Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-2121-2012.pdf
PDF · 73.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/2121/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, 031 32 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnej MARTIN SOVA, s. r. o. so sídlom Celiny 720, Liptovský Hrádok 033 01, IČO: 44 073 755, na vymoženie pohľadávky vo výške 122,08 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Františkom Radzom so sídlom Exekútorského úradu v Dolnom Kubíne, Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, pod sp. zn. EX 3294/12, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnenej sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,43 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Oprávnenej sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Františkom Radzom sa dňa 17. 09. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 3294/12 na vymoženie pohľadávky vo výške 122,08 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš číslo 700-1911112012-GC04/12 zo dňa 09. 07. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 039672 zo dňa 04. 10. 2012.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z obsahu predloženého exekútorského spisu a tiež exekútorského spisu súdneho exekútora EX 121/11 (v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/248/2011), vyplýva, že u povinnej bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinná v súčasnosti nedisponuje majetkom z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, ani nie je predpoklad jeho nadobudnutia v budúcnosti. Šetrením nebol zistený žiadny majetok ani finančné zdroje povinnej. Povinná nie je vlastníčkou motorového vozidla, nehnuteľností na území SR, z príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v bankách neboli vymožené finančné prostriedky. Povinná podnikateľskú činnosť nevykonáva, na adrese uvedenej v obchodnom registri poštové zásielky nepreberá. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášala oprávnená. Exekučnému súdu je z úradnej činnosti známych
viacero exekučných konaní vedených proti povinnej, v ktorých bola zistená nemajetnosť povinnej (napríklad sp. zn. 10Er/1974/2011).
Nakoľko z obsahu exekútorského spisu súdneho exekútora mal súd v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 41,43 eura. Oprávnená si trovy exekúcie neuplatnila
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenej uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Exekučný súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v stanovenej minimálnej výške 33,19 eura a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 1,60 eura za poštovné. Exekučný súd v súlade s Exekučným poriadkom, vyhláškou a po oboznámení sa s exekútorským spisom zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 41,43 eura oprávnenú, z toho odmena predstavuje 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 1,60 eura a 20% DPH z odmeny (základ dane 33,19 eura) predstavuje 6,64 eura.
Nakoľko oprávnená si trovy exekúcie neuplatnila, súd o trovách exekúcie oprávnenej rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich náhrada sa oprávnenej nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.