Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-61-2013.pdf
PDF · 134.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. Z., G.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice II, na návrh matky V. A.U., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Z. C. G. F. W. Č.. X, zastúpenej JUDr. C. O., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej č. 20 v Košiciach, za účasti otca Z.R. Z., G.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho na ulici G. Č.. XXX, C. I., Č. P., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Zveruje maloletú A. Z., G.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej A. za obdobie od 1.3.2013 do budúcna výživným vo výške po 100 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej A. za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2014 vo výške 430 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je oprávnený sa s maloletou A. stýkať každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že styk začne v uvedenom čase pred bytom matky a maloletej a následne v uvedenom čase na tom istom mieste sa ukončí.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej A. doručila tunajšiemu súdu dňa 27.3.2013 návrh, ktorým žiadala súd o zverenie maloletej A. do jej osobnej starostlivosti, o zaviazanie otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 3.000,- Kč na základe dohody rodičov a upraviť styk otca s maloletou vždy po vzájomnej dohode a v prítomnosti matky. Tento návrh odôvodňovala tým, že po krátkej známosti rodičov sa narodila maloletá A., rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do 29.3.2012, kedy pre pretrvávajúce nezhody sa rodičia maloletej rozišli, odvtedy spolužitie neobnovili a matka s maloletou sa z posledného spoločného bydliska Z. Č. P. odsťahovala na adresu terajšieho bydliska, uviedla, že rodičia maloletej uzavreli písomnú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 3.000,- Kč, ktorú však porušil k 15.3.2013, k tomuto návrhu matka pripojila vo fotokópii rodný list maloletej a dohodu, ktorú rodičia maloletej spísali dňa 18.4.2012, ktorou sa otec dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletej po 3.000,- Kč k 15. dňu v mesiaci.
Otec maloletej vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.4.2013 voči zvereniu maloletej do starostlivosti matky námietky nemal, navrhoval určiť výživné z jeho strany na maloletú vo výške 1.600,- Kč od 15.3.2013 a zároveň žiadal upraviť styk s maloletou vzhľadom na smennosť zamestnaní na týždeň v mesiaci máji, od 1. do 7. mája a v mesiaci novembri od 1. do 7. v tom ktorom roku, od druhej soboty v mesiaci august, kedy by dcéra mu bola odovzdaná na 14. dňové prázdniny s tým, že matka by dieťa priviedla otcovi a otec by ju v sobotu ďalší týždeň priviezol späť do C.. Poukazoval na to, že v čase spolužitia rodičov vedel zabezpečiť kompletnú starostlivosť o maloletú, uviedol, že rodičovskú dohodu o výške výživného dodržiaval do 15.2.2013, hradil pozdĺžnosti, ktoré vznikli počas spolužitia rodičov maloletej, taktiež hradil pozdĺžnosti, ktoré mal z času jeho podnikania voči Sociálnej poisťovni, podnikanie ukončil k 30.9.2012, kedy sa zamestnal v spoločnosti M. C. I. A..P..U.., kde bol zamestnaný do 31.12.2012, od januára 2013 začal pracovať v spoločnosti P. A..P..U.. v 12-hodinových smenách a upresnil, že so zasielaním výživného na A. mal zvýšené výdavky na poplatky a že k Vianociam, narodeninám a sviatkom maloletej navyšoval výživné ešte o 500,- Kč, avšak situácia v čase podania písomného vyjadrenia mu nedovoľovala platiť pôvodne dohodnuté výživné. K vyjadreniu vo fotokópii pripojil jeho daňové priznanie za rok 2012, z ktorého vyplývajú ním vyčíslené príjmy 54.864,- Kč, výdavky 18.654,- Kč, základ dane 73.518,- Kč, úhrada dane 18.225,- Kč, ( z čoho vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem 4.607,75 Kč za rok 2012), avšak po zohľadnení toho, že otec ukončil živnostenské oprávnenie, ako to vyplýva aj z ním predloženého Rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia, ku dňu 30.9.2012, vyplýva, že jeho príjem ku dňu ukončenia živnostenského oprávnenia, vzhľadom na podané daňové priznanie bol od januára do konca septembra 2012 - 6.144,- Kč, ďalej vo fotokópii priložil potvrdenie vystavené spoločnosťou M. C. I. Q..A.., z ktorého vyplýva, že v roku 2012 za mesiac október, november, december, z čoho vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem v uvedených mesiacoch 10.460,- Kč, zároveň doložil vo fotokópii potvrdenie spoločnosti P. A..P..U.. o výške jeho čistého príjmu v mesiacoch január až marec 2013, z ktorého vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem v uvedených mesiacoch 11.562,- Kč.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe doručenej súdu dňa 3.5.2013, vzhľadom na zistené skutočnosti zo šetrenia pomerov, doporučil zveriť maloletú do starostlivosti matky, ktorá výchovu a starostlivosť o dieťa zabezpečovala sama a v tejto neboli zistené žiadne nedostatky a návrh bol v celom rozsahu v záujme maloletej.
