Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8Nt/14/2023

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miriam Penjakovej a prísediacich Ing. Mgr. Miroslava Zuberca a Ivana Forgáča, v trestnej veci odsúdeného C. K., nar. XX.XX.XXXX v T., naposledy bytom T., J. štvrť 8, t.č. v Z. O., o návrhu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.03.2023 v Ružomberku

rozhodol:

Súd podľa návrh riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a umiestnenie v detenčnom ústave odsúdeného C. K., nar. XX.XX.XXXX v T., naposledy bytom T., J. štvrť X, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2023 riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok podal návrh na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a umiestnenie v detenčnom ústave odsúdeného C. K..

Po skutkovej stránke riaditeľ ÚVTOS Ružomberok svoj návrh odôvodnil tým, že odsúdený bol v minulosti jedenásťkrát súdne trestaný, z toho deväťkrát nepodmienečne. Aktuálne vykonáva trest, ktorý nariadil Okresný súd D. L. E. sp. zn. 3T XX/XXXX za trestný čin podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 25 rokov so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Predpokladaný koniec trestu má 26.12.2033. Do výkonu väzby bol dodaný dňa 28.07.2011 príslušníkmi PZ do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice na základe príkazu Krajského súdu Košice, sp.zn. X To XX/XXXX pre podozrenie z porušenia ustanovení §199 ods. 1 Tr. zák. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas pobytu vo výkone väzby bolo na požadovanej úrovni. Dňa 08.09.2011 začal vykonávať trest odňatia slobody v ústave Košice, kde absolvoval úkony súvisiace s nástupom do výkonu trestu. Trest odňatia slobody začal vykonávať v „B" diferenciačnej skupine v rámci ústavu so stredným stupňom stráženia. Spočiatku sa odsúdený snažil vyvolať dojem, že je bezproblémovým odsúdeným, no jeho skutočné charakterové vlastnosti sa pomaly začali prejavovať. Latentne sa snažil páchať nedovolenú činnosť opakovane poukazujúc na svoju nevinnosť, čo v podstate robí doposiaľ. Menovaný mal počas umiestnenia v diferenciačnej skupine „B" viacero adaptačných problémov. Viackrát sa dopustil porušenia zákona a interných noriem. Odsúdený má zaznamenané pokusy o obchodovanie s liekmi počas celého svojho výkonu trestu. Na základe uvedených skutočností a z dôvodu neplnenia stanoveného programu zaobchádzania v diferenciačnej skupine „B" mu bola dňa 25.06.2012 zmenená diferenciačná skupina na „C". K žiadnej výraznej pozitívnej zmene však nedošlo, odsúdený naďalej porušoval zákon a ústavný poriadok. Bolo zaznamenaných viacero poznatkov o nevhodnom správaní, nedodržiavanie hygienických štandardov a občasné interpersonálne konflikty s inými odsúdenými a ďalšie porušenia zákona. Taktiež bola nutná intervencia zo strany psychológov z dôvodu suicidálnych tendencií odsúdeného. Z dôvodu uvedených skutočností bol odsúdený dňa 18.12.2013 umiestnený do oddielu špecializovaného zaobchádzania, kde mu bol stanovený program intenzívnej liečebno-

