Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-8-2023.pdf
PDF · 103.75 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne STK-MIKO, s.r.o., so sídlom Kopanice 15, 010 07 Žilina, IČO: 36 401 609, zastúpenej TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6.427,35 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6.427,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.427,35 eura od 09.04.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 277,97 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 6.427,35 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Tvrdila, že 12.10.2020 po výdatných dažďoch došlo náhlym zdvihnutím hladiny podzemnej vody k zatopeniu montážnej jamy, ktorá zvýšeným tlakom na konštrukciu spôsobila poškodenia. Škodovú udalosť žalobkyňa nahlásila žalovanej, s ktorou mala uzatvorené poistenie majetku a zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb. Žalovaná v liste z 24.03.2021 žalobkyni oznámila, že škoda nie je poistením krytá, pretože príčinou poškodenia nebolo žiadne z poistných rizík v zmysle osobitných poistných podmienok pre poistenie veci pre prípad živelných udalostí č. OPP Ž 156 (ďalej len „OPP“) článok II bod 1-3. S uvedeným žalobkyňa nesúhlasila. Príčinou vzniku škody je zatopenie montážnej jamy spôsobené náhlym zdvihnutím hladiny podzemnej vody, ktorá následne zvýšeným tlakom na konštrukciu spôsobila poškodenie. Bolo preto nutné najskôr lokálne a neskôr celoplošné odstránenie dlažby a soklov v celej montážnej jame. Po detekovaní hlavného zdroja boli uskutočnené nevyhnutné opatrenia pre zamedzenie vzniku ďalších škôd. Aj napriek tomu vzniklo výrazné navlhnutie omietok na stenách jamy a poškodenie elektrických zariadení v montážnej jame. Následne bol odborne spôsobilou osobou P.B.San, spol. s r. o., IČO: 44 527 527 (ďalej len „opravca“) zastavený hlavný zdroj pritekajúcej vody, boli identifikované ďalšie lokálne priesaky spodnej vody, ktoré boli predmetom celoplošnej sanácie. Za vykonané práce bola vystavená faktúra č. 2021012S v celkovej sume 6.427,35 eura. Žalovaná vykonala dve obhliadky, z ktorých vyplýva poškodenie montážnej jamy a poškodenie zariadení v dôsledku živelnej udalosti. Aj napriek výzve žalobkyne adresovanej žalovanej, ktorým žiadala žalobkyňa žalovanú o prehodnotenie nároku na poistné plnenie, žalovaná zotrvala na tom, že nejde o poistnú udalosť. Žalobkyňa sa preto obrátila na súd. Tvrdenia
preukazovala návrhom poistnej zmluvy pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, oznámením o vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku, OPP, listom žalovanej z 24.03.2021, elektronickou komunikáciou, objednávkou, cenovou ponukou 2020/10, zápismi z obhliadky, faktúrou č. 2021012S, predžalobnou výzvou z 11.11.2021, fotografiami, odpoveďou žalovanej z 18.01.2022, vyjadrením žalobkyne z 15.02.2022 a odpoveďou žalovanej z 09.05.2022.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 22.11.2022 platobný rozkaz sp. zn. 15Up/1479/2022, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti označenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore uviedla, že uplatňovaný nárok neuznáva v celom rozsahu. Podľa žalovanej predmetnú škodovú udalosť nemožno považovať za poistnú udalosť, pretože podľa vykonanej obhliadky, príčin a okolností vzniku škodovej udalosti došlo k poškodeniu montážnej jamy pravdepodobne poklesom podložia a následným poškodením vodotesnej izolácie, v dôsledku čoho nastalo postupné zatopenie montážnej jamy. Nejde preto o náhodnú udalosť, ale o situácie, ktoré nastali vždy po dlhotrvajúcich silných dažďoch.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedla, že žiada poistné plnenie za škodu, ktorá vznikla 12.10.2020 a nie plnenie za sériové škody. Opakované zatopenie jamy je len dôsledok toho, že sa k sanácii pristúpilo až neskôr. Primárne poškodenie vzniklo 12.10.2020 a následne sa už len opakovalo. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že nejde o náhodnú udalosť. Jej tvrdenia zároveň označila za nepodložené a nepreukázané, ktoré navyše nevychádzajú z reálneho stavu. Neexistuje preto žiadny dôvod na odopretie poistného plnenia.