Matka prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 13.6.2013 vo svojom písomnom podaní upresnila ňou pôvodne podaný návrh, v ktorom okrem zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a oprávnenia maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, navrhovala zaviazať otca prispievať na výživu maloletej A. po 120,- € mesačne a upraviť styk otca s maloletou každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 9,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky, zároveň navrhovala rozhodnúť, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, otca cestou dožiadaného súdu Z. Č. P., listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletá A. pochádza z družského pomeru rodičov, ktorý ukončili spolužitie ku dňu 29.3.2012. Otec na výživu maloletej do 15.2.2013 prispieval rodičmi dohodnutou sumou po 3.000,- Kč mesačne. Matka spolu s maloletou sa po rozchode rodičov maloletej vrátila na územie SR, pričom rodičia spolu s maloletou do svojho rozchodu žili spoločne v ČR.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.4.2013 vyplýva, že v tom čase matka maloletej nebola poberateľkou žiadnych dávok z úradu práce, boli jej vyplácané rodinné prídavky na maloletú od 1.6.2012 vo výške 23,10 €, do toho času nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rovnaké údaje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice oznámil súdu ohľadne matky aj vo svojej správe zo dňa 9.8.2013.
Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 2.8.2013 a zo dňa 19.2.2014 vyplýva, že matke neboli a nie sú Sociálnou poisťovňou vyplácané žiadne dávky.
Na výzvu súdu matka cestou svojej právnej zástupkyne dokladovala potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poberanie rodinných prídavkov, ako je to uvedené vyššie a potvrdením Úradu práce Č. P., Krajskej pobočky Z. O. zo dňa 2.8.2013 poberanie rodičovského príspevku v období od 18.6.2011 do 30.4.2012 a od 1.5.2012 do podania správy s tým, že iné dávky jej vyplácané neboli, nárok na rodinné prídavky na maloletú A. jej Z. Č. P. nevznikol a z pripojeného prehľadu vyplácaných dávok štátnej sociálnej podpory Úradom práce Č. P., Krajskej pobočka Z. O. za mesiace august 2012 až júl 2013 vyplýva, že uvedené dávky jej boli vyplácané vo výške po 7.600 Kč.
Z matkou predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 20.3.2014 vyplýva, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie matka bola zaradená od 7.1.2014, uvedená evidencia matky trvá doposiaľ.
Ako matka uviedla na poslednom pojednávaní vo veci, žiadosť o priznanie pomoci v hmotnej núdzi podala 18.3.2014, skôr túto žiadosť nepodávala z dôvodu, že mala „isté prísľuby práce, k realizácii ktorých ale nedošlo“.
Matka spolu s maloletou počas celého sporného obdobia býva v 3-izbovom byte jej rodičov, kde býva aj jej mladšia študujúca sestra, matka rodičom na náklady na bývanie prispieva mesačne čiastkou 80,- €, otec matky je zamestnaný, jej matka pracuje brigádnicky, celková výška úhrady za byt je 200,- € mesačne.
Matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, nevlastní žiaden majetok.