výchovnej starostlivosti. V OŠZ však jeho problémové správanie naďalej pretrvávalo, odsúdený mal interpersonálne konflikty, ktoré minimálne v jednom prípade prerástli do fyzického konfliktu, za ktorý bol disciplinárne potrestaný. V iných prípadoch išlo zväčša o verbálne konflikty. Odsúdený sa odmietal zúčastňovať terapeutických aktivít a ak sa ich zúčastnil, tak spoluprácu v nich ignoroval. Svoj voľný čas trávil zväčša pasívne. Na stanovenom programe liečebno-výchovnej starostlivosti odmietal participovať a tento neplnil. Na základe uvedeného bol dňa 30.06.2014 umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou „C". Odsúdený mal opäť značné adaptačné problémy. Pravidelne využíval služby ústavných psychológov, bol nestabilizovaný, v interpersonálnej oblasti vo vzťahu k iným odsúdeným agresívny a hašterivý. Vo voľnom čase bol nadmieru pasívny, v extramurálnych vzťahoch taktiež. Stanovený program zaobchádzania neplnil. Zameriaval sa len na uspokojovanie svojich primárnych potrieb. Dňa 20.10.2014 bol na návrh pedagóga umiestňovacou komisiou umiestnený opätovne do OŠZ. Spočiatku bolo správanie odsúdeného na požadovanej úrovni, zákon a ústavný poriadok sa snažil dodržiavať, osobnej hygiene venoval primeranú pozornosť. Aktivita vo voľnom čase bola z jeho strany tiež o čosi výraznejšia. V extramurálnej oblasti bol kontakt s vonkajším svetom priemerný. Neskôr sa však znova roztočila špirála disciplinárnych previnení a poznatkov o nevhodnom správaní menovaného. Odsúdený fabuloval, predstieral užívanie liekov, aby ich neskôr mohol vymeniť za iný tovar, prechovával nepovolené predmety, bol nedisciplinovaný, agresívny a opakovane porušoval zákon a ústavný poriadok. Na plnení stanoveného programu intenzívnej liečebno-výchovnej starostlivosti odmietal participovať a tento neplnil. Na základe toho bol dňa 20.06.2016 umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou „C". Odsúdený sa počas umiestnenia v diferenciačnej skupine „C" opäť opakovane dopúšťal disciplinárnych previnení, za ktoré bol disciplinárne potrestaný. Poriadok v osobných veciach nie vždy dodržiaval, osobnej hygiene sa snažil venovať priemernú pozornosť. Prednášok na aktuálne spoločenské témy sa zúčastňoval sporadicky. Počas umiestnenia v diferenciačnej skupine „C" sa do aktivít realizovaných v rámci kultúrno-osvetových činností zapájal nepravidelne. Nebol členom žiadneho voľnočasového krúžku. Pracovne zaradený nebol. Po výzve od príslušníkov s nevôľou vykonával činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného zamerané na udržiavanie čistoty a upravenosti ubytovacích priestorov. Extramurálne vzťahy udržiaval formou korešpondencie a sporadických návštev so synom a sestrou. Právo možnosť prijať balík a telefonovať so synom a sestrou využíval. Nakoľko odsúdený opakovane nedokázal pôsobiť integrovane na oddiele s odsúdenými v diferenciačnej skupine „C", svojím konaním sústavne porušoval ústavný poriadok, odmietal plniť svoje povinnosti, bol nepoučiteľný a neovplyvniteľný, neustále sa vyhováral na svoj údajne zlý psychický stav s cieľom získať pre seba výhody a obchodoval s liekmi, dňa 25.03.2020 bol umiestnený späť do OŠZ. Celkové správanie menovaného malo naďalej kolísavý charakter. Krátke obdobia, kedy sa odsúdený svoje povinnosti snažil plniť, sa striedali s obdobiami, kedy bol odsúdený naladený negatívne, správal sa arogantne a drzo, dožadoval sa jemu zaumienených výhod, bez akejkoľvek sebareflexie porušoval opakovane zákon a ústavný poriadok. Odsúdený nemal na seba reálny pohľad, bol nepoučiteľný a neovplyvniteľný, maximálne precitlivený voči vlastnej osobe, netolerantný, manipulatívny a latentne agresívny voči okoliu, ktoré nereflektovalo jeho potreby a neplnilo jeho požiadavky. V kontakte s pedagógmi bol zaliečavý, servílny, neustále sa vyhováral, neprijímal žiadnu zodpovednosť za svoje konanie. Opakované striedanie umiestnení z OŠZ do diferenciačnej skupiny „C" a späť neplnilo svoj účel a na odsúdeného nemalo žiadny vplyv. Dopúšťal sa naďalej disciplinárnych previnení. Odsúdený sa do oddielových aktivít realizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti zapájal premenlivo. Pracovne zaradený nebol. Po výzve príslušníkov si poupratoval izbu, kde bol ubytovaný respektíve poukladal osobné veci vo svojej skrinke. Extramurálne vzťahy udržiaval formou korešpondencie a balíkov s kresťanskými komunitami, ktoré takto dlhodobo využíval. Bol zaradený do diskusnej skupiny zameranej na riešenie krízových situácií. Stretnutí sa však zúčastňoval iba na príkaz príslušníka. Počas spomínaných stretnutí menovaný odmietal plniť požadované úlohy, pravidelne sa snažil mariť ich účel. Odsúdený sa aktívne bránil aj účasti na pravidelných oddielových vzdelávacích aktivitách. Na základe toho, že odsúdený stanovený program zaobchádzania neplnil v celom jeho rozsahu a svojím správaním pôsobil na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ako aj skutočnosť, že bol sedemnásťkrát disciplinárne potrestaný, bol dňa 15.12.2022 na základe návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhodnutím Okresného súdu Košice I preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Dňa 03.01.2023 bol premiestnený z ÚVV a ÚVTOS Košice na výkon trestu do ÚVTOS Ružomberok, kde v priebehu jedného týždňa absolvoval sériu prednášok a poučení na nástupnej cele. Následne bol zaradený do „C" diferenciačnej skupiny v rámci ústavu s maximálnym stupňom stráženia. V súčasnosti prebieha v tunajšom ústave adaptačná fáza. Správanie a vystupovanie menovaného nie je aktuálne na požadovanej úrovni. V kolektíve odsúdených sa dostáva často do konfliktov, a to z dôvodu slabých hygienických návykov a neochote prispôsobiť sa. Časový

