Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-170-2010.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/170/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľky: Z. F., C. R. XX, XXX XX K. proti odporcovi: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o náhradu škody
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 01.06.2010 domáhala zaplatenia sumy 50 000,- Sk (1 659,70 Eur) s príslušenstvom odporcom z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Svoj návrh odôvodnila tým, že do tzv. nebankových subjektov s obchodným názvom BMG Invest s.r.o. a Horizont Slovakia o.c.p.a.s. vložila na základe zmluvy o pôžičke sumu 50 000,- Sk. Uzavretím zmluvy neporušila žiadne predpisy, keď si chcela zabezpečiť pokojnejšiu starobu, vzhľadom k tomu, že v tom čase sa úroková sadzba v bankových subjektoch prudko znižovala. Po termíne 04.02.2002 došlo k násilnému zániku zmluvných vzťahov s nebankovými subjektami jednostranne pri nedodržaní Trestného poriadku, čím sa umožnilo zástupcom nebankových subjektov naďalej nekalým spôsobom nakladať s majetkom občanov - veriteľov. Tým, že vláda SR, resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti štatutárov, majiteľov, konateľov a iných v nebankových subjektoch, značne poškodila na ústavných právach okradnutých občanov - veriteľov. Vládou SR boli porušené články Ústavy SR tým, že nekonala včas voči nebankovým subjektom a ustanovenia Trestného poriadku a nepotrestala páchateľov trestnej činnosti, nekonaním prokuratúry bol porušený § 3 zákona č. 214/1966 Zb., ktorý ukladá prokuratúre vykonávať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušovania zákonnosti, ochranu poškodených práv a vyvodzovanie zodpovednosti. Majitelia a konatelia nebankových subjektov na základe nekalej a protizákonnej klamlivej reklamnej kampane niekoľko rokov lákali od občanov peniaze, čím vedome porušovali zákon o reklame, avšak štátne orgány a orgány činné v trestnom konaní nekonali dôsledne, pričom je dokázateľné, že vedeli o neoprávnenom podnikaní nebankových subjektov, že šlo o neoprávnené podnikanie a poškodzovanie klientov a uvádzanie ich do omylu, čím páchali aj trestný čin podvodu a sprenevery, čoho dôkazom je vykonávaná antireklama, novely zákonov, podanie bývalej ministerky financií zo dňa 16.07.2001 na generálnu prokuratúru z podozrenia páchania trestnej činnosti, bankroty niektorých nebankových subjektov, podanie informácií NBS zo dňa 13.03.2002. Taktiež daňové úrady napriek podozreniu z trestnej činnosti naďalej vyberali od nebankových subjektov a veriteľov dane a nepostavili ich činnosť mimo zákon. Ministerstvo financií SR malo o.i. aj odbor kontroly nad finančným trhom, ktorý bol povinný
zabrániť porušovaniu zákonnosti. Z uvedených dôvodov navrhovatelia požadovali v návrhu náhradu škody spôsobenú na ich majetku vo výške vložených finančných prostriedkov na základe uzatvorených zmlúv.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.03.2014. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, bez ospravedlnenia, doručenie predvolania mal riadne vykázané. Navrhovateľka ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu vážnych zdravotných problémov a súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti. Súd na základe uvedeného, v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi - zmluvou o pôžičke zo dňa 20.12.2001, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 01.02.2002 ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 01.02.2002 súd zistil, že navrhovateľka vložila do tzv. nebankového subjektu s obchodným názvom B.M.G. Invest s.r.o. sumu 50.000,- Sk ako pôžičku s tým, že obchodná spoločnosť sa zaviazala navrhovateľke v dohodnutom čase vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi v presne dohodnutom rozsahu.
Spoločnosť BMG Invest s.r.o. si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmlúv nesplnila a navrhovateľke nevrátila finančné prostriedky z pôžičiek.
Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa čl. 2 ods. 2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa § 2,3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika / ďalej len kolektívne investovanie/ spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vydávaním akcií.
Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,- Sk.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.