Na začiatku sporného obdobia bola maloletá A. v celodennej starostlivosti matky, ako vyplýva z matkou predložených potvrdení MŠ, maloletá začala materskú škôlku navštevovať od 2.9.2013, pričom pôvodne boli v škôlke hradené úhrady nákladov a to za pobyt maloletej v materskej škôlke do dosiahnutia tretieho roku veku od septembra 2013 do januára 2014 po 50,- € mesačne, následne od januára 2014 po 15,- € mesačne, keďže už išlo o pobyt dieťaťa od troch rokov, mesačný rodičovský príspevok 5,- €, príspevok ZRPŠ 7,- € za rok, príspevok do triedneho fondu 10,- € za rok, poistenie dieťaťa 1,50 € za rok a maloletej matka hradila a hradí taktiež príspevok na stravu 1,44 € na deň. Matka má s maloletou zvýšené výdavky, keďže maloletá trpí na histamínovú intoleranciu, bola jej predpísaná bezlepková diéta, čo viedlo k tomu, že navštevuje špeciálnu materskú školu s upraveným režimom. Maloletá býva často chorá, čo si vyžaduje okrem iného aj vitamínové doplnky, čo spôsobuje taktiež zvýšenie výdavkov na dieťa, v mesiaci, keď je maloletá chorá, tieto výdavky na liečivá sú okolo 80,- €, v ostatných mesiacoch na výživové doplnky matka má výdavky pre maloletú okolo 40,- €, maloletá zároveň navštevuje ambulanciu neurológa pre oneskorený vývoj reči, s čím súvisia výdavky na zakupovanie špeciálnych pomôcok zatiaľ formou hračiek, kníh a pod., začala navštevovať očnú ambulanciu, od septembra 2011 nosí okuliare, za ktoré jej matka uhradila 80,- €.
Otec dieťaťa, ako už bolo uvedené, v marci 2013 prestal realizovať dovtedy platnú rodičovskú dohodu o výživnom, ako matka dokladovala aj výpismi z účtu, v marci 2013 zaslal na výživu maloletej 70,- € a v apríli 2013 - 60,- €, rovnako ako v máji 2013, v júni 2013, v júli 2013, v auguste 2013, v septembri 2013, v októbri 2013, v novembri 2013, v januári 2014, februári 2014 a v marci 2014, v decembri 2013 zaslal sumu 140,- € z dôvodu, že okrem ním zasielaného výživného 60,- € na požiadanie matky prispel na okuliare pre maloletú čiastkou 80,- €.
Otec maloletej je občanom ČR, ako vyplýva zo správy spoločnosti M. C. I. Q..A.., otec bol v tejto spoločnosti zamestnaný od 1.10.2012 do 31.12.2012, a k skončeniu jeho pracovného pomeru došlo v skúšobnej dobe, u tohto zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru v mesiacoch október až december 2012 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 14.666,- Kč ako to vyplýva z opisu jeho mzdových listov.
Od 15.1.2013 bol otec zamestnancom spoločnosti P. A..P..U.. O., tento pracovný pomer trval do 31.8.2013, ako vyplýva zo správ jeho zamestnávateľa, tento pracovný pomer bol skončený v zmysle § 56 Zákonníka práce, teda okamžitým zrušením pracovného pomeru zamestnancom, t.j. otcom maloletej, uvedeným zamestnávateľom bol otec maloletej hodnotený veľmi kladne, s tým, že do práce chodil pravidelne, včas, zverené úlohy plnil aktívne a zamestnávateľ jeho pôsobenie v spoločnosti hodnotil
veľmi kladne s tým, že sa vždy choval korektne, slušne a priateľsky, ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov počas trvania tohto pracovného pomeru dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 12.257,- Kč pričom, ako vyplýva z potvrdení tohto jeho zamestnávateľa, v januári 2013 odpracoval 8 dní, vo februári 14 dní, v marci 10 dní, v apríli 11,5 dňa, v máji 9,5 dňa, v júni 7,2 dňa, v júli 2013 - 13 dní, v auguste 2013 - 1 deň, pričom v auguste 2013 vykazoval práceneschopnosť 11 dní. Zamestnávateľ uviedol, že v prípade zotrvania v pracovnom pomere jeho pravdepodobný zárobok by bol 13.346,- Kč.
Zo správy Úradu práce Č. P., Krajskej pobočky Z. O. zo dňa 20.2.2014 vyplýva, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2013 do 14.1.2013, vyradený bol z dôvodu, že si našiel nové zamestnanie.
