Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-885-2007.pdf
PDF · 79.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/885/2007
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536, vec sa týka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, so sídlom Dr. Alexandra 1544/61, 060 01 Kežmarok proti povinnému: I. D., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX Y. (H. O. O.), o vymoženie dlžného výživného vo výške 119,49 eur (3.600,- Sk), bežného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, so sídlom Exekútorského úradu Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, zastúpeného zastupujúcim súdnym exekútorom JUDr. Ing. Radoslavom Kešeľakom, so sídlom Exekútorského úradu Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, pod spisovou značkou EX 388/2007, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom pod sp. zn. EX 388/2007 sa z a s t a v u j e.
II. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi trovy exekučného konania v celkovej výške 56,90 eur.
III. U p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi sumu vo výške 56,90 eur z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Kežmarok ako trovy exekučného konania.
IV. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 22.10.2007 na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Kešeľaka, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške, keďže povinný si dobrovoľne neplní povinnosť uloženú mu rozhodnutím súdu, a to právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 5P/257/2003 zo dňa 26.10.2004 a právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6P/63/2007 zo dňa 21.11.2007.
2. Dňa 11.07.2008 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5703 039867, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jej žiadosti.
3. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 02.08.2021 podnet na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 56,90 eur.
4. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi, so sídlom Exekútorského úradu Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, bol dňom 08.06.2020 pozastavený výkon funkcie exekútora v zmysle § 222 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle § 17 Exekučného poriadku počas pozastavenia výkonu funkcie
exekútora zastupuje exekútora zástupca ustanovený Slovenskou komorou exekútorov podľa § 17 Exekučného poriadku, ktorým je súdny exekútor JUDr. Ing. Radoslav Kešeľak, so sídlom Exekútorského úradu Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. V súvislosti so zastavením exekúcie pre nemajetnosť súd v prvom rade konštatuje, že skúmanie majetkových pomerov povinného nespadá do kompetencie exekučného súdu, ale súdneho exekútora. Ten, ako súdom splnomocnená a poverená osoba na vykonanie exekúcie, v priebehu exekučného konania vykonáva jednotlivé úkony exekučnej činnosti za účelom preverenia majetku povinného, a podľa toho, aký majetok povinný vlastní, určí najvhodnejší spôsob výkonu exekúcie (napr. zrážky zo mzdy, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a pod.) tak, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Len pokiaľ súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže na súd podať podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním musí zaoberať, pričom exekučný súd nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.
11. Po prešetrení pomerov povinného súdom a z pripojených podkladov súdneho exekútora o prešetrení majetku povinného má súd za to, že je preukázaná jeho nemajetnosť s tým, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť zexekvovateľný, nie je poberateľom pravidelnej mzdy, poberá síce invalidný dôchodok, avšak zo sumy invalidného dôchodku povinného nie je možné vykonávať zrážky, nakoľko suma dôchodku povinného nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť s poukazom na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov, povinný rovnako nie je vlastníkom žiadneho účtu v bankách.
12. Vzhľadom k uvedenému, súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil s tým, že ďalšie navyšovanie exekučných nákladov v tomto konaní, vzhľadom na nemajetnosť povinného by bolo neúčelné.
13. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
15. Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, má sa s poukazom na ust. § 203 ods. 2 druhá veta EP za to, že súd je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy súdnej exekútorky.
17. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 56,90 eur.
18. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhlášky“) súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
20. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky, a to konkrétne poštové výdavky celkovo v sume 14,23 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
22. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
23. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z nasledovných položiek:
- odmena 33,19 eur
- hotové výdavky (poštovné) 14,23 eur
- 20 % DPH 9,48 eur Trovy exekúcie spolu 56,90 eur
24. Pri priznávaní celkovej výšky trov súdneho exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že vo výške 56,90 eur išlo o účelné vynaložené trovy exekučného konania, preto ich v uvedenej výške priznal (výrok II.). Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní išlo o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, je súd s poukazom na ust. § 203 ods. 2 druhá veta EP povinný nahradiť trovy súdneho exekútora, pričom súd upravil učtáreň tunajšieho súdu na vyplatenie trov exekučného konania vo výške 56,90 eur súdnemu exekútorovi zo štátnych rozpočtových prostriedkov (výrok III.).
25. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného na zastavení exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že im náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).
Poučenie:
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario)
Proti I. a IV. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, dvojmo. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, § 357 písm. m) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.