Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_2C-341-2013.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Subarea
2C/341/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu, PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému, B. Q., V.. X.XX.XXXX, V. P. Q. XX, zast. opatrovníkom, Mgr. Viktorom Lišuchom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava o zaplatenie 3 724,70 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 724,7 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 22.4. 20l4 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 223, eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 357,36 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o. Bratislava do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3724,70 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 30.7.2008 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1659,70 eur. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky a podľa § 565 Občianskeho zákonníka nastala okamžitá splatnosť úveru, pretože žalovaný nedodržal platobnú disciplínu.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 2Ro/1801/2013-20, dňa 18.10.2013, ktorý nebolo možné žalovanému riadne doručiť do vlastných rúk, preto uznesením sp. zn. 2C 341/2013-45, zo dňa 24.3.2014 bol platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 O.sp. zrušený a žalovanému súd v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. pre toto konanie ustanovil opatrovníka v osobe Mgr. Viktora Lišucha, vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Rožňava, pretože podľa relácie OO PZ Krompachy žalovaný na adrese uvedenej v IS systéme sa dlhodobo nezdržiava a v súčasnosti sa pracovne zdržiava na neznámej adrese v Anglicku.
Žalobca a ustanovený opatrovník sa pojednávania nezúčastnili, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v ich neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami, oznámením o zosplatnení, kartou klienta a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 30.7.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobca dňa 30.7.2008 oznámil ako veriteľ schválenie úveru dlžníkovi - žalovanému. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1659,70 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 106,42 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve, vždy v 15. deň príslušného mesiaca. Dátum splatnosti prvej splátky dňa 15.9.2008, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 15.2.2011. Mesačná splátka bola vo výške 106,42 eur.
Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 14, 15, 16 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 49, 50, 51. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanému revolving dňa 20.8.2009 vo výške 1915,55 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 106,42 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára.
Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 4 do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, tj. okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 1383,46 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 14 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, tj. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 3724,70 eur dňa 22.4.2010. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Oznámenie o zosplatnení úveru žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 30.3.2010. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa názoru súdu v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah t.j. túto zmluvu je potrebné posudzovať v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a podľa všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 45 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach a obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 5l7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje nariadenie
vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania dlžníka bola 1% pričom výška úrokov z omeškania je 1% + 8% = 9% p.a.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Súd uplatňovaný nárok žalobcu posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, predovšetkým z pohľadu, či žalobca neuplatňuje svoje nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná.
Po zvážení všetkých okolností prípadu ako aj zmluvy o úvere, mal súd preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný čo do základu a výšky. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú časť zo sumy zosplatnených splátok. Ide o súčet všetkých splátok, ktoré sa stali splatnými a neboli uhradené ani následne. Zosplatnená suma bola vo výške 3724,70 eur dňa 22.4.2010. Táto suma nebola uhradená ani čiastočne a zahŕňa neuhradenú istinu vo výške 1936,20 eur a neuhradené úroky vo výške 1788,15 eur. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa zosplatnenia úveru podľa zákonnej úrokovej sadzby platnej v deň omeškania a rozhodol tak ako znie výroková časť rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý nemal v tomto konaní úspech, zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania 223 eur a trov právneho zastúpenia advokátom v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 357,36 eur za 2 úkony právnych služieb po 169,31 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby na súd - žaloba zo dňa 22.7.2013 + 2x režijný paušál, z toho 2x po 7,81 + 20% DPH, nakoľko od 3.9.2013 je právny zástupca žalobcu platiteľom DPH, spolu 357,36 eur.
Úkony právnej služby sú vypočítané z hodnoty predmetu konania podľa ust. § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ust. § 13a ods. 1. písm. a), c) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.