Zo správy Okresnej správy sociálneho zabezpečenia C. I. zo dňa 24.2.2014 vyplýva, že otcovi boli vyplatené nemocenské dávky za pracovnú neschopnosť od 19.8.2013 do 12.1.2014 spolu vo výške 41.363,- Kč (t.j. priemerne mesačne 8.272,60 Kč).
Zo správy Úradu práce Č. zo dňa 25.2.2014 vyplýva, že otec dávky štátnej sociálnej podpory nepoberal.
Zo správy spoločnosti F. Q..A.. C. I. zo dňa 24.2.2014 súd zistil, že otec sa stal ich zamestnancom od 13.1.2014, v pracovnom pomere na dobu určitú do 30.6.2014, s predpokladaným mesačným čistým príjmom 12.816,- Kč.
Z matkou predloženej správy vypracovanej klinickou psychologičkou pre deti a dospelých dňa 26.5.2013 vyplýva, že po prvom vyšetrení maloletej, ktorá v tom čase mala 2 a pol roka veku, psychologička konštatovala, že maloletá javí výraznú citovú fixáciu na matku, nerovnomerne sa psychomotoricky vyvíja, je naznačený neurotický modus vývinu egoštruktúr, oslabená emocionálna regulácia a vzhľadom na zistenú silnú fixáciu na matku a ostatný nález doporučovala realizovať styk otca s maloletou len v prítomnosti matky v známom prostredí a postupne, po zaškolení do MŠ, dozretí nervovej sústavy, rozšírení sociálneho prostredia a nárokov dieťaťa aj v zmysle realizácie styku s otcom, aj bez prítomnosti matky.
Podľa lekárskej správy detskej lekárky zo dňa 18.2.2014 v uvedenom období po konzultácii s gastroenterológom a alergológom maloletej bola dočasne vylúčená diéta s tým, že nemusí držať bezlepkovú a bezmliečnu stravu.
Otec bol na pojednávania konané vo veci riadne a včas predvolaný, z pojednávania, ktoré bolo vytýčené na 21.8.2013 sa ospravedlnil a žiadal o jeho vypočutie cestou dožiadaného súdu dôvodiac vzdialenosťou miesta pojednávania jeho trvalého bydliska a pokiaľ ide o pojednávanie vytýčené na deň 13.11.2013 opakovane žiadal o vypočutie cestou dožiadaného súdu z rovnakých dôvodov. Vzhľadom na opakované ospravedlnenie sa otca so žiadosťou o vypočutie cestou dožiadaného súdu po pojednávaní dňa 13.11.2013, na ktorom bola vypočutá matka maloletej a boli vykonané dôkazy, súd dňa 26.11.2013 vyhotovil dožiadanie, ktoré bolo dožiadanému Okresnému súdu C. I. Z. Č. P. doručené dňa 9.12.2013, ktorý súd vytýčil termín vypočutia otca na 4.2.2014 a otec pred dožiadaným súdom vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí so zverením dcéry do výchovy matky, naďalej nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného 3.000,- Kč, dôvodiac tým, že túto čiastku nie je schopný platiť, bol ochotný platiť výživné 1.600,- Kč tak, ako ho v tom čase aj platil, iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej A. nemal, poukázal na to, že od 1.3.2012 do januára 2013 platil ako výživné na dieťa 3.000,- Kč, t.j. 120,- €, zaslal dieťaťu k narodeninám 20,- € a dôvodil ním znížené pôvodne rodičmi dohodnuté výživné 3.000,- Kč na 60,- € svojou chorobou a tým, že v čase, keď podnikal, mu vznikli dlhy voči sociálnej poisťovni a voči zdravotnej poisťovni, konkrétne 8.1.2013 mal dlh na zdravotnom poistení 43.860,- Kč a voči sociálnej poisťovni mal dlh 38.620,- Kč, pričom dlh sociálnej poisťovni splatil v januári 2014 a zostáva mu zaplatiť ešte úroky a penále a zdravotnej poisťovni uvedený dlh spláca po 3.000,- Kč mesačne, poukazoval na to, že má záujme o dieťa, aj keď s maloletou v kontakte nie je, ako i na to, že matka mu nechce dať dieťa na návštevu do Č. P., potvrdil, že maloletej prispel na okuliare sumou 80,- €, pokiaľ ide o bytové pomery uvádzal, že býva v spoločnej domácnosti s matkou a bratom v byte 3+1, jeho matka hradí
