Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-64-2012.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/64/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa Ing. Z. I., I. Z. X, Z., práv. zast. Z. W. D., S..X..F.., E.. S.. C. XX, Z., proti odporkyni A.. B. I.Á., I. S. U. XXXX/XX, Z., práv. zast. I. &. Z. W. D., S..X..F.., S. S. Z., E.. S.. C. XX, v konaní o zaplatenie 22.455,70 eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Z a v ä z u j e navrhovateľa uhradiť odporkyni trovy konania vo výške 2.841,31 eur, na účet právneho zástupcu č. 2626214333/1100, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.4.2012 domáhal, aby zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 22.455,70 eur spolu s trovami konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že za odporkyňu v roku 2010 zaplatil sumu 22.455,70 eur veriteľovi odporkyne Karpatsko-nemeckej asociácii so sídlom P. XX, D.. Na tento účel použil prostriedky zo zmluvy o poskytnutí úveru hypopôžička č. Q.-XX od Všeobecnej úverovej banky, a.s.. Odporkyňa do dňa podania návrhu z tejto sumy nič nezaplatila, hoci sa ústne zaviazala, že bude splácať splátky úveru tak, aby mu túto sumu zaplatila. Nárok definoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní ďalej uviedol, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené v roku 2005. Napriek uvedenej skutočnosti do mesiaca august 2011 žili spolu a viedli spoločnú domácnosť. S nadobudnutými finančnými prostriedkami hospodáril každý zvlášť. Ešte počas trvania manželstva si odporkyňa zabezpečila do lekárskej ambulancie na splátky prístroj, pričom prvú splátku uhradil on a ostatné už mala uhrádzať sama. Nesplácaním odporkyni hrozilo odobratie prístroja, preto si vybavila pôžičku od Karpatsko-nemeckej asociácie vo výške 900.000,- Sk. O tejto pôžičke sa dozvedel až dodatočne a zaviazal sa, že pôžičku uhradí spolu s odporkyňou resp. do zábezpeky za pôžičku dal ich spoločný dom. Pretože odporkyňa pôžičku nesplácala, hrozila exekúcia zo strany veriteľa. Odporkyňa mala záujem o poskytnutie úveru na úhradu dlhu, ale keďže nespĺňala podmienky banky, hypotekárny úver si vybavil on. S odporkyňou sa dohodol, že 22.000,- eur z hypotekárneho úveru bude použitých na vyrovnanie dlhu, pričom túto sumu mu odporkyňa vráti v mesačných splátkach po 500,- eur od poskytnutia pôžičky, teda od mesiaca máj 2010. Zostávajúce peniaze z úveru použil na doplatenie kúpnej ceny za dom od predávajúceho, spoločnosti A., S..X..F.. Poprad. Úver mu poskytla spoločnosť G. a banke dal dispozíciu, aby časť finančných prostriedkov bolo poukázaných na účet Karpatsko-nemeckej asociácie a časť na jeho osobný účet. O schválení úveru a poukázaní finančných prostriedkov na účet asociácie sa dozvedel až z výpisu z účtu z banky niekedy v mesiaci máj 2010. K účtu nemal zriadenú službu SMS upozornení. O poskytnutí finančných prostriedkov pre veriteľa sa s odporkyňou dohodol ústne niekedy v čase, keď začali vybavovať hypotéku. Dohodli sa na tom, že za ňu vyplatí dlh vo výške 22.455,- eur a túto sumu mu odporkyňa vráti v mesačných splátkach po 500,- eur. Odporkyňa mu poukázala iba jednu splátku vo výške 500,- eur na účet v inej banke. Začiatkom roku 2011 si odporkyňa
z jeho účtu vybrala 800,- eur, čím v podstate si zobrala späť to, čo mu poskytla. Sumu 17.000,- eur použil na zaplatenie podielu za dom. Celkom za rodinný dom uhradil 60 % kúpnej ceny. V neskoršom období svoj podiel odpredal odporkyni. Prostredníctvom právneho zástupcu upresnil počet odporkyňou poskytnutých splátok na dve. Po rozvode manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo k nadobudnutému majetku bolo vyporiadané dohodou.
