Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-393-2012.pdf
PDF · 87.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1559/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: N. K., T.. XX.X.XXXX, Y. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 972,90 eura s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS 20111221 v sume 141,79 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou, podanou na Okresnom súde Košice-okolie dňa 30.7.2012 domáhal, aby pôvodne žalovaní: 1/ I. K. a 2/ N. K. boli zaviazaní na zaplatenie sumy 972,90 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 554,44 eura od 15.02.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Keďže žalobca podaním zo dňa 14.12.2012 voči žalovanému v1. rade zobral pred prvým pojednávaním žalobu späť, uznesením zo dňa 17.7.2013 (čl. 54), bolo konanie voči nemu zastavené. Uznesenie sa stalo právoplatné dňa 24.8.2013 a jedinou žalovanou sa stala N. K..
Účastníkom konania sa na strane žalovaných stal jedine I. Š., ktorý navrhol žalobu zamietnuť.
Vedľajší účastník, ktorý na strane žalovaných vstúpil do konania ešte dňa 12.9.2012, v podaní - vyjadrení k žalobe zo dňa 29.11.2012 navrhol žalobu pre premlčanie zamietnuť.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka nepresiahla sumu 100 eur v zmysle § 200ea OSP), a je možné rozhodnúť o veci aj na základe predložených listín, súd rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a verejne rozsudok vyhlásil dňa 24.3.2014.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Žalobca tvrdil, a listinami preukázal, že: Právny predchodca žalobcu - VÚB banka a.s. (pôvodný veriteľ) pohľadávku voči žalovanému Marekovi K. postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 14.2.2011.
Pôvodný veriteľ so žalovaným Marekom K. uzavrel dňa 29.11.2004 zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní produktov a služieb konta „Start konto“. Na jej základe bol Marekovi K. založený bežný účet č. 1923938659/0200 a súčasne uzavreli aj zmluvu o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov. Denný limit bol stanovený sumou 15000 Sk a za tým účelom mu bola vystavená platobná karta. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky a to za podmienok uvedených v zmluve a vo VOP. Keďže žalovaný neplnil dohodnuté podmienky a dostal sa do nepovoleného prečerpania, veriteľ dňa 27.12.2007 zmluvu o bežnom účte vypovedal a zrušil všetky platobné karty, ktoré k tomu účtu boli vystavené. Zároveň bol týmto listom upozornený, že zrušenie bežného účtu ho nezbavuje povinnosti plniť svoje finančné záväzky voči banke.
Tieto skutočnosti mal súd preukázané zo zmluvy o bežnom účte z 29.11.2004 (čl.3) a z listu VÚB banky a.s. zo dňa 27.12.2007 (čl. 10).
Žalobca v žalobe uvádzal, že ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 14.2.2011 činila výška dlhu sumu 992,90 eura, pozostávajúcu zo sumy istiny 574,44 eura a riadneho úroku 418,46 eura, z čoho bola zaplatená suma 20 eur (dátum úhrady uvádzaný nie je), takže dlh činí 972,90 eura. Úroku z omeškania sa žalobca domáha odo dňa 15.2.2011 t.j. dňom nasledujúcim po dni postúpenia.
Žalobca akcentoval, že žalovaná Júlia K. uznala predmetný záväzok v Dohode o uznaní záväzku, ku ktorému pristúpila podľa § 533 a nasl. Obč. zákonníka a z tohto dôvodu si žalobca uplatňuje žalovanú pohľadávku iba voči nej.
Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok na čl. 17 je možné zistiť, že ku dňu postúpenia bol dlžník v omeškaní s vrátením dlhu po dobu 1285 dní t.j. takmer 3 a pol roka.
Žalobca predložil súdu aj „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 16.8.2011 (čl.11), podľa ktorej Júlia K. pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Obč. zákonníka
Z bodu 2.1 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že: osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB banka a.s. s číslom zákazníka 192398659 zo dňa ...neuvedené... (ďalej len zmluva). Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 574,44 eura a nákladov na inkasné konanie vo výške 148,94 eura.
V bode 3. - Forma splatenia záväzku, bode 3.1 dohody sa osoby uvedené v bode 1.2 a , alebo 1.3 tejto dohody zaviazali splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach vo výške20 eur splatných do 25. dňa v mesiaci, počnúc 25.8.2011. V poslednej vete bodu 3.1. je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Tlačivo obsahuje na svojej ľavej spodnej časti kolónku pre „podpis osoby pristupujúcej k dlhu“, kde sa nachádza rukou napísané: „Gaborová J.
