Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13C-297-2013.pdf
PDF · 103.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/297/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: 308237, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1 st floor, Flat/Office 103, Agkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, právne zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 713 066, so sídlom v Bratislave, Gorkého ul.č. 3 proti odporcovi K. H., nar. X.X.XXXX, bytom D. č. XX, v konaní o zaplatenie 1.034,10 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 1.034,10 € od 14.6.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 529,63 -€ spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 529,63 € od 24.08.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 18.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.034,10,-€ spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.034,10 € od 14.6.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 06.03.2007 uzatvoril odporca so C. úverovou bankou a.s., skrátený názov: C. a.s., X.: XX XXX XXX, so sídlom K. R. 1, XXX XX D., zapísaná v Obchodnom registri Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 341/B, ako pôvodným veriteľom zmluvu o bežnom účte odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu odporcu. Prehľad čerpania tohto úveru odporcom navrhovateľ dokladá výpisom z účtu odporcu. Odporca podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa pre depozitní produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Pôvodný veriteľ sa podpisom Zmluvy zaviazal poskytnúť odporcovi Povolené prečerpáme tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy odporcu na prevod alebo výbery hotovosti z účtu odporcu, a to aj vtedy ak nebude existovať odporcova pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi z účtu odporcu, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech odporcovho účtu alebo vkladom v hotovosti. Zároveň odporca sa podpisom Zmluvy zaviazal Povolené prečerpáme splácať pôvodnému veriteľovi formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke odporcu z jeho účtu, a to vždy v momente vzniku pohľadávky odporcu z jeho účtu, a v rozsahu v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako novým
veriteľom zo dňa 14.08.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči odporcovi (vrátane jej príslušenstva) na navrhovateľa. Nakoľko odporca využil možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle Zmluvy, avšak navrhovateľovi svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Povoleného prečerpania nesplnil riadne a včas ku dňu 25.10.2012 navrhovateľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 1.180,60 €. Zároveň však dáva Navrhovateľ súdu na vedomie, že z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti na, ako aj s ohľadom na dispozičné právo žalobcu, sa tento rozhodol uplatňovať svoj žalobný nárok uvedený v petite tohto návrhu, avšak len zo sumy, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.034,10 EUR a zo zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % p.a. ročne zo sumy vo výške 1.034,10 EUR až do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ ku dňu podania návrhu eviduje voči odporcovi pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 1.034,10 EUR. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky podľa údajov uvedených na webovej stránke Národnej banky Slovenska je v deň podania tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 0,75 %. Z vyššie uvedeného ustanovenia Nariadenia vlády, berúc do úvahy základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky aktuálnu v čase podania tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že zákonná výška úrokov z omeškania je 8,75 % p.a. po výzve súdu na bližšiu špecifikáciu žalovanej istiny navrhovateľ zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že suma 1.034,10 € predstavuje výšku istiny pohľadávky. Z priloženého Prehľadu vyplýva podrobná platobná bilancia Odporcu za obdobie od 26.05.2003 do 22.08.2012. Z Prehľadu možno taktiež vyčítať, že po prvý krát sa Odporca dostal do debetu na bežnom účte resp. debetného zostatku dňa 07.03.2006 (položka zo dňa 07.03.2006, kedy zostatok na bežnom účte predstavoval sumu - 243,69 SKK t.j. 8,09 €. stĺpec s názvom „Zostatok účtu“). Odporca sa druhý krát dostal do debetu dňa 31.03.2006, a ďalej napríklad aj dňa 16.04.2008 odkedy tento udržoval takmer neustále debetný zostatok na príslušnom bežnom účte. V Prehľade sú okrem iného podrobne špecifikované tak položky kreditného charakteru, tieto sú označené písmenom „C“. ako aj položky debetného charakteru, ktoré sú označené písmenom „D“ (písomné označenie charakteru jednotlivých položku je uvedené v stĺpci s označením „ C/D “ príslušného riadku v Prehľade). Ďalej možno z Prehľadu vyčítať, že za obdobie od 29.11.2005 do 22.08.2012 predstavovali položky kreditného charakteru sumu spolu 12.276,52 € (t.j. 369.842,44 SKK) a položky debetného charakteru predstavovali za vymedzené obdobie sumu spolu vo výške 13.409,72 € (t.j. 403.981,22 SKK), pričom rozdiel medzi kreditnými položkami a debetnými položkami predstavoval ku dňu 22.08.2012 sumu 1.133,20 € (posledná položka Prehľadu, stĺpec s označením „ Zostatok účtu “). Navrhovateľ si tak podaním Návrhu zo dňa 14.06.2013 uplatňuje žalobný nárok vo výške istiny v sume 1.034,10 €, čo vyplýva aj z predposledného riadku Prehľadu, kedy ku dňu 14.08.2012 predstavoval debetný zostatok na účte Odporcu sumu 1.034.10 € (predposledná položka Prehľadu zo dňa 04.04.2012), pričom kreditné položky ku dňu 14.8.2012 predstavujú sumu 12.276,52 € a debetné položky predstavujú ku dňu 14.8.2012 sumu 13.310,62 €, pričom rozdiel medzi kreditnými položkami a debetnými položkami na bežnom účte Odporcu predstavuje ku dňu 14.08.2012 sumu - 1.034,10 € (výpočet: + 12.276,52 € - 13.310,62 € = - 1.034,10 €). Navrhovateľ tiež uviedol, že v časti úrokov z omeškania si navrhovateľ omylom, v dôsledku chyby v písaní a počítaní, uplatnil úroky z omeškania vo výške 8.75% p.a. zo sumy 1.034,10 € od 14.06.2013 do zaplatenia, pričom správne mal byť úrok z omeškania určený vo výške 8,50% zo sumy istiny vo výške 1.034,10 € od 14.06.2013 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky podľa údajov uvedených na webovej stránke Národnej banky Slovenska bola v deň podania predmetného návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 0,50%. V Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v ust. § 3 ods. 1 sa uvádza „ Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. “ Podľa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov: „§ 10c Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013 „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 Rozhodnou skutočnosťou teda pre určenie právnej úpravy je deň vzniku záväzkového vzťahu, bez ohľadu na to, či omeškanie nastalo pred alebo po účinnosti nariadení.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nijakým spôsobom nevyjadril.
Súd vo veci nariadil a dňa 24.03.2014 vykonal pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa po splnení podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - výzvou na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 29.10.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami C., a.s. pre depozitné produkty, zmluvou o bežnom účte zo dňa 6.3.2007, prehľadom histórie transakcií na bežnom účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012, čím zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 6.3.2007 uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorej predmetom okrem iného bola aj služba povoleného prečerpania. V zmluve je uvedené, že „povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je 16,9% p.a. jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná, banka úrokovú sadzbu vyhlasuje zverejnením.“ Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že službu povoleného prečerpania odporca prvýkrát využil dňa 1.4.2008, kedy zostatok na jeho účte bol mínus 910,33 Sk, ktorý bol dňa 7.4.2008 vyrovnaný. Následne bola táto služba odporcovi poskytovaná odo dňa 15.4.2008 do 6.10.2008, pričom debetný zostatok na účte bol vyrovnaný dňa 14.10.2008. Následne odporca od 20.10.2008 využíval túto službu banky, pričom debetný zostatok na jeho účte narastal a vyrovnaný z jeho strany nebol.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluva uzavretá účastníkmi) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej iné atribúty. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 6.3.2007 spĺňa atribúty spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného do 31.12.2007 zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Poskytnutá služba povoleného prečerpania je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zmluvou o úvere. Súd mal za preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, na základe ktorého banka poskytla odporcovi službu povolené prečerpanie na účte. Súd preto sústredil svoju pozornosť na zistenie dôvodnosti výšky žalovanej sumy, požadovanej navrhovateľom.
Súd z jednotlivých položiek transakcií na účte odporcu po 20.10.2008 zistil, že odporca vyčerpal od banky sumu 1.152,08 € a zaplatil sumu 622,45 €. Ďalšie položky, ktoré zvyšovali jeho debetný zostatok na účte však tvorili aj poplatky za 27 výberov z bankomatu spolu vo výške 30,47 €, poplatky za vedenie účtu spolu v sume 11,35 €, poplatok za upomienku vo výške 13,28 €, 36x účtovaný poplatok za recykláciu spolu vo výške 10,80 €, úroky vo výške 582,95 € a položka - účtovné položky vo výške 10,75 €.
Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ tvrdil, že od odporcu si uplatňuje iba istinu, súd z ním priložených listinných dôkazov zistil, že navrhovateľom uplatňovaná istina vo výške 1.034,10 € je tvorená nezaplatenými peňažnými prostriedkami poskytnutými odporcovi + úroky + poplatky. V prvom rade by súd chcel uviesť, že pojem istina predstavuje pomernú časť dlhu bez úrokov <http://sk.wikipedia.org/ wiki/%C3%9Arok>, v podstate musí ísť vždy o sumu poskytnutých peňažných prostriedkov znížených o úhrady dlžníka na túto sumu. Používanie pojmu istina tak, ako to urobil navrhovateľ je zavádzajúce. Súd preto uvádza, že suma 1.034,10 € je tvorená istinou (ktorú predstavujú poskytnuté finančné prostriedky odporcovi) vo výške 1.152,08 €, úrokmi vo výške 483,85 € (582,95 € - 99,10 €, ktorú si navrhovateľ neuplatňuje) a poplatkami vo výške 65,90 € po odpočítaní platieb od odporcu vo výške 622,45 €.