Prostredníctvom právneho zástupcu ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi je nesporné, že v roku 2010 zaplatil za odporkyňu sumu 22.455,75 eur. Túto sumu si od neho odporkyňa požičala a mala mu ju splácať v splátkach po 500,- eur mesačne. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že pôžička preukázaná nie je, bolo by potrebné posudzovať právny nárok navrhovateľa podľa ust. o bezdôvodnom obohatení preto, lebo plnil jej dlh voči D.-E. W., hoci takúto právnu povinnosť nemal. Tvrdenie odporkyne, že tak robil na základe zmluvy v prospech tretieho je nesprávne, pretože zo zmluvy v prospech tretieho, tejto tretej osobe vzniká nárok priamo voči dlžníkovi, avšak žalobca nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu s Karpatsko-nemeckou asociáciou, ale len uviedol túto osobu ako platobné miesto na poskytnutie časti úveru z úverovej zmluvy. Druhá časť úveru, ktorý bol v celkovej výške 40.000,- eur, bola zaplatená ako časť kúpnej ceny za rodinný dom účastníkov konania predávajúcemu. Keďže zaplatil takmer 60 % kúpnej ceny, žalovaná naňho previedla v roku 2010 1/10-inu spoluvlastníckeho podielu na ich spoločnom rodinnom dome. Právny vzťah cez zmluvy o prevode tohto podielu bol vyporiadaný medzi účastníkmi konania dohodou o urovnaní práv a povinností vyplývajúcich z kúpy a užívania spoločného rodinného domu, kde je uvedená jednak kúpna zmluva z roku 2008 ako aj kúpna zmluva z roku 2010. Týmto urovnaním však nebola vysporiadaná pôžička v prospech žalovanej, ktorej sa domáha v tomto konaní, pretože táto nie je uvedená v článku 7 kúpnej zmluvy z roku 2011 medzi účastníkmi konania. Pokiaľ žalovaná namietala, že nárok na bezdôvodné obohatenie ako si ho uplatnil žalobca by už bol premlčaný, a vzniesla tak námietku premlčania, poukázal na tú skutočnosť, že nepreukázala, že by sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení skôr ako z výpisu z účtu, ktorý mu prišiel v máji v roku 2010. Tvrdenia žalovanej, že sa tak mal dozvedieť už z úverovej zmluvy podľa jeho názoru neobstoja, pretože k bezdôvodnému obohateniu dôjde v reálnom čase, okamihom, keď žalobca poslal peniaze D.-E. W., pričom pre posúdenie plynutia premlčacej doby nie je tento dátum rozhodujúci, ale je rozhodujúci dátum, kedy sa o tom žalobca preukázateľne dozvedel. Preto námietku považuje za nedôvodnú.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že z obsahu textu návrhu vyplýva, že tento je možné podradiť pod ust. § 454 OZ. Vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 24.4.2012, pričom k splneniu dlhu odporkyne voči subjektu Karpatsko-nemeckej asociácii došlo bezhotovostným prevodom dňa 14.4.2010. Návrh bol teda podaný po dvojročnej premlčacej dobe. Nárok navrhovateľa spochybnil tiež z dôvodu, že pri iných majetkovoprávnych vyrovnaniach došlo k úhrade tohto dlhu a dôkazy o týchto skutočnostiach súdu dodatočne predloží. V ďalšom podaní uviedol, že zo zmluvy o poskytnutí úveru uzavretej dňa 9.4.2010 vyplýva, že časť C úveru je určená na úhradu pohľadávok Karpatsko-nemeckej asociácie voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXX K.o výške 22.455,70 eur a bude prevedená na účet bližšie definovaný v Poštovej banke. Podpísaním zmluvy mu vznikla povinnosť plniť voči spoločnosti Karpatsko-nemecká asociácia. Uhradením dlhu v prospech tretieho prevzal na seba