Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-12-2014.pdf
PDF · 89.18 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného S. H., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 24.03.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
S. H. , narodený XX.XX.XXXX v L. S., trvale bytom L. S., E. č. XXXX/X, živnostník,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
ako otec dieťaťa N. H., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky N. P. v obci E., hoci má k nemu vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/124/2006 zo dňa 01.08.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2006, mu výška tejto povinnosti bola určená tak, že má prispievať na výživu syna sumou 49,79 eura (1.500,-Sk) mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní, a tak za obdobie od 01.01.2013 do 24.03.2014 dlhuje na výživnom k rukám matky N. P. sumu vo výške 746,85 eura, pričom takto konal napriek tomu, že bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/165/2012 zo dňa 20.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2012, z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu za taký čin, prepustený na slobodu,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký trestný čin prepustený,
t ý m s p á ch a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému S. H. a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal dňa 24.03.2014 hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne N. P. ako i prečítaním listinných dôkazov a oboznámením pripojeného súdneho spisu.
Obžalovaný S. H. sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom neospravedlnil. Z preverovania neúčasti obžalovaného na súde prostredníctvom telefonického hovoru na jeho číslo XXXX XXX XXX vyplynulo, že tento vraj písomne svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň požiadal súd o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti ešte dňa 20.03.2014 odoslaním na pošte, avšak súdu takéto jeho vyjadrenie doručené nebolo. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Takto zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a uviedol, že výživné neplatil riadne a načas, pretože nemal z čoho a dodal, že sedem mesiacov nemal robotu. S matkou dieťaťa si chcel dohodnúť splátkový kalendár a prvú splátku chcel uhradiť už v mesiaci december 2013. Viac k veci vypovedať nechcel.
Svedkyňa N. P. na hlavnom pojednávaní dňa 24.03.2014 uviedla, že s obžalovaným nie je v žiadnom kontakte ani ona a ani ich spoločné dieťa, syn obžalovaného v podstate ani nepozná a obžalovaný na jeho výchovu a výživu neprispieva vôbec. Poberá od štátu náhradné výživné. Obžalovaný sa o dieťa nezaujíma, výnimkou nie sú ani dni, keď má dieťa sviatky, nikdy sa mu neozval a ani mu žiaden darček nekúpil. Na doplňujúce otázky uviedla, že dlh na výživnom je v obžalobe uvedený správne a odo dňa jej podania na súd ku dňu konania hlavného pojednávania sa dlh zvýšil ešte o ďalšie dva mesiace, pričom obžalovaný jej z dlhu na výživnom nezaplatil nič a v podstate neplatil celé to obdobie, ktoré je predmetom obžaloby. Je zrejmé, že neplatil ani predtým, za čo bol už odsúdený. Dobrovoľne jej na dieťa zaplatil možno iba raz a aj to bolo ešte niekedy v roku 2007 alebo 2008. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a dieťaťom. Mesačne zarobí približne 450 eur netto. Z tejto výplaty nie je schopná uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa, a preto jej pomáhajú rodičia a tiež bola nútená podať návrh na poskytovanie náhradného výživného. Z dôvodu tejto pomoci sa nikdy nestalo, že by dieťa trpelo núdzou. Pokiaľ ide o dlh na výživnom z predchádzajúceho odsúdenia, tento bol z časti vymožený exekútorom, ale doposiaľ nebol uhradený v plnom rozsahu.
Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/124/2006, rodného listu dieťaťa, potvrdenia o návšteve školy, pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/105/2007 a správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného ako aj zo správ o jeho povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je otcom dieťaťa N. H., ktorý je vo veku 9 rokov a je žiakom tretieho ročníka na Základnej škole v obci Hostie a ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom vyživovacia povinnosť obžalovaného na syna N. stále trvá a bola mu súdom určená na sumu 1.500,- Sk mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čo v súčasnosti po prepočte na aktuálne platnú menu na území Slovenskej republiky zodpovedá sume 49,79 eura. Obžalovaný mal v kritickom období zriadenú živnosť v oblasti stavebníctva a túto mal aktívnu, pričom registrovaný v systéme Sociálnej poisťovne nebol, nie je majiteľom cenných papierov a nemá ani žiadne iné majetkové práva. Obžalovaný v rozhodnom období nebol poberateľom nemocenských dávok, dávok v hmotnej núdzi a nie je ani poberateľom dôchodku, pričom nebol evidovaný ani ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal ani podporu v nezamestnanosti. Obžalovaný je majiteľom dvoch motorových vozidiel, na ktoré sú na obe zriadené viaceré exekútorské blokácie.
Z odpisu registra trestov a z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/105/2007 súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, a to raz rozsudkom Okresného súdu Nitra zn. 2T/105/2007 zo dňa 22.04.2008 (ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa) pre prečin zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a skúšobnou dobou na 18 mesiacov, počas plynutia ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť dlh na výživnom, ktorý predstavoval v tom čase 16.531,- Sk (548,73 eura). Keďže si obžalovaný túto povinnosť nesplnil ani potom, ako mu bola skúšobná doba podmienečného odsúdenia predĺžená (a podmienečné odsúdenie ponechané v platnosti), Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 2T/105/2007 zo dňa 14.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012, rozhodol o premene trestu a nariadil obžalovanému jeho výkon, na ktorý ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný nastúpil do výkonu trestu dňa 09.08.2012 a na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1PP/165/2012 zo dňa 20.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2012, bol z jeho výkonu podmienečne prepustený, pričom súd mu určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Obžalovaný bol v čase pred spáchaním skutku dvakrát priestupkovo prejednávaný, avšak postihovaný pre priestupok nebol. Z miesta bydliska neboli sťažnosti na jeho osobu, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a je slobodný.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného a označil osobu oprávnenú na prevzatie vyživovacej povinnosti a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné zavinenie obžalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov (od 01.01.2013 do 24.03.2014) neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala získať príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.