rozvrh dňa dodržiava. V osobných veciach sa snaží udržiavať poriadok. Disciplinárne odmenený počas celého výkonu trestu nebol. Aktuálne má vykázaných sedemnásť disciplinárnych trestov. Voľný čas trávi pasívne. O prácu prejavil záujem. Pracovne zaradený momentálne nie je z dôvodu nedostatku pre neho vhodných pracovných príležitostí. Vo výkone trestu nemá odsúdený súdom nariadené žiadne ústavné ochranné liečenie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že menovaný program zaobchádzania zameraný na cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu neplní v oblasti edukácie, zaraďovania do práce, aktivít vo voľnom čase a iných foriem zaobchádzania. V oblasti vzťahov s vonkajším prostredím plní program zaobchádzania len čiastočne. Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké, resocializačná prognóza menovaného je nepriaznivá. Riziko opakovaného násilného správania po prepustení je vysoké. Osobnosť odsúdeného možno charakterizovať ako simplexne štruktúrovanú, zameranú na uspokojovanie základných potrieb, nezrelú, s asociálnymi rysmi a prítomným škodlivým nadužívaním alkoholu. Intelektovými schopnosťami sa pohybuje v pásme podpriemeru. V záťažových situáciách je jeho správanie impulzívne, koná bez racionálnej sebakontroly predovšetkým pod vplyvom alkoholu. V štandardných podmienkach výkonu trestu má problém začleniť sa do kolektívu, boli opakovane zaznamenané interpersonálne konflikty, ktoré minimálne jedenkrát prerástli aj do fyzického konfliktu. Odsúdený je manipulatívny typ, so zníženou sebakritikou, neochotný ku kooperácii, dožadujúci sa plnenia svojich požiadaviek, pričom očakáva ich okamžité splnenie. Vzhľadom na nízky intelekt, štruktúru osobnosti (pudová, impulzívna, neschopná získať reálny náhľad na negatívne prejavy v správaní) je voči zaobchádzaniu zo strany odborného personálu v štandardných podmienkach výkonu trestu pomerne rezistentný. Odsúdený má zníženú schopnosť chápať zmysel / účel výkonu trestu a odborné aktivity, ktoré sú s ním realizované a reagovať na ne spôsobom primeraným duševne zdravému človeku a jeho schopnosť rozpoznať negatívne následky jeho konania je výrazne obmedzená. Vzhľadom na vyššie uvedené informácie, riziko násilného správania po prepustení, identifikovanú duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná je pobyt odsúdeného na slobode s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný. Navrhli preto v súlade s , ods. 1 v znení neskorších predpisov prerušiť výkon trestu odňatia slobody odsúdenému C. K. a umiestniť ho do detenčného ústavu. Súčasťou návrhu riaditeľa ÚVTOS bola príloha - odborný lekársky posudok k návrhu na umiestnenie osoby do detencie.

Na verejnom zasadnutím konanom dňa 27.03.2023 zástupca ÚVTOS Ružomberok zotrval na písomnom návrhu.