právnu povinnosť. Peňažné prostriedky podľa zmluvy mali byť splatné dňa 16.4.2010. Navrhovateľ teda subjektívne o plnení voči veriteľovi vedel už v čase, kedy dal príkaz banke na takúto úhradu, teda v čase podpisu zmluvy. Odporkyňa na pojednávaní ďalej uviedla, že všetky majetkové práva voči navrhovateľovi si vyrovnala, avšak tento si nesplnil svoje povinnosti voči nej. V roku 2010 s navrhovateľom uzavrela zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu 1/10 na nehnuteľnosti, rodinnom dome - S. U., za kúpnu cenu 40.000,- eur, ktorého boli spoluvlastníkmi. Z kúpnej ceny jej navrhovateľ uhradil iba 22.500,- eur predstavujúcich cenu prístroja. Danou transakciou sa malo vyriešiť zaplatenie jej prístroja. Z úveru sa zaplatil prístroj a sama sa následne s navrhovateľom vyrovnala prevodom podielu. Úver vo vzťahu k asociácii mienila vyplatiť predčasne a vykonanou transakciou k takémuto uhradeniu úveru došlo. O poukázaní finančných prostriedkov veriteľovi mala vedomosť. V roku 2011 získala nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva odkúpením podielu 6/10 od navrhovateľa. Navrhovateľ úver poskytnutý bankou splácal v splátkach po 366,- eur a ona mu pravidelne dávala tento obnos, pretože nemal úver z čoho splácať. Časť týchto finančných prostriedkov mu poukazovala prostredníctvom účtu, väčšiu časť však v hotovosti. Peniaze mu poskytovala napriek tomu, že mu odpredala 1/10-inu z nehnuteľnosti. V roku 2011 z účtu navrhovateľa vybrala určité finančné prostriedky, ktoré slúžili k úhrade jeho potrieb v čase, kedy bol vážne nemocný. Poprela, aby medzi účastníkmi konania malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke. V zmysle článku 7 ods.4 kúpnej zmluvy zo dňa 3.8.2011 je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo k pokonávke a navrhovateľ napriek tomu podal voči odporkyni
žalobu. V zmysle kúpnej zmluvy z roku 2008 nadobudli účastníci konania nehnuteľnosti každý v 1-vici a takto aj uhrádzali kúpnu cenu.
Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a to správy Karpatsko-nemeckej asociácie, zmluvy o poskytnutí úveru - G., výpisov z účtu peňažného ústavu, kúpnej zmluvy zo dňa 3.8.2011, potvrdenia spoločnosti T. L. HoldU.ng zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 22.4.2010 D.-E. W. D. odporkyni oznámila, že dňa 14.4.2010 spoločnosť obdržala poslednú splátku finančnej podpory poskytnutej jej asociáciou podľa zmluvy o podpore č. XXXX/XX, čím došlo k vyrovnaniu všetkých jej záväzkov voči spoločnosti. Dňa 9.4.2010 uzavrel navrhovateľ so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej sa banka zaviazala, že poskytne klientovi za dohodnutých podmienok peňažné prostriedky a klient sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Časť A úveru vo výške 17.544,30 eur bude prevedená na osobný účet klienta vo VÚB s tým, že túto časť úveru bude klient splácať v mesačných splátkach 366,- eur s dňom prvej splátky 20.5.2010 v počte anuitných splátok 180. Časť B úveru vo výške 66,- eur bude prevedená na účet spoločnosti T. L. G., W..S.. a časť C úveru bude použitá na úhradu pohľadávky D.