Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-84-2014.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/84/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX, o vymoženie 286,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/198/2005-16 zo dňa 25.06.2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/198/2005-16 zo dňa 25.06.2012 v časti v ktorej návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, v ktorej súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v ktorej exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e.
Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/198/2005-16 zo dňa 25.06.2012 v časti trov exekúcie v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Zároveň exekúciu vedenú pod sp. zn. 10Er/198/2005 vedenú u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňárovej, Exekútorský úrad so sídlom v Dunajskej Strede, Nám. A. Vámbéryho 5249/13B, pod EX 273/05 vyhlásil za neprípustnú a konanie (správne exekúciu) zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Kataríne Baňárovej trovy exekúcie v sume 274,56 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. d), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 103, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica N 68/2005, Nz 1496/2005, NCRIs 1468/2005 spísaná v Bratislave dňa 15.01.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňárovej udelené dňa 10.05.2005. Dňa 25.05.2009 preložil oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Preskúmaním exekučného titulu bolo zistené, že notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V tomto smere súd prvého stupňa uviedol, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Zastal názor, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného
plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Ďalej súd poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti), namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Zdôraznil, že zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň upozornil na to, že takýmto konaním došlo k porušeniu ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, podľa ktorého sa spotrebiteľ, v danom prípade povinná, najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Konaním oprávneného bola povinnej odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania a preto súd rozhodol tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie (správne exekúciu) zastavil. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na obsah ust. § 169, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňárovej trovy exekúcie v sume 274,56 eura, ktoré pozostávali z odmeny podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (platnej do 30.06.2006 ďalej len ,,vyhláška“) v sume 219,60 eura vrátane 20 % DPH a náhradu poštovných nákladov a spotrebného materiálu v sume 54,96 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodoval nad rámec právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania podal aj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Uviedol, že oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu ohľadne "vadnosti" udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, keďže v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak
neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 14.04.2005, kedy bol súdnej exekútorke, Mgr. Kataríne Baňárovej, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe Notárskej zápisnice Notárskeho úradu notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 68/2005, NZ 1496/2005, NCRIs 1468/2005 zo dňa 15.01.2005. Notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi v Zmluve o úvere č. 4071898 zo dňa 19.08.2004. Súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňárová požiadala súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré jej bolo dňa 10.05.2005 udelené. Následne oprávnený podaním doručeným súdu dňa 25.05.2009 požiadal o zmenu súdneho exekútora, pričom žiadal, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie, v ktorom súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou úradníčkou návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňárovej trovy exekúcie v sume 274,56 eura.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na zdôraznenie správnosti súd dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
Odvolací súd ďalej dodáva, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť
skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.
Na základe uvedeného preto súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval odvolateľ.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete čl. 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky JE zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.
V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) a vo veci Pohotovosť (C-76/10) je možné konštatovať, že Judikatúra súdneho dvora EU umožňuje, aby sa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovala nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak súd pri posudzovaní tejto otázky dospeje k záveru, že takáto podmienka je nekalá, je povinný vyvodiť z daného posúdenia všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Na základe uvedeného je preto následkom v zmysle práva Slovenskej republiky zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je preto možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s čl. 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s čl. 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa "problémy", ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.
Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia dodáva, že ak v zmysle § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle uvedeného je potrebné zdôrazniť, že exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.
Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. Avšak v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013, čo znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 1. novembrom 2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov konania prípustné je. Zároveň však podľa § 243b odsek 3, veta za bodkočiarkou, uvedené neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. To znamená, že ak sa jedná o odvolanie podané pred 1. novembrom 2013 proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania, toto rozhodnutie sa podaním odvolania podľa § 374 ods.4 OSP priamo zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa.
V dôsledku podaného odvolania teda v zmysle § 374 ods. 4 OSP došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia v napadnutej časti a o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku je povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.