Odsúdený na verejnom zasadnutí vypovedal, že chce ísť do detenčného zariadenia, nakoľko už nevládze, chcel sa už dvakrát obesiť a už sa aj porezal. Verejného zasadnutia sa zúčastnil aj vedúci zdravotník ÚVTOS Ružomberok MUDr. P. D., ktorá súdu uviedla, že z lekárskej správy psychiatričky vyplýva u odsúdeného diagnostický záver iné poruchy sexuálneho zamerania V zmiešaná porucha osobnosti V a odsúdený nemá plánovanú ochrannú liečbu. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu D. L. E. sp. zn. 3T XX/XXXX, a to s rozsudkom Okresného súdu D. L. E. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 21.09.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XTo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol C. K. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 01.01.2010 a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu D. L. E. sp. zn. 5T XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Z citovaného spisu ako aj zo znaleckého posudku č. 169/06 zo dňa 09.10.2006 vyplynulo, že odsúdený C. K. netrpel na žiadnu duševnú chorobu, zistili u neho nevyrovnanú osobnosť s asociálnymi rysmi. Schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie bola zmenšená len pod vplyvom alkoholu a odsúdený chápal zmysel trestného konania. U odsúdeného nezistili žiadnu sexuálnu úchylku a trestný čin nebol motivovaný sexuálnou úchylkou. U odsúdeného keďže nie je duševne chorý, jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického, nie je pre spoločnosť nebezpečný a ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné. Z hľadiska sexuologického je normálne

vyvinutý, úchylné spôsoby ukojenia sexuálneho pudu v zmysle patologickej sexuálnej agresivity u odsúdeného neboli zistené.

Podľa , ak je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa Ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu odňatia slobody a nariadi jeho umiestnenie v detenčnom ústave.

Podľa , , účelom umiestnenia páchateľa v detenčnom ústave je osobitným liečebným režimom a dôslednou izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a činov inak trestných. Pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.

Úlohou detencie je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas dlhodobého trestu odňatia slobody evidentne a preukázateľne ochoreli na nevyliečiteľnú duševnú chorobu a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo, že by mohli spáchať obzvlášť závažný zločin. Detencia ako druh ochranného opatrenia bola zavedená do právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 01. 01. 2006. Avšak až do doby kým nebol vytvorený detenčný ústav (Hronovce) sa ukladanie detencie neuplatňovalo. Možno konštatovať, že detencia ako druh ochranného opatrenia je svojou povahou najtvrdším z ochranných opatrení v slovenskom právnom poriadku, pretože citeľne zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Preto by mala byť využívaná až ako posledná možnosť ochrany spoločnosti a prednosť pred ňou by mali dostať iné ochranné opatrenia, najmä ochranné liečenie. Detencia totiž môže v prípade potreby trvať až doživotne, no zákonodarca prihliadol aj na možný vývoj lekárskej vedy, ktorá môže časom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby.

Ustanovenie zakotvuje podmienky obligatórneho rozhodnutia súdu o nariadení umiestnenia odsúdeného v detenčnom ústave. Súd je povinný obligatórne nariadiť umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu, ak je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná; pritom ide o relatívnu nevyliečiteľnosť, pri ktorej treba prihliadať aj na možnosti rozvoja lekárskej vedy. U odsúdeného teda musí byť zistená duševná porucha, ktorá je vo všeobecnosti, prípadne v konkrétnej trestnej veci podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a zároveň pobyt odsúdeného na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť (najmä závažnú násilnú) pre spoločnosť, to znamená, že tu existuje dôvodný kvalifikovaný záver o vysokej pravdepodobnosti opätovného útoku takouto osobou. Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, t. j. súčasne. Ďalšími kumulatívnymi podmienkami sú návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody adresovaný súdu. Len v prípade, že súd bude mať preukázané všetky tieto skutočnosti, preruší výkon trestu odňatia slobody a zároveň nariadi umiestnenie páchateľa v detenčnom ústave.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že detenciu možno uložiť iba takému páchateľovi, ktorý bol v čase činu trestne zodpovedný, a preto bol aj odsúdený, a to na nepodmienečný trest odňatia slobody. Detenciu možno uložiť iba páchateľovi, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody ale len za predpokladu, že ho dodatočne postihne duševná choroba.

bližšie neupravuje pojem duševná porucha, aj preto v tomto smere možno podporne vychádzať z ustanovenia . Citované ustanovenie stanovuje zákonné podmienky, za ktorých voči osobe, ktorá naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu, nemožno vyvodiť trestnú zodpovednosť z dôvodu nepríčetnosti.

Charakteristika nevyliečiteľnej duševnej choroby podľa JUDr. Anton Fábry, Csc., JUDr. Radovan Blažek, PhD. nevyliečiteľnou duševnou chorobou je taká choroba, ktorá predstavuje nespôsobilosť odsúdeného vnímať okolitý svet a reagovať naň spôsobom primeraným duševne zdravému človeku.