Vedľajší účastník v podaní zo dňa 29.11.2012 vzniesol námietku premlčania, pretože Dohodu zo dňa 16.8.2011 nepodpísal dlžník a z tohto dôvodu namietol pasívnu legitimáciu žalovanej. Poukázal aj na to, že ak k zániku zmluvy, od ktorej sa kontokorentný úver odvíjal, zanikol výpoveďou veriteľa dňa 27.12.2007, sal sa splatným celý vzniknutý dlh a uplynutím premlčacej doby je nárok premlčaný. Poukázal tiež na nekalú obchodnú praktiku, akú používa žalobca pri uzatváraní takýchto dohôd, keď táto iniciatíva nikdy nevychádza od spotrebiteľa, ale na základe vynútenej návštevy pracovníka príp. splnomocnenej osoby žalobcu, pričom , aj keď chcel dlžník splátky, musel podpísať celý, vopred pripravený formulár bez toho, aby čo i len tušil, čo podpisuje. Ďalej poukázal na to, že Dohoda zo dňa 16.3.2011 je podpísaná nie samotným dlžníkom a teda nenastali účinky uznania dlhu.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uznať môže dlh iba samotný dlžník. Dlh dlžníka nemôže uznať niekto iný. V predmetnej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 16.3.2011 samotný dlžník žiaden záväzok neuznal a ten ku ktorému mal žalovaný pristúpiť, bol uvedený: takto: ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Všeobecná úverová banka a.s. s číslom zákazníka 192398659 zo dňa ...neuvedené... (ďalej len zmluva).
V prvom rade, číslo: 192398659 je číslo účtu pôvodne žalovaného v 1. rade a dátum zmluvy, na základe ktorej mal záväzok vzniknúť, nie je uvedený a ani nijako pomenovaný spôsobom nezameniteľným s iným možným právnym dôvodom, s ktorým by prípadne účet žalovaného mohol súvisieť (napr. krátkodobý splátkový úver, dlžné poplatky za vedenie účtu a pod.) Číslo účtu nie je žiadnym identifikačným znakom, ktorý by dostatočne, zrozumiteľne a určito špecifikoval konkrétny záväzkový vzťah.
Z toho vyplýva, že nie je jasne uvedené, k akému záväzku má pristúpiť osoba pristupujúca k záväzku, teda žalovaná, preto samotné pristúpenie k záväzku možno považovať pre nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť za úkon, ktorý je neplatný. Ak teda sa žalovaný nestal dlžníkom žalobcu, nemohol tento dlh voči žalobcovi zo zmluvy, ktorú právny predchodca žalobcu uzatvoril s pôvodne žalovaným v 1. rade, platne uznať.
Okrem toho: záväzok ku ktorému mal žalovaný pristúpiť, navyše v čase tohto úkonu už neexistoval a to v dôsledku výpovede zmluvy zo dňa 27.12.2007, pretože k zániku právneho vzťahu, ako vyplýva z výpovede, došlo ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho pod dni doručenia výpovede. Keďže nemožno pristúpiť k neexistujúcemu záväzku, u žalovanej nevznikla voči žalobcovi žiadna vecná legitimácia. Súd navyše postrehol, že podpis na Dohode zo dňa 16.3.2011 nekorešponduje s podpismi žalovanej nachádzajúcimi sa na doručenkách v súdnom spise, ktorých má súd celkom 3. Kým podpis na Dohode vykazuje znaky mierne roztraseného písma ako u starších osôb, na súdnych doručenkách jej podpisy vyzerajú celkom inak. Aj z tohto pohľadu sa preto javí nanajvýš pochybné, či tento dokument vôbec podpísala žalovaná, no táto okolnosť nebola v tomto konaní profilujúca.
Žalovaná, ktorej bolo vyjadrenie vedľajšieho účastníka doručené dňa 8.8.2013, na vznesenú námietku nereagovala, avšak právo vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania v prospech spotrebiteľa je daný vždy vtedy, ak je to v jeho záujme. Vedľajší účastník nie legitimovaný na dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje.
Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi. S týmto názorom sa stotožnil aj NS ČR, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25Cdo/539/2008 uvádza, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania - odporcu, a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. K podanému záveru došiel aj rozsudok NS zo dňa 07.07.2005 sp. zn. 21Cdo/2313/2004. V tomto konkrétnom prípade to znamená, že úkon vedľajšieho účastníka záujmom žalovaného hlavného účastníka neodporoval ba naopak, splnil účel, za ktorým do konania na strane žalovaného vstúpil.
Na základe týchto skutočností preto súd prihliadol na námietku premlčania vedľajším účastníkom, pretože:
Podľa § 100 Obč. zákonníka: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z dôvodu, že k zániku právneho vzťahu došlo koncom januára 2008, trojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť 1.2.2008 uplynula dňa 31.1.2011. Hoci žalovaná nemohla uznať dlh, ale k dlhu pristúpiť mohla, má popri hlavnom dlžníkovi rovnaké práva ako dlžník sám. V jej záujme bola vznesená námietka premlčania, pričom uplynula nielen trojročná premlčacia doba podľa Obč. zákonníka ale aj štvorročná premlčacia doba podľa Obch. zákonníka a to dňa 31.1.2012. Keďže žaloba bola podaná dňa 30.7.2012, bola podaná zjavne po uplynutí uvedených lehôt.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako plne nedôvodnú zamietol.
Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, žalovanému by patrila plná náhrada trov konania. V tomto smere osud účastníka zdieľa aj vedľajší účastník, ktorému súd podľa § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.
Uvedené trovy konania predstavujú trovy, pozostávajúce z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 51,45 eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, vyhl. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky), 2) vyjadrenie z 29.11.2012 v sume 51,45 eura eura + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura, spolu: 118,16 eura.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 23,63 eura. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je žalobca povinný zaplatiť uvedené trovy konania v celkovej výške 141,79 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.