inkaso 7.500,- Kč, on jej prispieva čiastkou 2.500,- Kč, platí si stravu, má novú známosť ale s touto nežije v spoločnej domácnosti, od 1.3.2012 bol podnikateľom, podnikal dokonca v septembri 2012 a od októbra 2012 nastúpil, ako už uvádzal v písomnom vyjadrení, do spoločnosti M. C. I., kde bol prepustený zamestnávateľom v skúšobnej dobe, od 1.1.2013 do polovice januára 2013 bol na úrade práce, potom nastúpil vo firme P. na dobu určitú, ktorá firma mu niekoľkokrát pracovný pomer predĺžila, tento ukončil v auguste 2013, tam si zarobil asi 11.000 až 12.000,- Kč, potom bol práceneschopný, od 13.1.2014 pracuje v spoločnosti F. C. I., ktorý pracovný pomer má uzavretý na dobu určitú do 30.6.2014. Doplnil, že pokiaľ ide o výdaje tak, to na čo má, si kúpi, inak mu tieto výdaje hradí matka, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, vlastní osobné auto značky Renault rok výroby 1993, zopakoval, že platí mesačne dlh zdravotnej poisťovni 3.000,- Kč, do januára 2014 platil ďalších 3.000,- Kč na sociálne poistenie, matke dáva na bývanie 2.500,- Kč, 1.600,- Kč platí výživné a poplatky za prevod koruny českej na euro, stravu mu väčšinou zabezpečuje matka, niečo málo si zakupuje sám, okrem príjmu zo zamestnania iný príjem nemá, pôsobí síce v skupine P., ale z toho nemá žiaden príjem, v súčasnosti aktívne nehrá, čo zdôvodňoval zlým zdravotným stavom, keďže mu v auguste minulého roku zistili bechterjevovu chorobu a reumu. Navrhoval upraviť styk s maloletou v období od 1.5. do 7.5. a od 1.11. do 7.11. každého roku tak, že dcéru by si prevzal v mieste bydliska a taktiež v čase od druhej soboty v mesiaci august na 14- denné prázdniny, kedy by mu matka dieťa odovzdala a on by následne dieťa priviezol matke, nesúhlasil s návrhom matky, aby sa s dcérou mohol stýkať len v jej prítomnosti dôvodiac tým, že dcéra na prostredie Z. C. I. bola zvyknutá, bola zvyknutá i na jeho matku ako babičku, keďže žili spolu 1 a pol roka, ako dôkaz o svojich tvrdeniach predložil fotokópiu pracovnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou F. C. I. od 13.1.2014 na dobu určitú do 30.6.2014 spolu so mzdovým výmerom zo dňa 13.1.2014 o dohodnutej základnej mzde 70,- Kč na hodinu vrátane paušálu za nadčasy, kópiu pracovnej zmluvy so spoločnosťou P. uzavretej dňa 15.1.2013 s dodatkom k tejto zo dňa 31.3.2013 o predĺžení pracovného pomeru do 30.6.2013, s ďalším dodatkom zo dňa 1.7.2013 o predĺžení pomeru do 31.7.2013, dodatkom zo dňa 31.7.2013 o predĺžení pomeru do 31.8.2013, potvrdenia Úradu práce Y. republiky o dobe jeho evidencie v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.1. do 14.1.2013 a potvrdenia o výplate dávok nemocenského poistenia vystaveného Okresnou správou sociálneho zabezpečenia C. I. v období od 1.1.2013 do 12.1.2014 spolu vo výške 41.363,- Kč, opisy jeho mzdových listov vypracovaných spoločnosťou P. A..P..U.. za mesiace január 2013 až august 2013 a výpisu z účtu o úhrade výživného na A. v mesiacoch február 2013 až január 2014, taktiež vo fotokópii priložil správu vypracovanú reumatológom 23.10.2013, z ktorej vyplýva, že otcovi maloletej bola zistená zvýšená bederná lordóza, ľahko obmedzené úklony, citlivosť oboch SIK, bederné kĺby voľné, pravé koleno sa zdalo teplejšie, predpoklad malého výpotku, ľavé koleno kľudné, ľahko znížený tonus oboch stehenných svalov, TC voľné, päty nebolestivé, citlivosť Chopartkloub vľavo, taktiež predložil prehľad záloh v prospech Č. O. J. O. na mesiace január až december 2013 po 3.000,- Kč s výnimkou júla, kedy bola uvedená nulová záloha a decembra, kedy bola uvedená záloha 500,- Kč.