-E. W. D. voči klientovi zo zmluvy č. 2007/04 vo výške 22.455,70 eur a bude prevedená na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v Z. I., W..S.. pod určeným variabilným symbolom. Celková výška úveru bola vyčíslená na 40.066,- eur a súčet pohľadávok na 22.455,70 eur. Čerpanie úveru bolo určené jednorázovo dňa 16.4.2010. Podľa výpisov z účtu K.I., W..S.. dňa 10.8.2010 na účet navrhovateľa bola pripísaná platba 500,- eur. Rovnako na daný účet bola dňa 7.10.2010 pripísaná platba 500,- eur. Dňa 3.8.2011 účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, podľa ktorej predávajúci U.. Z. I. ako podielový spoluvlastník rodinného domu súpisné číslo 4754, zapísaného na LV č. XXXX D.. Ú.. Z. prevádza podiel 6/10 na D. A.. B. I. za dohodnutú cenu 94.800,- eur. Podľa článku 6 zmluvy predávajúci vyhlásil, že úver poskytnutý Karpatsko-nemeckou asociáciou bol úplne uhradený a preto ak by sa vyhlásenia predávajúceho preukázali ako nepravdivé, je predávajúci povinný uhradiť kupujúcej z tohto titulu vzniknuté škody. V článku 7 zmluvy účastníci vyhlásili, že medzi nimi sú upravené všetky záväzky, pohľadávky a nároky vrátane ich príslušenstva vyplývajúce z kúpy a užívania nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemkov, nadobudnutých kúpnou zmluvou zo dňa 31.7.2008 a kúpnou zmluvou zo dňa 4.5.2010.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Podľa § 100 ods. 1 - 3 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 107 ods. 1 - 3 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania vec skutkovo odôvodnil tým, že odporkyňa získala bezdôvodné obohatenie vo vyčíslenej sume z dôvodu, že za menovanú v roku 2010 poukázal jej veriteľovi špecifikovanú sumu. Ďalej svoj návrh odôvodnil tým, že z uvedenej sumy odporkyňa nič nezaplatila, hoci sa voči navrhovateľovi ústne zaviazala, že bude splácať splátky úveru poskytnutého mu Všeobecnou úverovou bankou, a.s., aby túto sumu zaplatila. V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh čo do skutkových okolností doplnil tak, že účastníci na predmetnú sumu uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorú mu odporkyňa nevrátila. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že pôžička preukázaná nie je, bolo by potrebné posudzovať právny nárok navrhovateľa podľa ust. o bezdôvodnom obohatení.
Navrhovateľ nepreukázal , aby medzi účastníkmi došlo v mesiaci apríl prípadne máj 2010 k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej by odporkyni poskytol 22.455,70 eur s dohodnutou splatnosťou pôžičky v splátkach po 500,- eur mesačne. Odporkyňa uzavretie takejto zmluvy poprela. Tvrdenie navrhovateľa, že o pôžičke svedčia dve úhrady odporkyne na jeho účet po 500,- eur dňa 7.10.2010 a dňa 10.8.2010 súd rovnako pokladal za nepreukázané. Termín poukázania uvedených čiastok odporkyňou nezodpovedá tvrdenej dohodnutej lehote splatnosti pôžičky už od mesiaca máj 2010. Poukázanie daných súm odporkyňa vysvetlila ako pomoc navrhovateľovi pri splácaní úveru. Pri tvrdení navrhovateľa o uzavretí pôžičky splatnej v mesačných splátkach po 500,- eur je ďalej sporné, z akého dôvodu si navrhovateľ podaním zo dňa 24.4.2012 uplatnil celý údajný dlh, ak v čase podania návrhu sa stali splatnými iba 24 splátky, čo predstavuje celkom sumu iba 12.000,- eur. Neurčité a nejasné je tvrdenie navrhovateľa v časti návrhu, že odporkyňa sa v podstate zaviazala navrhovateľovi splácať splátky úveru, ktoré však boli dohodnuté vo výške 366,- eur mesačne. Toto tvrdenie nesúvisí s uplatneným nárokom ani z titulu bezdôvodného obohatenia, ani s poskytnutou pôžičkou.
Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Ináč by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi účastníkmi nedošlo napríklad ku skrytému darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie z titulu neoprávneného majetkového prospechu. Ku skutkovej podstate neoprávneného majetkového prospechu podľa ust. § 454 OZ sú potrebné dva zákonné predpoklady. Predovšetkým, aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana; tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo nebola sama povinná plniť. Ďalej je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. Kto plnil záväzok iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový prospech iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil. Navrhovateľ sám a v podstate v zhode s odporkyňou uviedli, že odporkyňa bola povinnou plniť dlh voči D.-E. W. z návratnej finančnej podpory poskytnutej jej v predchádzajúcom období. Účastníci sa dohodli ústne na tom, že dlh bude splatený z časti G. poskytnutej navrhovateľovi, a navrhovateľ dal následne v zmluve o úvere uzavretej s bankou dispozíciu o poukázaní peňazí na konkrétne číslo účtu. Nie je podstatným, že úhradou chcel navrhovateľ predísť možnému uplatneniu záložného práva predajom nehnuteľnosti veriteľom. Krátko po poukázaní finančných prostriedkov veriteľovi odporkyňa na navrhovateľa previedla dňa 4.5. 2010 podiel vo výške 1/10-iny nehnuteľnosti, ktorej boli účastníci podielovými spoluvlastníkmi. Pri následnom prevode spoluvlastníckych podielov na odporkyňu v kúpnej zmluve účastníci uviedli, že všetky práva a povinnosti vyplývajúce z kúpy a užívania nehnuteľnosti sú vysporiadané. Predávajúci v predchádzajúcej časti zmluvy zároveň vyhlásil, že úver poskytnutý D.-E. W. bol úplne uhradený. Z týchto dôkazov je možné usudzovať, že na základe dohody účastníkov sa navrhovateľ zaviazal uhradiť časť dlhu voči veriteľovi odporkyne s tým, že poskytnutá finančná čiastka - jej vyporiadanie bude predmetom ďalšej dohody strán. Tou sa stal prevod 1/10 podielu na nehnuteľnosti. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, aby prevod 1/10 súvisel s tým, že navrhovateľ v minulosti uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosť v podiele zodpovedajúcom 6/10 k celku a tento prevod mal iba vysporiadať pôvodnú nerovnosť v tom, že každý z účastníkov bol zapísaný v evidencii nehnuteľností ako spoluvlastník v podiele 1. Navrhovateľom poskytnuté plnenie preto nie je možné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne. Pri výklade navrhovateľa, že k bezdôvodnému obohateniu došlo , je možné prisvedčiť odporcovi o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Pri bezdôvodnom obohatení zákon stanovuje objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu . Nárok musí byť uplatnený v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Preukázateľne plnenie na základe dispozície samotného navrhovateľa tak, ako vyplýva zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 9.4.2010 uzavretej medzi K.I., W..S.. I. a navrhovateľom, časť úveru určená na úhradu pohľadávky D.-E. W. vo výške 22.455,70 eur, malo byť poukázané na účet danej spoločnosti.
To všetko čerpaním úveru jednorázovo dňa 16.4.2010. Dňom 17.4. začala preto navrhovateľovi plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba. Nárok na súde si navrhovateľ uplatnil až dňa 24.4.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Tvrdenie navrhovateľa, že o poukázaní danej sumy veriteľovi sa dozvedel až z výpisu z účtu banky, ktorý mu bol doručený v mesiaci máj 2010, súd pokladal preto za účelové , ktoré nemalo vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby.
Navrhovateľ preto neuniesol dôkazné bremeno odôvodnenosti preukázania svojho nároku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov predstavujúcich odmenu právneho zástupcu za 6 úkonov po 386,74 eur (prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie súdu, účasť na 4 pojednávaniach), k tomu prináležiaca paušálna náhrada 4 x 7,81 eur za rok 2013 a 2 x 8,04 eur, to všetko s pripočítaním DPH. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon zo dňa 14.10.2013 - písomné vyjadrenie, pretože tento úkon nevyhodnotil ako úkon nevyhnutný na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Jeho obsah odporcovi nič nebránilo predniesť na súdnom pojednávaní.
O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa ust. § 1,10 nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.