Hoci sa obžalovaný ku spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní, na svoju obranu celkom nezmyselne a právne bezvýznamne uviedol, že výživné nemohol platiť, pretože nemal z čoho platiť. Zároveň však uviedol, že si je vedomý, že výživné na syna N. platiť musí a prejavil snahu o uzavretie dohody s matkou dieťaťa a prvú splátku na dlžnom výživnom chcel zaplatiť už v mesiaci december 2013, kedy bol k veci vypočúvaný vyšetrovateľom.
Z výpovede svedkyne N. P. mal súd za preukázané, že obžalovaný si skutočne v kritickom období až ku dňu konania hlavného pojednávania vyživovaciu povinnosť riadne a pravidelne neplnil a zo vzniknutého dlhu na výživnom ešte stále nič neuhradil, pričom stále nezaplatil ani dlh na tom výživnom, za neplatenie ktorého už bol v minulosti odsúdený.
Výpoveď tejto svedkyne a priznanie obžalovaného však neboli jedinými, samostatnými usvedčujúcimi dôkazmi, pretože súd ich výpovede vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak nerobil. Súd tak jednak nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný nepredložil súdu doklad o splnení si tejto povinnosti v celom rozsahu ku dňu konania termínu hlavného pojednávania, pre súd zostala nespochybnená i výška zanedbaného výživného, ktorú ustálil na obdobie začínajúce dňom 01.01.2013 až ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci, teda do 24.03.2014. Okrem toho, z pripojeného súdneho spisu zreteľne vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 20.12.2012 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia na slobodu, pričom tento trest mu bol uložený za
rovnaký trestný čin - prečin zanedbania povinnej výživy. Hneď nasledujúci mesiac po prepustení, teda počnúc januárom 2013 plynule pokračoval v neplnení vyživovacej povinnosti a zo spisového materiálu súd nezistil žiadnu prekážku, ktorá by obžalovanému v plnení vyživovacej povinnosti bránila, s výnimkou neospravedlniteľných výhovoriek. Obžalovaný má aktívnu živnosť a teda logicky nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberal od štátu žiadne dávky (sociálne alebo nemocenské, či dôchodkové) a teda nebol v núdzi. Pokiaľ mu živnostenské oprávnenie neprinášalo očakávaný alebo požadovaný príjem na účely uspokojovanie jeho základných potrieb ako aj potrieb jeho dieťaťa, obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia a ani podľa iných, súdu známych dôkazov, túto situáciu žiadnym aktívnym spôsobom neriešil a spoliehal sa iba na možnosť uzavretia dohody s matkou dieťaťa, obsahom ktorej mali byť splátky na dlh na výživnom. Inými slovami, obžalovaný sa nie prvýkrát spoľahol výlučne na zhovievavosť matky dieťaťa, pretože rovnako postupoval už v predchádzajúcom období, kedy len zbabelo odďaľoval zaplatenie výživného (pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody, potom predĺženie skúšobnej doby a nakoniec premena trestu na nepodmienečný, podmienečné prepustenie z výkonu trestu a plynulé pokračovanie v páchaní trestnej činnosti). Obžalovaný sa tak preukázateľne napriek predchádzajúcemu potrestaniu, výkon ktorého sa u neho absolútne minul želanému účinku, znova dopustil trestnej činnosti, keď ihneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody neplatil výživné na svoje dieťa, hoci sa v tom čase nachádzal v období plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadnu nezistil, pretože hoci sa tento k spáchaniu skutku priznal, jeho spáchanie neoľutoval. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u neho rovnako tak žiadnu nezistil, pretože skutočnosť, že v minulosti už bol za trestný čin (rovnaký) odsúdený, bola obsiahnutá v samotnej právnej kvalifikácii jeho protiprávneho konania. Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, teda že konal v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom a pre prípad, že taký záujem poruší, či ohrozí, bol s tým uzrozumený. V danom prípade bolo možné usudzovať na úmyselné zavinenie obžalovaného, pretože vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie ako aj vzhľadom na podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musel mať obžalovaný bezpečne a nepochybne vedomosť o následku, ktorý spôsobí a ktorý vyvolá tým, že si nebude plniť vyživovaciu povinnosť, pričom súčasne bolo nepochybné, že napriek nepriaznivej finančnej situácii nežiadal výšku výživného znížiť a ani iným spôsobom túto situáciu aktívne neriešil.
Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý jedine uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to vo výmere 18 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý bude obžalovaný vykonávať v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože na to boli splnené podmienky podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona (obžalovaný nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin). Sú rozhodol o tomto druhu trestu aj preto, že obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Pokiaľ išlo o výšku dlhu na výživnom, túto súd ustálil ku dňu konania hlavného pojednávania a vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku tak, že za 15 mesiacov neplnenia vyživovacej povinnosti, kedy mal obžalovaný platiť 49,79 eura mesačne vždy do 15.-teho dňa príslušného mesiaca, vznikol dlh za január 2013 až marec 2014 (vrátane, pretože súd rozhodoval po 15.03.2014) vo výške 746,85 eura, pretože za celé uvedené obdobie obžalovaný matke dieťaťa nezaplatil vôbec nič.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.