V časti rozdielu sumy poskytnutých prostriedkov a prijatých kreditných platieb odporcu t.j. v časti sumy 529,63 € súd považuje návrh navrhovateľa za dôvodný.
Čo sa týka sumy vyčísleného úroku v tomto smere je nutné uviesť, že suma úroku bola navrhovateľom vyčíslená bez bližšieho uvedenia výšky sadzby a príslušného obdobia, za ktorý je úrok počítaný a teda uplatňovaný a taktiež z akej sumy. Bližšia špecifikácia súdu uvedená nebola. V zmluve je uvedená iba úroková sadzba ku dňu podpisu zmluvy o bežnom účte. Či sa táto sadzba menila a akým spôsobom súdu nebolo poskytnuté ani vo forme tvrdení ani vo forme dôkazov. Čo sa týka vyčíslených poplatkov vo výške 65,90 € v tomto smere súd musí uviesť, že uvedené poplatky t.j. ich druh či výšku navrhovateľ bližšie neoznačil, táto súdu vyplývala iba z predloženej histórie transakcií na účte odporcu, pričom je potrebné uviesť, že navrhovateľ súdu nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal oprávnenosť ich výšky (sadzobník poplatkov súdu predložený nebol, napriek skutočnosti, že mal tvoriť súčasť zmluvy).
Čo sa týka uplatneného úroku a poplatkov, celkovo vo výške 504,47 € (ktoré navrhovateľ zahrnul do „istiny“) má súd za to, že v tejto časti navrhovateľ neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno pre priznanie uvedeného nároku. V tomto smere by súd chcel uviesť, že rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú také skutočnosti (skutkové okolnosti), z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoj uplatnený nárok čo do jeho vzniku resp. základu a tiež čo o jeho rozsahu resp. výšky. Pravdivým a úplným opísaním všetkých potrebných rozhodujúcich skutočností navrhovateľ plní jednu z 2 procesných povinností, vyplývajúcich mu z prejednacej zásady, a to povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje dôkazná povinnosť; prostredníctvom navrhnutých dôkazov sa má preukázať pravdivosť resp. nepravdivosť navrhovateľových tvrdení. Nedostatok opísania rozhodujúcich skutočností nie je nedostatkom návrhu na začatie konania, pre ktorý by súd mohol odmietnuť podanie, aj napriek skutočnosti, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti súd nevie konanie usmerniť v súlade s požiadavkou procesnej hospodárnosti resp. vykonať dokazovanie, zamerajúce sa na preukázanie podstatných skutočností v prejednávanej veci. Náležité opísanie rozhodujúcich skutočností v spojitosti s petitom súčasne individualizujú uplatnený nárok, čo má význam pre vyhodnotenie prekážok litispendencie či rei iudicatae. Nedostatok tejto náležitosti žaloby resp. nesplnenie si povinnosti tvrdenia musí mať za následok zamietnutie návrhu.
Túto povinnosť účastníka súd nemôže nahrádzať vlastnou činnosťou, resp. dedukciou z predložených dôkazov, nakoľko navrhovateľ neuviedol, akého nároku sa presne domáha, pričom len číselné vyjadrenie nemôže byť postačujúce. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v časti 504,47 € považuje za nedôvodný a nepreukázaný a ako taký ho zamietol.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ sa vo svojej žalobe tiež domáhal úrokov z omeškania odo dňa spísania žalobného návrhu t.j. od 14.6.2013. v pôvodnom návrhu navrhovateľ požadoval úrok z omeškania vo výške 8,75%, pričom vo svojom vyjadrení zo dňa 17.7.2013 ho upravil na výšku 8,5%. Nakoľko došlo k uplatňovaniu nižšej výšky, súd jeho úkon posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, a to v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 1.034,10 € od 14.6.2013 do zaplatenia a v tejto časti konanie v súlade s § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Súd navrhovateľovi podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka priznal aj úrok z omeškania, a to vo výške 8,5% z dlžnej sumy v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 24.08.2013, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do vlastných rúk odporcu, nakoľko v tom čase základná sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,5%. V časti úroku z omeškania od 14.6.2013 do 23.08.2013 súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ úrok z omeškania uplatnil od spísania žaloby, no podľa názoru súdu odporca sa dostal v tomto prípade do omeškania až doručením žaloby čo možno považovať za výzvu na zaplatenie.
Podľa § 142 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodne žalovateľná bola suma 529,63 €. Návrh na začatie konania však požadoval aj sumu 504,47 € ohľadom ktorej bol návrh zamietnutý, pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa v tomto konaní bol 51,22% : 48,78%. Čistý úspech navrhovateľa tak bol 2,44%. Súd vzhľadom na približne rovnaký úspech tak navrhovateľa ako aj odporcu rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).