Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Er-333-2010.pdf
PDF · 71.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/333/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Textil-Mix Kft., so sídlom Reitter Ferenc utca 46-48, Budapešť, Maďarská republika, IČO: 0109070840, právne zastúpeného Mgr. Róbertom Vágvölgyim, advokátom, AK so sídlom Strieborné Námestie 2, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému I.V.S. Design, s. r. o., so sídlom Príboj 796, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 059 838, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.992,- € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 07 Zvolen, sp. zn. EX 340/10, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,73 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor podal na tunajší súd dňa 17. 05. 2013 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko počas výkonu exekúcie bol povinný vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd lustráciou v obchodnom registri zistil, že povinný bol dňa 09. 11. 2010 z tohto registra ex offo vymazaný na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 2K/28/2010-55 zo dňa 07. 10. 2010, ktorým bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku povinného. Tým došlo k zániku povinného v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a k strate spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň spôsobilosti byť účastníkom konania, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
V zmysle právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/21/2011 zo dňa 28. 01. 2013, ak však bol povinný vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia súdu, ktorým bol zrušený konkurz inak ako po splnení rozvrhového uznesenia, je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastaviť exekúciu, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže bol v danom prípade povinný vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia, ktorým bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku, teda bola konkurzným súdom skonštatovaná nemajetnosť povinného, súd aplikoval vyššie uvedený právny názor a exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 57,87 € vrátane DPH. Súd mu po preskúmaní jeho vyúčtovania priznal uplatnenú minimálnu odmenu vo výške 33,19 €.
Súd súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie za poštovné vo výške 7 x 1,60 € za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, 2- krát upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie, príkazu na vykonanie exekúcie a 2 x príkazu na úhradu trov exekúcie; vo výške 1,- € za žiadosti doručenie o poskytnutie súčinnosti ODI a vo výške 1,70 € za doručenie podnetu na zastavenie exekúcie; dohromady vo výške 13,90 €. Súdny exekútor si taktiež uplatnil poštovné za vrátenie poverenia vo výške 1,10 €. K vráteniu poverenia však ešte zo strany súdneho exekútora doposiaľ nedošlo, preto mu zatiaľ žiadne trovy v tejto súvislosti ani nemohli vzniknúť a súd mu náhradu týchto trov nepriznal. Exekučný poriadok a vyhláška ustanovujú vo vyššie citovaných paragrafoch, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada vynaložených hotových výdavkov. Účelom týchto ustanovení je nahradiť vynaložené výdavky v súvislosti s vykonávanou exekučnou činnosťou, no pokiaľ súdny exekútor do rozhodnutia súdu žiadne trovy nevynaložil, nie je mu čo nahrádzať. Ďalej súd uvádza, že nie je ani nepochybné, že k vynaloženiu týchto výdavkov v budúcnosti dôjde, nakoľko súdny exekútor môže vrátiť súdu poverenie viacerými spôsobmi, nielen poštou, prípadne môže vrátiť viac poverení jednou zásielkou a v takom prípade budú tieto výdavky nižšie ako uplatnené.
Súdny exekútor si taktiež uplatnil aj náhradu výdavkov za poplatok SCB vo výške 0,84 €. V priloženom exekútorskom spise sa však žiadna takáto lustrácia nenachádza, preto mu súd túto náhradu nepriznal.
Súdny exekútor si uplatnil tiež náhradu hotových výdavkov za obálku vo výške 0,17 € a kopírovanie vo výške 0,03 €. Výšku týchto výdavkov však nijakým spôsobom nepreukázal a táto ani nevyplýva z predloženého exekučného spisu. Podľa uvedeného výpočtu týchto výdavkov má súd navyše za to, že tieto sú v zmysle citovaného ustanovenia § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene exekútora, nakoľko ide o výdavky za administratívne práce. Preto mu súd ich náhradu nepriznal. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Pokiaľ ide o uplatnenú DPH, súd súdnemu exekútorovi nepriznal DPH z poštovného, pretože v zmysle § 28 zákona č. 222/2004 Z. z., o dani z pridanej hodnoty, sú poštové služby od tejto dane oslobodené, a teda ani súdny exekútor z priznaného poštovného DPH neodvádza. Preto súd súdnemu exekútorovi priznal len DPH zo sumy 33,19 €, čo predstavuje 6,64 €.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, zaviazal na úhradu trov oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.