Matka na pojednávaní konanom vo veci dňa 13.11.2013 poukazovala na to, že otec v čase ich spolužitia vystupoval ako DJ v rámci skupiny P. a cestou internetu matka zistila a dokladovala do spisu, že uvedená skupina sa mala zúčastniť od augusta 2013 do novembra 2013 piatich akcií, pričom uviedla, že otec na výkon tejto činnosti živnosť nemá, ide iba o jeho „platenú záľubu“, doplnila, že v čase ich spolužitia takto zarobené peniaze si otec pre seba nebral, ostávali ako spoločné prostriedky pre celú skupinu, ktoré používali na vylepšenie aparatúry a pod. pričom „jedna akcia predstavovala príjem 5.000,- až 6.000,- Kč“ pre celú skupinu a uviedla, že otec podľa jej vedomostí je vlastníkom auta značky P. E..
Matka s návrhom otca pokiaľ ide o ním navrhovaný rozsah styku s maloletou nesúhlasila, poukazujúc na nízky vek dieťaťa, ktoré v súčasnosti má len 3 a pol roka veku a ktoré spätne po dobu dvoch rokov nebolo v žiadnom kontakte s otcom, zo spoločnej domácnosti s ktorým maloletá odišla v čase, keď mala 1 a pol roka veku.
Prítomný kolízny opatrovník na pojednávaní doporučil návrhu matky vyhovieť aj pokiaľ ide o ňou navrhovaný rozsah styku otca s maloletou.
Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ods. 1,2,3, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný berie na seba.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloletú od rozchodu rodičov, teda od marca 2012, zabezpečuje sama, túto starostlivosť zabezpečuje na požadovanej úrovni, v tejto starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli a do starostlivosti matky doporučil dieťa zveriť i kolízny opatrovník a s uvedeným súhlasil i samotný otec maloletej, preto súd dospel k záveru, že zverenie maloletej do jej starostlivosti je jednoznačne v záujme dieťaťa.
Pokiaľ ide o výšku výživného súd vychádzal zo zistených pomerov ako na strane maloletej, tak i na stranách rodičov, pričom u maloletej vychádzal zo zistení, že táto do začiatku septembra 2013 bola v
celodennej starostlivosti matky, ktorá s ňou bola na materskej dovolenke, následne od septembra 2013 začala navštevovať špeciálnu materskú škôlku, s čím súviseli a súvisia vyššie uvedené zvýšené výdavky, zároveň súd prihliadol aj na vyššie uvedené zdravotné problémy dieťaťa a zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, ktorými sú vzhľadom na vek dieťaťa predovšetkým potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním a čiastočne, primerane veku, i s jej vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletej teda formou osobnej starostlivosti o maloletú a prihliadol aj na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej a ktoré sú vyplácané k rukám matky dieťaťa, na strane matky maloletej súd vychádzal zo zistení, že táto bola s maloletou na materskej dovolenke, z dôvodu čoho jej J. Č. P. boli vyplácané dávky vo výške 7.600,- Kč, po ukončení výplaty ktorých sa matka zaevidovala na úrade práce od 7.1.2014 a vzhľadom na to, že sa jej nepodarilo nájsť si riadne zamestnanie, v súčasnosti spolu s maloletou sú sociálne odkázanými; matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok.
