rok 2008 v súlade so zálohovým mesačným predpisom zaplatili 23.502 Sk. Opätovne ale zdôraznili, že navrhovateľ mal preplatok z roku 2007 započítať na nedoplatok z roku 2008 a nie na poplatok z omeškania, ktorí odporcovia považujú za neoprávnený. Zároveň týmto podaním odporcovia spochybnili aktívnu procesnú legitimáciu na strane navrhovateľa, keď uviedli, že zákonné splnomocnenie spočívajúce v oprávnení správcu konať pri správe domu za vlastníkov pred súdom, nezahŕňa právo podávať návrhy na súd bez ďalšieho splnomocnenia, ktoré by vyplynulo zo schôdze, resp. hlasovania vlastníkov v dome.
Na pojednávaní konanom dňa 24.2.2014 uviedla zástupkyňa navrhovateľa, že skutočnosti namietané odporcom nemajú súvis s predmetom konania a pokiaľ ide námietku aktívnej procesnej legitimácie uviedla, že v zmysle § 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca oprávnený konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred súdom. Odporca taktiež zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, keď uviedol, že navrhovateľ mu nevrátil preplatok za rok 2007, tento mal byť započítaný na nedoplatok za rok 2008. Účastníci sa zároveň zhodli, že v tomto prípade nie je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie.
V stanovisku doručenom súdu dňa 14.3.2014 navrhovateľ opätovne uviedol, že predmetom sporu je nedoplatok vyúčtovania za rok 2008. Odporcovia nevyužili proti predmetnému vyúčtovaniu ani právo reklamácie, tak má navrhovateľ za to, že výsledok akceptujú. Ďalej uviedol, že výsledok vyúčtovania za rok 2007 nie je súčasťou objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom vyúčtovania nákladov za rok 2008, okrem iného aj z dôvodu, že vyúčtovanie za rok 2008 bolo vykonané oproti zálohovému predpisu, nie oproti reálnym platbám jednotlivca za rok 2008. K námietke nedostatku aktívnej procesnej legitimácie uviedol, že § 8b zák. č. 182/1993 Z. z., jednoznačne ustanovil oprávnenosť správcu pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome konať pred súdom. Správca je povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. V ostatnom navrhovateľ zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to menným zoznamom vlastníkov bytov Šafárikova trieda 7-11, Košice, Informácie o finančnom vzťahu užívateľa bytu SBD II a o vysporiadaní vyčíslených vyúčtovaní, úplné znenie zmluvy o výkone správy uzavretej v súlade s § 8a zák. č. 182/1993 Z.z., medzi SBD II a vlastníkmi bytov na ulici Šafáriková tr. 7-11, Košice, vyúčtovaním nákladov za dodávku SV, TÚV a ÚK v roku 2008, prehľadom ročných platieb jednotlivca za rok 2009, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, reklamáciou proti vyúčtovaniu za rok 2007 a následnou korešpondenciou medzi účastníkmi týkajúcej sa tejto reklamácie, vyúčtovanie predpisu platieb súvisiacich s výkonom správy a vyčíslenie hospodárenia za rok 2008, prehľadom ročných platieb jednotlivca za rok 2008, informáciou o opravnom vyúčtovaní za rok 2007, informáciou o stave pohľadávok a záväzkov ku dňu 30.10.2007, výpismi pohybov na účtoch v Dexia banke, resp. Prima banke, reklamáciou odporcov zo dňa 18.6.2012 a odpoveďou SBD II na túto reklamáciu, písomnými vyjadreniami účastníkov, výpoveďami účastníkov na nariadených pojednávaniach a ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome na I. triede X v H., ktorého správcom podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z. z., je navrhovateľ. Dňa 8.6.2009 doručil navrhovateľ odporcom vyúčtovanie za rok 2008, podľa ktorého boli odporcovia povinní uhradiť navrhovateľovi nedoplatok vo výške 109,70 eur. Odporcovia uvedený nedoplatok neuhradili a proti predmetnému vyúčtovaniu nepodali reklamáciu ani ho iným spôsobom nenamietali. Dňa 25.5.2012 si navrhovateľ predmetnú pohľadávku uplatnil žalobou na súde. Odporcovia predmetnú pohľadávku do dnešného dňa neuhradili, čo v priebehu súdneho konania odôvodnili tým, že voči tejto pohľadávke navrhovateľa si započítali svoju pohľadávku voči navrhovateľovi a to za preplatok z roku 2007, keďže navrhovateľ im tento preplatok nikdy nevyplatil (preplatok vo výške 114,45 eur). Navrhovateľ sa v priebehu konania opakovane vyjadril,
že námietky, ktoré v priebehu konania prezentovali odporcovia v tomto prípade nie sú relevantné nakoľko sa nevzťahujú na vyúčtovanie za rok 2008 a neovplyvňujú jeho výsledok.
Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. 12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
Podľa § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
Podľa čl. V body 8 a 9 zmluvy o výkone správy, vlastník v dome je povinný mesačne vopred uhrádzať na bankový účet domu úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a poplatok za výkon správy. Vlastník v dome je povinný mesačne vopred uhrádzať preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Na základe zisteného skutkového stavu súd ustálil, že odporcovia neuhradili navrhovateľovi nedoplatok podľa vyúčtovania za rok 2008. Odporcovia namietali najprv postup navrhovateľa pri tom ako zaúčtoval ich platby, resp. skutočnosť, že ich zaúčtovával v rozpore s pokynmi, ktoré mali odporcovia uvádzať v správe pre prijímateľa pri tej ktorej platbe. Tieto námietky odporcov ale nemožno považovať za relevantné, nakoľko súdu nepredložili žiadne doklady, ktoré by takúto činnosť navrhovateľa podopreli (výpisy z účtu, ktoré predložili súdu odporcovia až na platbu zo dňa 22.1.2008 vo výške 55,93 eur,
neobsahujú totiž žiadne správy pre prijímateľa, navyše k týmto výpisom nebol predložený žiadny relevantný doklad o tom ako mal predmetné platby zaúčtovať navrhovateľ). Uvedené (vyjadrenie odporcov predložené na pojednávaní dňa 23.1.2014) teda preukazuje iba skutočnosť, že odporcovia neplatili platby pre navrhovateľa pravidelne a včas. Ďalšou námietkou odporcov bolo, že proti nedoplatku, ktorý im vznikol za rok 2008 a výšku ktorého v konečnom dôsledku žiadnym spôsobom nespochybňovali, započítali svoju pohľadávku voči navrhovateľovi a to preplatok za vyúčtovanie z roku 2007. Súd ale dospel k záveru, že tento postup odporcov bol nesprávny, nakoľko preplatok za rok 2007 bol odporcom vyúčtovaný v máji 2008 a v tomto momente ho započítal navrhovateľ na staršiu pohľadávku, ktorú evidoval voči odporcom. Ak odporcovia s takýmto postupom navrhovateľa nesúhlasili (resp. neuznávali pohľadávku navrhovateľa na ktorú si započítal predmetný preplatok odporcov), mali sa obrátiť na súd za účelom vydania bezdôvodného obohatenia. Odporcovia tak neurobili a keď im bol v máji 2009 vyúčtovaný nedoplatok, nemohli si ho započítať voči svojmu preplatku z roku 2007, nakoľko tento už účinne započítal navrhovateľ voči svojej staršej pohľadávke voči odporcom ešte v máji 2008. Súd preto žalobnému návrhu vyhovel a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s cit. zák. ustanoveniami, nakoľko sa odporcovia dostali do omeškania s úhradou nedoplatku z vyúčtovania nákladov za dodávku SV, TÚV a ÚK z roku 2008, súd ich zaviazal zaplatiť navrhovateľovi popri istine zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne (k 1.9.2009 predstavovala základná úroková sadzba ECB 1 %), odo dňa 1.9.2009, t. j. odo dňa splatnosti žalovanej pohľadávky ako si ich uplatnil navrhovateľ.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 3 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.