Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7P-109-2012.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/109/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Centrum právnej pomoci
- Kancelária Tvrdošín, Tvrdošín, Školská 165/2, proti odporcovi: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., H. XXX, toho času bytom U. Q. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: C. A., nar. XX. XX. XXXX a D. A., nar. XX. XX. XXXX, mal. deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. H., J. R. I. S. F.E., takto
rozhodol:
I/ Súd manželstvo A. A., rod. E.Š., nar. XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX. F. XXXX vo W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo W., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX, r o z v á d z a .
II/ Súd z v e r u j e maloletých C. A. a D. A. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok je oprávnená ich matka.
III/ Otec maloletých je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. A. sumou 80 EUR mesačne a na výživu mal. D. A. sumou 90 EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
IV/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V/ Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 66 EUR na účet Okresného súdu Námestovo, číslo: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedený v Štátnej pokladnici, s variabilným symbolom: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu 14. 12. 2012, doplneným dňa 04. 07. 2013 navrhovateľka žiadala, aby súd ich manželstvo s odporcom rozviedol, mal. deti C. A. a D. A. zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že tá bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok a otca mal. detí zaviazať prispievať na výživu mal. C. A. sumou 125 EUR mesačne a na výživu mal. D. A. sumou 125 EUR mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX. XX. XXXX vo W.. Z manželstva sa im narodili dve deti - mal. C. A., dňa XX. XX. XXXX a D. A., nar. XX. XX. XXXX. Manželstvo bolo pomerne harmonické až do roku 2012. K vážnemu narušeniu vzťahov došlo v roku 2012, keď zistila skutočnosti ohľadne práce odporcu, keď vyšlo najavo, že jeho zamestnávateľ ho riadne a podľa dohodnutých podmienok vypláca. Odvtedy sa odporca voči nej správa agresívne, udrieť sa ju
však neodvážil. Nedáva jej peniaze na vedenie domácnosti. Často sa zdržiava mimo domácnosti. Ako manželia sa nestýkajú od 01. 12. 2012, odkedy jej odporca prestal prispievať na mal. syna. Manželstvo nevytvára ani vhodné prostredie na výchovu maloletého syna, ktorý je vystavovaný neustálym stresovým situáciám, vyvolávaným odporcom.
K návrhu sa vyjadril odporca. Uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Manželstvo od začiatku neplnilo žiadnu zo svojich funkcií. Nemal poriadne zamestnanie, istý a stály bol iba príjem z výsluhového dôchodku, čo však nestačilo na chod domácnosti. S manželkou sa už vyše roka nestýka. Býva u rodičov v okrese W., ktorí mu pomáhajú s nákladmi na stravu a bývanie. Nie je pravda, že je nezodpovedný alebo k deťom ľahostajný. Má psychické problémy, ktoré vyúsťovali do fyzických bolestí, ktoré ho úplne ochromovali. Manželka pre tento stav nemala pochopenie, brala to ako jeho lenivosť, neschopnosť či nezáujem. So zverením oboch synov matke súhlasí. Úpravu stretávania nenavrhuje, lebo nevie dodržiavať pravidelný dvojtýždňový interval stretávania sa s mal. deťmi. V súčasnosti a ani blízkej budúcnosti nie je schopný sa o deti postarať. Jeho príjem je výsluhový dôchodok, ktorý mu ale zadržiava súdny exekútor pre dlžné výživné. Za posledné mesiace teda nemal žiadny príjem. Keby nebolo jeho rodičov a priateľov, tak by skončil trvalo ako bezdomovec. Ako bezdomovec už žil niekoľko mesiacov, spôsobilo to psychiatrické ochorenie, pre ktoré nebol určitý čas schopný rozoznávať skutočnosť. V súčasnosti pomáha za drobné odmeny na stavbách alebo domových brigádach susedom. Väčšinou mu dajú pár eur alebo nejakú výslužku. Má záväzok voči prvej manželke a deťom na výživnom. Prostredníctvom známych žiadal manželku, aby uvoľnila blokované výživné a aby sa jeho výsluhový dôchodok delil medzi ňu a deti z prvého manželstva, s čím ona nesúhlasí. Takže jeho deti z prvého manželstva sú teraz nespravodlivo krátené. Nie je schopný a ani v budúcnosti, pokiaľ sa nezamestná, nebude schopný platiť navrhnuté výživné. Podotýka, že manželka nepreukázala, že by výdavky na deti boli v sume 500 EUR, keďže každý z rodičov sa má podieľať rovnou mierou. Navrhovateľka nežije sama v domácnosti a so starostlivosťou o deti jej pomáhajú rodičia.
Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 26. 02. 2014 a 26. 03. 2014, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi navrhovateľky, odporcu a svedkyne J. J., a oboznámením listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom spise a dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon o rodine “ ) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa názoru súdu príčinou rozvratu manželských vzťahov v danom prípade je rozdielnosť ich pováh, charakterových vlastností a predstáv o spoločnom živote.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ods. 3 cit. ust. súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 až 3 zákona o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka a odporca dňa 18. 11. 2011 uzavreli manželstvo vo W.. Z tohto manželstva sa narodili dve mal. deti - C. A., nar. XX. XX. XXXX a D. A., nar. XX. XX. XXXX. Z výsluchov navrhovateľky a odporcu vyplynulo, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je dlhší čas nefunkčné, keď manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2012. Príčinou rozvratu manželských vzťahov bola skutočnosť, že odporca navrhovateľke neprispieval na spoločnú domácnosť a výživu mal. dieťaťa s vysvetlením, že zamestnávateľ mu riadne nevypláca mzdu, čo sa neskôr ukázalo byť nepravdivé tvrdenie. Takisto pred navrhovateľkou zatajil, že má peňažné záväzky z minulosti a tvrdil jej, že odkladá peniaze na spoločný byt, čo sa tiež ukázalo byť nepravdou. Navrhovateľka v dôsledku tohto správania sa odporcu stratila v neho dôveru. Od decembra 2012, kedy manželia zrušili spoločnú domácnosť, nevychovávajú spoločne deti, nevedú citový ani intímny život. Za týchto okolností, keď ani jeden z manželov nemal záujem o obnovenie spolužitia, súd dospel k záveru, že rozvrat ich vzťahov je nielen hlboký, ale aj trvalý, bez reálnej perspektívy zlepšenia v budúcnosti, preto ich manželstvo rozviedol. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom, obidvaja rodičia sa zhodli na tom, aby mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ zabezpečovala starostlivosť o ne. Súd určil, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok je oprávnená ich matka, vzhľadom na vyjadrenie otca mal. dieťaťa, ktorý uviedol, že nechce, aby bol oprávnený zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok z dôvodu, že má vážne zdravotné a osobné problémy, takže nie je v stave, aby prijal zodpovednosť za svoje deti. K tomuto sa pripojil aj kolízny opatrovník. Čo sa týka výživného, súd zistil, že obe mal. deti v súčasnosti žijú s matkou v rodinnom dome jej rodičov v A.. Mal. deti sú doma v starostlivosti matky. Tá je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 199,60 EUR a prídavku na deti 46,20 EUR mesačne. Poberá výživné na mal. C. A. vo výške 125 EUR mesačne, ktoré bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/56/2012-44 zo dňa 04. 04. 2012. Svojim rodičom prispieva na domácnosť sumou 210 EUR mesačne, v čom je zahrnutý aj príspevok na prepravu matky s mal. D. A. k lekárovi do E., raz za 3 mesiace. Odporca ako bývalý vojak z povolania poberá výsluhový dôchodok vo výške 374,75 EUR mesačne. Okrem toho má príjem z príležitostných brigád asi 100 EUR mesačne. Býva u svojich rodičov v obci U. Q.. Okrem detí, ktoré má s navrhovateľkou, má vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom z prvého manželstva - platí na ne výživné 250 EUR mesačne. Súd vyhodnotil skutočnosť, že odporca ukončil svoj služobný pomer ako vojak z povolania na vlastnú žiadosť v auguste 2011 tak, že odporca sa bez vážneho dôvodu vzdal svojho príjmu zo zamestnania. Odporca síce tvrdil, že dôvodom, pre ktorý požiadal o skončenie služobného pomeru boli jeho psychické problémy, kvôli ktorým bol aj hospitalizovaný na psychiatrii. Uviedol však, že to bolo až po tom, čo požiadal o skončenie pracovného pomeru. Súd pri určení výživného zobral do úvahy, že mal. deti C. I. D. A. sú v útlom detskom veku, sú doma v starostlivosti matky a majú len bežné potreby. Matka síce s mal. D. navštevuje v E. lekára
- nefrológa, ale s tým má spojený výdavok len na cestovné do E. raz za tri mesiace, pričom ich tam vozí jej otec, ktorému za cestu prispieva v rámci príspevku na domácnosť 210 EUR mesačne. Z tohto dôvodu súd určil výživné na mal. D. o 10 EUR vyššie než na mal. C., ktorý je zdravý. Súdu sa javí výška výživného na mal. C. 80 EUR a na mal. D. vo výške 90 EUR mesačne ako primeraná, vzhľadom na ich odôvodnené potreby. Súd pritom vzal na zreteľ aj skutočnosť, že otec mal. detí platí na svoje dve deti z prvého manželstva výživné 250 EUR mesačne ( rovnako navrhla navrhovateľka na ich mal. deti D. I. C. A. ) , pričom tieto deti z prvého manželstva odporcu sú študentmi stredných škôl. Je zrejmé, že nakoľko sú vekovo výrazne staršie od mal. detí, ktoré má odporca s navrhovateľkou, tak ich fyzické aj psychické potreby sú vyššie, než potreby mal. detí, ktoré má odporca s navrhovateľkou. Určenie vyššieho výživného na mal. deti, ktoré má odporca s navrhovateľkou, by potom bolo neprimerane vysoké oproti výživnému na vekovo staršie deti, ktoré má odporca z predchádzajúceho manželstva.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože ide o konania o rozvod.
Keďže navrhovateľka bola oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a súd jej návrhu vyhovel, poplatková povinnosť prešla na odporcu, v súlade s ust. § 2 ods. 2 cit. zákona. Súd preto uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 66 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).