Na strane otca súd vychádzal z vyššie uvedených príjmov otca v spornom období, teda predovšetkým z jeho príjmov v spoločnosti P., zároveň súd prihliadol k tomu, že otec tento pracovný pomer ukončil sám bez preukázania vážnych dôvodov ukončenia tohto pracovného pomeru, preto súd naďalej prihliadal aj k potencionalite príjmov otca, t.j. k príjmu, ktorý mohol dosahovať u tohto zamestnávateľa, ak by pracovný pomer nebol ukončil bez vážnych dôvodov, ako to vyplýva zo správy uvedeného zamestnávateľa. Je pravdou, že v čase od 19.8.2013 do 12.1.2014 došlo k poklesu priemerného mesačného čistého príjmu otca z dôvodu, že tento bol dlhodobo práceneschopným a jeho jediným príjmom boli nemocenské dávky, tak, ako to je uvedené vyššie, ale táto situácia korešponduje s nástupom maloletej do materskej škôlky, čím došlo k podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa, navyše súd prihliadol aj k tej skutočnosti, že rodičia sa pôvodne dohodli na výške výživného zo strany na maloletú v sume 3.000,- Kč v čase, keď, ako vyplýva z vykonaných dôkazov, otec dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 6.144,- Kč, čo bol príjem o viac ako 2.000,- Kč nižší, než boli jemu vyplácané nemocenské dávky v čase už spomínanej pracovnej neschopnosti a navyše v uvedenom čase došlo bez zavinenia matky k poklesu jej príjmov z dôvodu už vyššie uvedeného ukončenia vyplácania jej dávok v materstve. To, že otec bol počas celého sporného obdobia schopný platiť toto súdom stanovené a rodičmi pôvodne dohodnuté výživné, vyplýva aj zo skutočnosti, že otec, ako uviedol sám vo svojej výpovedi a ako to dokladoval, platí dlhy, ktoré mu vznikli už v dávnejšej minulosti v čase jeho podnikateľskej činnosti, ktoré dlhy splácal v čiastkach rovnajúcich sa minimálne súdom stanovenému výživnému, pričom, ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, žiadne plnenie na strane povinného rodiča nemá prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou a teda ak otec mal dostatočné finančné prostriedky na splátky jeho dlhov v uvedenej výške minimálne na 100,- € mesačne, tieto prostriedky mal v prvom rade použiť na úhradu potrieb svojho jediného maloletého dieťaťa. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že otec svoje tvrdenia o výraznom zhoršení jeho zdravotného stavu súdu nijako nepreukázal, ním predložená správa z októbra 2013 toto jeho tvrdenie nijako nepreukazuje a z tejto nevyplýva neschopnosť otca zaradiť sa do riadneho pracovného pomeru, dôkazom jeho schopnosti riadne pracovať je i jeho následné zamestnanie sa u terajšieho zamestnávateľa od 13.1.2014. Na strane otca súd zohľadnil ďalej skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti obdobne ako matka so svojou ďalšou rodinou a jeho matka sa podieľa, ako uviedol on sám vo svojej výpovedi, čiastočne na úhrade jeho potrieb, zároveň súd prihliadol k tomu, že otec okrem tohto dieťaťa nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2014 k vzniku dlžného výživného vo výške 430,- €, (t.j. súdom stanovené výživné po 100,- € mesačne za 13 mesiacov sporného obdobia, mínus to, čím otec prispel na úhradu potrieb maloletej v spornom období t.j. 11 x po 60,- €, 1 x 140,- € a 1 x 70,- €, čo je spolu 870,- €, z čoho vyplýva rozdiel 430,- €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného v sume 120,- € mesačne súd zamietol.
Zároveň súd upravil i styk otca s maloletou, pričom v plnom rozsahu vyhovel návrhu matky na túto úpravu styku, keďže z vykonaného dokazovania je nesporné, že otec s maloletou už dlhodobo nie je v kontakte po dobu takmer 1 a pol roka, čo u dieťaťa v tak nízkom veku jednoznačne vedie k citovému odcudzeniu sa, preto je potrebné opätovne maloletej vytvoriť priestor na nadväzovanie vzťahu s otcom, vzhľadom na lekársku správu uvedenú vyššie maloletá, aj primerane k veku, je citovo silne naviazaná na matku a je teda v záujme dieťaťa, aby tieto opätovne prebiehajúce stretnutia s otcom prebiehali zatiaľ v prítomnosti matky maloletej a vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, súd nevyhovel návrhu otca na širšiu úpravu styku s maloletou.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).