5. Na pojednávaní konanom 24.03.2023 strany sporu zotrvali na písomných podaniach.
6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalovaná postupovala správne, keď odmietla poskytnúť poistné plnenie.
7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
9. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,00 % (09.04.2021 prvý deň omeškania) zvýšenej o 9 percentuálnych bodov.
12. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
13. Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
14. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
15. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
16. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Z § 788 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého poistného rizika. Počas celej doby trvania poistenia je poistený povinný dodržiavať zákonom uložené a zmluvne dohodnuté povinnosti. Povinnosti poisteného a prípadná sankcia za ich nedodržanie sú obsiahnuté v § 799 a v § 809 Občianskeho zákonníka, pričom platí, že vedomé porušenie povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti znamená, že poistený mal vedomosť o tom, že porušenie povinností môže viesť k vzniku poistnej udalosti alebo zväčšiť rozsah jej následkov.
20. Pozitívnym vymedzením poistnej udalosti je teda kumulácia poistného rizika a ujmy vo sfére poisteného. Výber poistného rizika je vecou obchodnej stratégie žalovanej. Naproti tomu negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalostí vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne - výluky z poistenia. Žalovaná žiadnu výluku neuplatnila.
21. Je nesporné, že strany sporu 30.06.2016 uzatvorili poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb so začiatkom poistenia
07.07.2016. Dohodnutým poistným rizikom bol združený živel, t. j. strany sporu medzi sebou dohodli združené živelné poistenie OPP článok II ods. 2. Strany sporu si zároveň dohodli, že pre živelné poistenie platia OPP. Obchodný zástupca žalovanej v elektronickej správe z 29.06.2016 uviedol, že v poistení na združený živel sú kryté škody okrem iného aj pre prípad povodne a záplavy.
22. Podľa oznámenia o vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku z 12.03.2021 došlo 02.10.2020 (strany sporu zhodne uvádzajú 12.10.2020) ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k zatopeniu montážnej jamy náhlym zdvihnutím hladiny podzemnej vody, ktorá zvýšeným tlakom na konštrukciu spôsobila poškodenia. Predpokladaná výška škody bola označená na sumu 10.000 eur. Súdu bol predložený zápis z 1. obhliadky, v ktorom nie je uvedené nič. V zápise z 2. obhliadky z 12.03.2021 je konštatovaná vysekaná dlažba, nefunkčné svietidlá a zároveň je uvedený začiatok odizolovania montážnej jamy. V zápise je zároveň konštatovaný zvýšený rozsah poškodenia, nefunkčná elektrovýzbroj montážnej jamy, nefunkčné svietidlá a zásuvky. Podľa zápisu žalobkyňa ako príčinu uviedla zvýšenú hladinu podzemnej vody, ktorá bola odčerpávaná, avšak za noc sa hladina dvihla aj o 20 cm. Hladina sa dvíhala po intenzívnych zrážkach.
23. Žalovaná vykonala šetrenia a listom adresovaným žalobkyni z 24.03.2021 uviedla, že škoda nie je poistením krytá, pretože príčinou poškodenia nebolo žiadne poistné riziko v zmysle OPP, a preto nejde o poistnú udalosť. K poškodeniu montážnej jamy došlo pravdepodobne poklesom podložia a následným poškodením vodotesnej izolácie, toto riziko nie je poistnou zmluvou kryté. V tom čase vychádzajúc z § 879u Občianskeho zákonníka (ustanovenia § 797 ods. 4, § 799 ods. 3, § 800 ods. 1, § 801 ods. 2 a § 803 ods. 1 v znení účinnom od 1. októbra 2018 sa prvýkrát použijú od 1. októbra 2018) už platil § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a teda, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Súd preto posudzoval správnosť postupu žalovanej výlučne z dôvodu uvedeného v liste z 24.03.2021. Na iné dôvody súd nemôže prihliadať, pretože žalovaná v zmysle zákona tieto dôvody meniť nesmie.