V danom prípade sa navrhovateľka domáhala plnenia titulom náhrady škody. Podmienkou uplatnenia nároku je preukázanie vzniku škody, nesprávneho úradného postupu odporcu a príčinnej súvislosti tohto postupu so vznikom škody, pričom štát v tomto prípade zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie.
V právnom štáte je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má ústavou alebo zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, pričom môže konať v zákonom dovolenom rozsahu. Kompetencie odporcu v rámci výkonu štátneho dozoru spočívali v zákaze neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa cit. zákona 248/1992 Zb. mohli vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy. V danom prípade išlo o činnosť, pri ktorej osoby zhromažďovali peňažné prostriedky predajom podielových listov, upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany BMG Invest s.r.o. ako zmluvného účastníka zmluvy o pôžičke nešlo. Súd v zmysle uvedeného vyvodil, že v danom prípade nebolo v právomoci odporcu zakázať činnosť, ktorá spočívala v uzatváraní zmlúv o pôžičke, resp. o tichom spoločenstve, preto sa nemohol dopustiť ani nesprávneho úradného postupu.
V súlade s princípom zmluvnej voľnosti navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a prevzala tak zodpovednosť za svoje rozhodnutie, pričom štát sa má zásadne zdržať zásahov do slobodného rozhodovania fyzických a právnických osôb. V opačnom prípade by išlo o neprípustný zásah štátneho orgánu do záväzkovo právneho vzťahu medzi subjektami, ktorým by obmedzil alebo zmaril možnosť slobodného nakladania so svojím majetkom a možnosť nadobúdať majetkové hodnoty v zmysle zmluvných dojednaní.
Od účinnosti zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní prešli kompetencie v oblasti dozoru a dohľadu nad finančným trhom z odporcu na Úrad pre finančný trh. V zmysle § 59 až § 62 je stanovené, že úrad mohol ukladať sankcie len subjektom špecifikovaným v § 60 ods. 1, ktorí vykonávali činnosť podľa tohto zákona. Obchodná spoločnosť BMG Invest s.r.o. takýmto subjektom nebola, preto jej úrad sankcie ukladať nemohol. Z uvedeného dôvodu sa potom ani Úrad pre finančný trh nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu.
Vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní, generálnej prokuratúre a vláde SR navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní mali postupovať z úradnej povinnosti, veci prejednať čo najrýchlejšie a zachovávať občianske práva zaručené ústavou, nakoľko mali dostatok informácií a nástrojov na zamedzenie porušovania zákonnosti, pričom nekonali, príp. konali zdĺhavo, čím umožnili páchať trestnú činnosť. Z návrhu však nevyplýva, ktoré z viacerých orgánov mali začať konať, podľa ktorých konkrétnych ustanovení mali konať a akým spôsobom mali konať, aby ich nekonanie bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu nesprávny úradný postup, pričom v konaní nestačí len všeobecne poukázať na to, že štátny orgán nepostupoval v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniam ktorého zákona. Navrhovateľka tak vo svojom návrhu na začatie konania ani neskôr v konaní neurobila, neoznačila konkrétne konania a neuviedla, v rozpore s ktorými ustanoveniami zákonov sa mali uskutočniť, preto súd dospel k záveru, že nesprávny úradný postup nebol zo strany navrhovateľky a ani po vykonanom dokazovaní v konaní preukázaný.
V danom prípade tiež absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a vznikom škody na strane navrhovateľky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že škoda na strane navrhovateľky vznikla v dôsledku platobnej neschopnosti nebankových subjektov splniť si svoje záväzky, ktoré vyústili do vyhlásenia konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti. Akýkoľvek iný postup ako ten, ktorý bol zvolený zo strany štátnych orgánov, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, nemohli ovplyvniť vznik škody a vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľky ako poškodenej voči nebankovým subjektom.
Vzhľadom na vyššie uvedený záver, keď v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany odporcu, a tiež príčinná súvislosť medzi týmto postupom a vznikom škody, súd zamietol návrhy na dokazovanie výsluchom splnomocnených zástupcov Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva financií SR, riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva, podpredsedu vlády SR, ministra financií SR ako nadbytočné.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.