Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-189-2012.pdf
PDF · 85.05 KB
No categories available
9C/189/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13 o návrhu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie majetkovej škody v sume 125.-€ a nemajetkovej ujmy v sume 461.-€ s tým odôvodnením, že Okresný súd v Nových Zámkoch po 250 dňoch zamietol žiadosť o vydanie poverenia vo veci vedenej pod exekučným číslom EX 6557/2010, následne zrušil svoje rozhodnutie v dôsledku odvolania a vydal vo veci poverenie.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že má kolíziu pojednávaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici a preto žiada pojednávanie odročiť. Žiaden dôkaz o tom, že pojednávanie bolo vytýčené nedoložil, okrem iného súd tento dôvod nepovažoval za dôvod na odročenie pojednávania. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 odsek 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa vec prejednala a rozhodla bez ich prítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 odsek 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť vzhľadom na tú skutočnosť, že z judikatúry vyplýva povinnosť súdu zo zákona skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Zo samotnej podstaty spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že si vyžadujú osobitnú ochranu a prístup. Odporca má za to, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nevyplynulo z prieťahov zavinených súdom a že súd konal v zmysle zásady rýchlosti. Odporca má za to, že 15 dňová lehota platí len v prípade, pokiaľ malo dôjsť k vydaniu poverenia a nie v prípade, keď došlo k zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia. Čo sa týka prieťahov v konaní oprávnený nepodával opravné prostriedky a prípadné sťažnosti na zamedzenie ním tvrdených prieťahov. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní je možné vychádzať len z výsledkov vybavenej žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské práva alebo rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nebol preukázaný. Čo sa týka vyčíslenej materiálnej škody, navrhovateľ si neodôvodnene paušalizuje ničím neodôvodnené reálne vecné náklady, požaduje neprimerané čiastky, pričom vznik ani výšku uplatnenej skutočnej škody nepreukázal. Čo sa týka nemajetkovej ujmy ako jej dôvod vzniku navrhovateľ v návrhu uvádza frustráciu a úzkosť členov orgánov právnickej osoby, ktoré tvrdenie je v tejto veci irelevantné. Preto navrhol návrh ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením odporcu doručeným súdu 18.3.2014, pripojeným spisom Okresného súdu Nové Zámky 6Er 739/2010 a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a) nezákonným rozhodnutím, po b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak 1.) škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1,2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 41 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) cit. zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade po c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, po d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná pred 1.6.2011, konkrétne dňa 15.7.2010, z dikcie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného poriadku potom vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 42 ods. 2 cit. zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125.-€ a nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 461.- € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 11.9.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania má nesporne preukázané, že navrhovateľ sa písomne obrátil na odporcu, ako na príslušný orgán so svojim nárokom na náhradu škody. Odporca nerozporoval túto skutočnosť, nárok na náhradu škody navrhovateľovi neuspokojil. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd. Tvrdenie navrhovateľa, že Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci 6Er 739/2010 nevydal poverenie pre súdneho exekútora v zákonnej lehote je nepravdivé. Okresný súd v Nových Zámkoch postupoval v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 26.5.2010 sa u súdneho exekútora začalo exekučné konanie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnému K. D. pre vymoženie sumy 430,14 € s príslušenstvom priznanej rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.10.2009 spisová značka SR 16524/09, pričom dňa 15.7.2010 bola Okresnému súdu v Nových Zámkoch doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. W. J. o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. V predmetnej exekučnej veci bol dňa 23.8.2010 zamietnutý návrh na vydanie poverenia. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie a exekučný súd uznesením zo dňa 10.9.2012 vyhovel odvolaniu a uznesenie zmenil tak, vyhovel žiadosti o udelenie poverenia. Dňa 11.9.2012 teda hneď na druhý deň bolo vydané vo veci poverenie. Je nesporné, že medzi podaním návrhu na súd 15.7.2010 a dňom vydania poverenia 11.9.2012 uplynulo 26 mesiacov, avšak exekučný súd vo veci pracoval v medziach svojich možností. Najprv vo veci zamietol návrh exekútora na vydanie poverenia, potom v dôsledku odvolania oprávneného zmenil svoje rozhodnutie a vydal poverenie.
V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( uznesenie NS SR 3MCdo 11/2010 ). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne ( uznesenie NS SR 6Cdo 105/2011 ).
Na základe týchto skutočností súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002 samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ( 15.7.2010 ) do vydania poverenia na vykonanie exekúcie ( 11.9.2012 ), vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k
posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd nemal za preukázaný ani vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.