24. Vychádzajúc z toho, že žalovaná je subjektom vykonávajúcim šetrenie poistnej udalosti (§ 797 Občianskeho zákonníka), tak dôkazné bremeno pri uplatnení záveru, že nejde o poistnú udalosť, resp. nejde o poistné riziko kryté poistnou zmluvou, viazne na žalovanej, pretože z týchto záverov vyvodzuje priaznivé dôsledky pre seba. Platí teda, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
25. V liste z 24.03.2021 žalovaná uviedla, že k poškodeniu montážnej jamy došlo pravdepodobne poklesom podložia a následným poškodením vodotesnej izolácie, toto riziko nie je poistnou zmluvou kryté. Toto tvrdenie žalovaná ničím nepodložila, t. j. súdu nepredložila žiadny dôkaz, a preto ide o nepreukázané tvrdenie, ktoré je navyše v rovine dohadu žalovanej. Za danej situácie žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
26. Pokiaľ žalovaná uviedla, že škoda nie je poistením krytá, súd odkazuje na OPP. Článok II bod 2 OPP pod združené živelné poistenie zaraďuje aj poškodenie / zničenie poistenej veci v dôsledku poistnej udalosti povodňou alebo záplavou. Podľa článku VIII bod 6 OPP je záplavou vytvorenie súvislej vodnej
plochy, ktorá po určitú dobu v mieste poistenia stojí alebo prúdi a spôsobí na poistenom majetku škodu. Podľa článku V bod 1 OPP je poistnou udalosťou poškodenie alebo zničenie poistenej veci v dôsledku náhodnej udalosti spôsobenej niektorým poistným rizikom uvedeným v článku II, ktorého poistenie je v poistnej zmluve dohodnuté a nie je vo VPPM 106 alebo OPPZ 156 vylúčené a z nej vzniknutá škoda, ktorá zakladá právo na plnenie. Ako už súd uviedol žalovaná neuplatnila žiadnu výluku, pričom poistné riziko „záplava“ bolo medzi stranami sporu dohodnuté. Žalovaná preto v rozpore s poistnou zmluvou a OPP odmietla poskytnúť poistné plnenie.
27. Súdu bola predložená aj cenová ponuka opravcu č. 2020/10 z 11.03.2021. V tejto cenovej ponuke opravca vyhodnotil, že zatopenie montážnej jamy bolo spôsobené prienikom podzemnej vody, ktorá zvýšeným tlakom na konštrukcie porušila hydroizolačné vrstvy. Za opravu vystavil opravca žalobkyni faktúru č. 2021012S znejúcu na sumu 6.427,35 eura. Súdu boli zároveň predložené fotografie zaplavenej montážnej jamy. Za danej situácie preto žalovaná postupovala nesprávne keď odmietla poskytnúť poistné plnenie, pretože z predložených listinných dôkazov a fotografií vyplýva, že montážna jama bola zaplavená. Poistné riziko „záplava“ bolo medzi stranami sporu dohodnuté, a preto neposkytnutie poistného plnenia je zo strany žalovanej nesprávne.
28. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť neposkytnutia poistného plnenia. Podľa súdu preto žalovaná bezdôvodne odmietla plniť, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Naproti tomu žalobkyňa riadne zdokladovala, že došlo k škode, ako aj výšku škody. Žalobkyňa má preto nárok na poistné plnenie a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 6.427,35 eura žalobkyni (podľa faktúry opravcu č. 2021012S). Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 9 % ročne (v súlade s bodom 11. tohto rozsudku; po zohľadnení, že ide primárne o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, a teda sa aplikuje primárne Obchodný zákonník). Úrok z omeškania súd priznal od 09.04.2021, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 14. tohto rozsudku (žalovaná listom z 24.03.2021 oznámila, že plniť nebude). Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade nesprávne uplatnenej výluky dostane do omeškania. Uvedené má základ v § 797 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. V nadväznosti na uvedené zaviazal súd žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.427,35 eura od 09.04.2021 do zaplatenia. Keďže žalobkyňa žiadal priznať úrok z omeškania už od 08.04.2021 súd žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol, pretože 08.04.2021 žalovaná v zmysle už uvedeného ešte v omeškaní nebola.
29. Súd žalobkyni priznal (t. j. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť) paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ktorá bola uplatnená v súlade s bodom 10. a 12. tohto rozsudku (žalovaná sa dostala s úhradou poistného plnenia do omeškania) a po zohľadnení skutočnosti, že ide primárne o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t. j. vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka so subsidiárnym uplatnením príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa si uplatnila aj sumu 277,97 eura (1 úkon právnej služby v sume 220,77 eura + režijný paušál 10,87 eura + DPH) predstavujúcu náklady spojené s uplatnením pohľadávky za predžalobnú výzvu z 11.11.2021, ktorá bola žalovanej doručená 12.11.2021. Súd súhlasí, že trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 C. s. p.), a preto nemôže byť predžalobná výzva zahrnutá do trov konania, keďže ide o náklad, ktorý vznikol ešte pred začatím konania. Ide ale o účelne vynaložený náklad, pretože kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel. V danom spore plnila predžalobná výzva svoj účel, pretože tvrdenia tam uvedené boli zo strany žalobkyne tvrdené aj v tomto spore, pričom súd sa s týmito tvrdeniami stotožnil. Avšak žalobkyňa požaduje aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, čo predstavuje k predžalobnej výzve duplicitu. Otázkou vzťahu medzi paušálnou náhradou nákladov a ďalšími nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávok (nákladmi na upomienky a predžalobnú výzvu) sa pritom zaoberal
aj Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-287/17 zo dňa 13.09.2018. Súdny dvor skonštatoval, že veriteľovi, ktorý sa domáha priznania náhrady nákladov upomienok zaslaných dlžníkovi z dôvodu omeškania dlžníka s platbou, umožňuje získať okrem paušálnej sumy vo výške 40 eur aj primeranú náhradu tej časti týchto nákladov, ktorej suma presahuje výšku tejto paušálnej náhrady. Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že článok 6 smernice 2011/7 sa má vykladať v tom zmysle, že veriteľovi, ktorý sa domáha priznania náhrady nákladov upomienok zaslaných dlžníkovi z dôvodu omeškania dlžníka s platbou, priznáva právo získať na tomto základe okrem nároku na paušálnu sumu vo výške 40 eur stanovenú v odseku 1 tohto článku aj primeranú náhradu v zmysle odseku 3 rovnakého článku, pokiaľ ide o časť týchto nákladov presahujúcu túto paušálnu sumu. Súd sa plne stotožňuje s názorom vysloveným Súdnym dvorom Európskej únie, čo v danom spore znamená, že žalobkyňa má nárok len na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky celkovo v sume 277,97 eura (uplatnených 317,97 eura; 277,97 eura + 40 eur - 40 eur; a na jej zaplatenie žalobkyni zaviazal súd žalovanú), pretože o túto sumu prevyšuje tento náklad paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol, pretože si uplatnila náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky duplicitne.
30. Súd teda zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobkyni sumu 6.427,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.427,35 eura od 09.04.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 277,97 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná (z hľadiska žalovanej istiny), pretože súd žalobe žalobkyne v istine v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.