Stav nepríčetnosti predpokladá v čase činu existujúcu duševnú poruchu, ktorá má za následok, že osoba napĺňajúca znaky skutkovej podstaty trestného činu nie je schopná buď rozpoznať protiprávnosť svojho činu, alebo ovládať svoje konanie. Neexistencia ktorejkoľvek z uvedených schopností (rozpoznávacej

alebo ovládacej), ak je zapríčinená duševnou poruchou, má za následok existenciu stavu nepríčetnosti. Nepríčetný je teda ten, kto v čase činu inak trestného pre duševnú poruchu nemohol: a) rozpoznať protiprávnosť svojho činu b) ovládať svoje konanie alebo c) rozpoznať protiprávnosť svojho činu a súčasne ovládať svoje konanie.

Medzi duševné poruchy, ktoré môžu najčastejšie spôsobiť stratu ovládacej alebo rozpoznávacej schopnosti, patria: 1) duševné choroby predstavujúce duševné poruchy dlhšieho trvania, ktoré sú charakteristické typickým začiatkom, priebehom a prípadne aj koncom, napríklad progresívna paralýza, senilná demencia, schizofrénia, manio depresívna psychóza a iné; 2) chorobné duševné stavy ako chronické duševné poruchy, ktoré nemajú určitý postup, začiatok a progresiu a spôsobujú ich vrodené faktory, ako aj vplyv vonkajšieho prostredia (výchova), napríklad slabomyseľnosť, psychopatia, vývojové oneskorenie, vývojové poruchy, niektoré prípady hluchonemoty a podobne; 3) krátkodobé duševné poruchy ako patologický afekt, patologická opitosť, patologické poruchy spánku, najmä tzv. patologická rozospatosť a iné ťažké poruchy vedomia (mrákotné stavy a iné), ďalej epizodické duševné poruchy v priebehu chronických nervových chorôb ako epileptické záchvaty, narkolepsia, migréna, duševné poruchy po otrase mozgu, po omráčení bleskom, po otrave oxidom uhoľnatým atď.

Ak konkrétne okolnosti nasvedčujú, že obvinený môže trpieť duševnou poruchou, ktorá v čase činu mohla vylučovať alebo znižovať jeho príčetnosť (okrem stavu nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, do ktorej sa obvinený zavinene priviedol požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku), musí sa táto možnosť v trestnom konaní overiť a otázka duševného stavu obvineného objasniť a to z pravidla pribratím znalca. Posudzovanie takejto možnosti len lajckou úvahou súdu, orgánu činného v trestnom konaní, prípade riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorá nemá základ v odborných znalostiach, nie je dostatočným prostriedkom na zistenie objektívnej pravdy (pozri tiež R36/1965).

Ak sú na základe výsledkov dokazovania pochybnosti o plnej príčetnosti páchateľa, nemožno zisťovať jeho duševný stav na základe lekárskeho potvrdenia alebo odborného vyjadrenia ( ), ale vždy treba pribrať znalca ( ). Otázka nepríčetnosti je otázka právna, jej posúdenie prináleží orgánom činným v trestnom konaní na základe skutočnosti vyplývajúcich z uskutočnených dôkazov. Povaha tejto otázky vyžaduje, aby jej posúdenie bolo založené na odborných znalostiach z odboru psychiatrie (R6/1974, R24/1976). Podobné tiež R67/1980-znalecký posudok o duševnom stave obvineného podaný v predchádzajúcej trestnej veci toho istého obvineného nemôže byť znaleckým posudkom v ďalšej trestnej veci, v ktorej je vedené nové trestné stíhanie. Schopnosť obvineného rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ovládať ho sa musí posudzovať vždy z hľadiska konkrétneho trestného činu, t. j. postup podľa a 148 nie je možné nahradiť tým, že by prípadne znalci, ktorí podali znalecký posudok v predchádzajúcej trestnej veci toho istého obvineného, podajú doplnok ku svojmu predchádzajúcemu znaleckému posudku.

Analogicky v súdenej veci možno vychádzať aj z ustanovenia , pričom dôvod, pre ktorý je možné prerušiť trestné stíhanie podľa tohto ustanovenia, spočíva v tom, že obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní trestného činu, nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania. Trestné stíhanie nemožno teda z uvedeného dôvodu prerušiť iba preto, že obvinený nie je schopný výsluchu. Tak k preukázaniu dôvodu prerušenia trestného stíhania podľa citovaného ustanovenia nepostačuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Okolnosť, či obvinený trpí duševnou chorobou, či táto choroba nastala až po spáchaní činu a či obvinený nie je schopný pre túto chorobu chápať zmysel trestného stíhania, je potrebné objasniť vyšetrením duševného stavu obvineného, k čomu je potrebné pribrať dvoch znalcov psychiatrov (R46/1990).

