Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15P-252-2013.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/252/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľky: D.. E. Ž., rod. H., nar. X. X. XXXX, trvale bytom E., B. U. XXXX/XX, t.č. E., L. XXX/X, občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Tatiana Pribylincová, advokátka, so sídlom Poprad, Okružná 789/16 proti odporcovi: D.. G. Ž., nar. X. X. XXXX, trvale bytom E., B. U. XXXX/XX, občan Slovenskej republiky v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom U. Ž., P.. XX. X. XXXX N. O. Ž., P.. X. X. XXXX, obidve zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania D.. G. Ž. N. D.. E. Ž., Z.. H., uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu J. X., vo zväzku 15, ročník XXXX, na strane 86, pod poradovým číslom 75, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu na čas po rozvode v nasledovnom znení:
Maloleté deti U. N. O. Ž. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky D.. E. Ž., ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí, D.. G. Ž., sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. U. sumou 200,- eur mesačne a na výživu mal. O. sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Otec maloletých detí sa z a v ä z u j e úhradou výživného na mal. U. vo výške 50,- eur mesačne, ktorá je určená na tvorbu úspor, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet dieťaťa, ktorý v prospech neho bude zriadený.
Otec maloletých detí sa z a v ä z u j e úhradou výživného na mal. O. vo výške 50,- eur mesačne, ktorá je určená na tvorbu úspor, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet dieťaťa, ktorý v prospech neho bude zriadený.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Návrh v písomnom podaní odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa XX. XX. XXXX vo J. X.. U nej sa jednalo o prvé manželstvo u odporcu o manželstvo druhé. Z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti: dcéry U., nar. XX. X. XXXX a O., nar. X. X. XXXX. Manželstvo s odporcom uzavreli po trojročnej známosti z lásky, pričom v spoločnej domácnosti žili už od roku 2005. V tom čase bývali v odporcovom dome, kde žil so svojou prvou manželkou a deťmi. V marci 2009 začal odporca stavať novú budovu, kde v dolnej časti je ambulancia a na poschodí dva byty. V októbri 2010 sa tam presťahovali. V auguste 2012 jej odporca nečakane navrhol formálny rozvod s majetkovým vyrovnaním. Najskôr nevedela dôvod, ale potom začala tušiť, že sa jedná o tretiu osobu v ich vzťahu. V tom čase ich vzájomné vzťahy ochladli, prestali sa aj intímne stýkať. Táto situácia trvala vyše pol roka. Odporca pravidelne každú sobotu odchádzal s tým, že má pracovné povinnosti, a vracal sa neskoro večer. Počas pracovného týždňa chodieval domov okolo 19:00 až 20:00 hod. Deti tak videl pár minút pred spánkom. V domácnosti ani pri starostlivosti o deti je nepomáhal s odôvodnením, že ona a nie on je na materskej. Často jej museli pomáhať jej rodičia. Aj pri návštevách detí z prvého manželstva sa o tieto starala ona. Už krátko po uzavretí manželstva vyhasla medzi nimi láska a vyjadrenia odporcu voči jej osobe boli nepríjemné a ponižujúce. Konflikty a hádky boli čoraz častejšie, stávalo sa, že odporca sa s ňou následne nerozprával aj niekoľko týždňov. Situácia už bola pre ňu neúnosná a v júli 2013 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do bytu, ktorí nadobudli počas manželstva. V auguste 2013 absolvovali spoločnú dovolenku, čo však neprispelo k zlepšeniu vzťahov. Manželstvo je preto vážne rozvrátené, neplní a ani v budúcnosti nebude plniť žiadny spoločenský účel. Na čas po rozvode navrhuje zveriť maloleté deti do jej starostlivosti, odporcu zaviazať na výživu mal. U. sumou 300,- eur mesačne a na mal. O. sumou 200,- eur mesačne. Styk odporcu s maloletými navrhuje upraviť ako neobmedzený.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými v návrhu. S navrhovateľkou sa spoznal ešte počas trvania jeho prvého manželstva a kvôli vzťahu s navrhovateľkou sa aj rozviedol. K uzavretiu manželstva s navrhovateľkou bol určitou formou psychického tlaku donútený. Počas trvania manželstva sa staral o rodinu a finančne je zabezpečoval. Navrhovateľka mala dostatok prostriedkov aj na deti aj na svoje osobné výdavky. Chodili spolu na dovolenky a výlety. Nie je pravdou, že jej v auguste 2013 navrhol rozvod, chcel len zrušiť BSM za trvania manželstva, pretože mal v tom čase rozpracovaný projekt na rodinný dom. Ich vzťah s navrhovateľkou bol skutočne chladný, čo však bolo obojstranné. Navrhovateľka nevytvárala rodinnú pohodu a príjemnú atmosféru, vyvolávala stresové situácie, a to aj voči maloletým deťom. Navrhovateľka vyvolávala hádky kvôli jeho práci. Práca J. si však vyžadovala dlhší pracovný čas, ako aj výjazdy počas sobôt. Keďže N. je na prízemí domu, často sa stávalo, že počas dňa vybehol k navrhovateľke a deťom. Každý deň na obed bol doma, nechodil po baroch, nepožíval alkoholické nápoje. Každú nedeľu bol doma, brával deti na prechádzku a z dôvodu venovania sa rodine zanechal aj svoje záľuby. Počas pôrodu druhého dieťaťa, sa sám staral o staršiu dcéru. Rovnako nie je pravda, že sa navrhovateľka starala o jeho dcéry z prvého manželstva. Napríklad počas prázdnin minulého roka boli dcéry z prvého manželstva s ním, keďže navrhovateľka bola už presťahovaná v byte. Dôvodom odchodu navrhovateľky neboli nezhody, ale začatie rekonštrukcie domu. Preto navrhovateľka aj s deťmi po vzájomnej dohode sa odsťahovala do bytu jeho mamy. Do spoločnej domácnosti sa už nevrátila. Podanie návrhu na rozvod manželstva ho prekvapilo, ale vzhľadom na okolnosti s návrhom súhlasí.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka, právna zástupkyňa navrhovateľky, odporca a kolízny opatrovník.
Na pojednávaní navrhovateľka poukázala na svoj návrh a doplnila, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, s odporcom už od júna 2013 nežijú v spoločnej domácnosti a nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia. Čo sa týka majetkových pomerov, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a bude poberať podporu v nezamestnanosti okolo 200,- eur mesačne. S maloletými deťmi žije v byte, s čím nie sú však spojené žiadne výdavky. Mal. U. a mal. O. navštevujú D. Š., kde platí stravné vo výške 50,- eur mesačne spolu na obe deti a na mal. Lauru aj školné do troch rokov veku vo výške 50,- eur. Maloleté deti bývali často choré, musela doplácať na lieky. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Odporca na pojednávaní poukázal na svoje vydrenie a doplnil, že s návrhom na rozvod súhlasí a nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia. Čo sa týka jeho majetkových pomerov jeho mesačný príjem je vo výške cca 1.500,- eur. Z predchádzajúceho manželstva má dve vyživovacie povinnosti vo výške 330,- eur mesačne. Staršej dcére hradí výdavky na vysokú školu. Vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam vedia s navrhovateľkou uzavrieť rodičovskú dohodu.
Navrhovateľka a odporca na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúča schváliť dohodu rodičov.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželkami, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na to, že všetci účastníci konania sa na pojednávaní po vyhlásení rozsudku a poučení o opravných prostriedkoch vzdali práva podať odvolanie, súd vyhotovil rozsudok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Súd nezistil také okolnosti prípadu, resp. pomery účastníkov, pre ktoré by bolo odôvodnené priznanie trov jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.