Detencia je druh ochranného opatrenia, ktorého trvanie nie je časovo limitované, ale jej trvanie je závislé len od aktuálneho stavu osoby, ktorej bolo nariadené umiestnenie v detenčnom ústave, kedy ochranu spoločnosti pred ňou nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami, čo znamená, že trvanie výkonu detencie môže za určitých okolností trvať až doživotne. Z uvedeného vyplýva, že samotný zákonodarca, vzhľadom k tomu, že ide o vážny zásah do osobnej slobody jedinca do právneho poriadku zakotvil pravidelné skúmanie dôvodu trvania detencie. (pozri tiež rozsudok ESLP z 18. 02. 2014 vo veci

č. 8300/06-Luis Rivera v. Švajčiarsko, odmietnutím nariadenia vypracovania nového psychiatrického posudku počas konania o podmienečnom prepustení z výkonu detencie ani vypočutím sťažovateľa počas tohto konania došlo k porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

O prerušení výkonu trestu a umiestnení odsúdeného v detenčnom ústave v zmysle rozhoduje súd len na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu. Takéto rozhodnutie súdu je obligatórnym rozhodnutím, no k pozitívnemu rozhodnutiu môže súd pristúpiť až po zistení duševnej poruchy odsúdeného, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná, jeho pobyt na slobode aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť je pre spoločnosť nebezpečný.

Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje prokurátora, resp. riaditeľa ústavu na výkon trestu. Z uvedeného vyplýva, že už pri podaní návrhu musí byť duševná porucha preukázaná. V zmysle vyššie citovaných právnych úvah konajúceho súdu, podkladom pre zistenie duševnej poruchy môže byť len a výlučne znalecký posudok, ktorý v súdenej veci predložený doposiaľ nebol. Závery riaditeľa ÚVTOS o duševnej poruche uvedené v návrhu spochybňuje aj znalecký posudok č. 169/06 vypracovaný na ods. C. K., ktorý konštatoval, že odsúdený netrpí žiadnou duševnou chorobou, ako aj príloha priložená k návrhu riaditeľa ÚVTOS - odborný lekársky posudok, z ktorého vyplýva, že ide o odsúdeného s disociálnou osobnosťou a s inými poruchami sexuálneho zamerania, a ochranné ústavné sexuologické alebo protialkoholické liečenie nebolo odsúdenému odporučené, teda nebolo mu ani rozhodnutím súdu uložené, a odsúdený žiadne ochranné liečenie ani nevykonáva.

Z uvedeného teda možno vyvodiť jednoznačný záver, že základná podmienka, ktorú zákon vyžaduje pre rozhodnutie súdu, doposiaľ splnená nebola. Z tohto dôvodu súd považuje návrh riaditeľa ÚVTOS za aktuálne nedôvodný, resp. podaný predčasne.

Druhá podmienka, ktorú zákon vyžaduje, je teda dôvodne kvalifikovaný záver o vysokej pravdepodobnosti opätovného útoku takouto osobu, súd musí konštatovať, že s poukazom na znalecký posudok č. XXX/XX, v ktorom konštatovali, že pobyt odsúdeného z hľadiska psychiatrického, nie je pre spoločnosť nebezpečný, nezistili sexuálnu úchylku u odsúdeného, podľa názoru súdu nie je splnená aj druhá podmienka, že jeho pobyt na slobode aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť, pre spoločnosť je nebezpečný.

Ako už súd uviedol vyššie uvedené podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne), a keďže k ich splneniu nedošlo, súd návrh riaditeľa ÚVTOS na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného C. K. do detenčného ústavu zamietol.

Na margo veci súd uvádza, že záujem spoločnosti na ochrane obetí zločinov spáchaných zo sexuálneho motívu je významný, a ako taký prevyšuje ochranu základných ľudských práv a slobôd takýchto jedincov, avšak snaha naplniť kapacitu detenčného ústavu musí byť naplnená zákonným spôsobom tak, aby bol dodržaný zmysel zákona, teda je potrebné postupovať zákonne a spravodlivo, pri zabezpečení dodržiavania všetkých práv, ktoré sú garantované zákonmi, SR, Listinou základných ľudských práv a slobôd, Dohovorom, ako aj ostatnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote do 3 pracovných dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.