Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-100-2014.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Subarea
11CoP/100/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti W. S. I.. XX.X.XXXX F. J. I.. XX.X.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava Vazovova 7/ A, deti rodičov W.. F. I., bytom Z. T. X, t.č. bytom Z. G. X a L. W. trvale bytom Z. J. XX., t.č. bytom Z. T. X, o návrhu oboch rodičov na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.1.2014 č.k. 25P 350/2013-99, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa mení tak, že maloleté deti W. S. I.. XX.X.XXXX F. J. I.. XX.X.XXXX sa predbežne zverujú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorú budú rodičia zabezpečovať: matka v párnom týždni v kalendárnom roku od piatka do nasledujúceho piatka, otec v nepárnom týždni v kalendárnom roku od piatka do nasledujúceho piatka.
Miestom odovzdania a prevzatia detí bude počas školských dní školské zariadenie, ktoré deti navštevujú a to po ukončení vyučovania, v prípade choroby detí alebo mimo školských dní bude miestom odovzdania a prevzatia detí bydlisko odovzdávajúceho rodiča vždy v piatok o 18.00 hod.
Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 16.1.2014 č.k. 25P 350/2013-99, zamietol návrhy oboch rodičov na nariedenie predbežného opatrenia, keď po oboznámení sa s obsahom návrhov rodičov, so správou kolízneho opatrovníka ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise dospel k záveru, že ani jeden z rodičov neosvedčil splnenie zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého by malo dôjsť k predbežnému zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z nich. Po dôkladnom zhodnotení všetkých zistených skutočností mal za to, že v konaní nebola osvedčená danosť nároku ani naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala bezodkladný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že každý z rodičov má zabezpečený kontakt s maloletými deťmi, čo znamená, že v súčasnosti nehrozí pretrhnutie väzieb medzi deťmi a jedným z rodičov. Tak isto súd prvého stupňa nevidel dôvod nato, aby predbežným opatrením odoprel jednému z rodičov právo na zastupovanie maloletých detí vo veciach zdravotníckej starostlivosti, či určil vyživovaciu povinnosť, keďže obaja rodičia hradia výdavky maloletých detí v čase, keď sú deti v ich starostlivosti. Pozornosti súdu neunikla ani skutočnosť, že obaja rodičia v rámci šetrenia vykonaného sociálnymi pracovníkmi Úradu práce sociálnych veci a rodiny v Bratislave uviedli, že podľa ich názoru by bola najvhodnejšia striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti v týždenných intervaloch, pričom zároveň tvrdili, že druhý z rodičov s takouto formou starostlivosti nesúhlasí. Z uvedeného mal za to, že na strane rodičov dochádza ku komunikačným problémom, v tomto smere apeloval na nich, že obaja musia vyvinúť úsilie, aby v záujme maloletých detí boli schopní komunikovať a zabezpečovať riadnu starostlivosť o deti, naviac keď majú obaja vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o deti a ani u
jedného z nich neboli zistené nedostatky. Taktiež zistil, že obaja rodičia pokladajú súčasnú situáciu za zlú pre deti, keďže deti majú radi oboch rodičov a ani jednému z nich nechcú ublížiť. Ostatné tvrdenia rodičov však boli natoľko rozporné, že súd nepokladal za vhodné a ani možné bez vykonania dôkladného dokazovania zaujať vo veci jednoznačné stanovisko, či už vo veci predbežného zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko je nevyhnutné podrobne sa zoznámiť s rodinnou situáciou a vykonať ďalšie šetrenie tak, aby bolo dostatočne preukázané, aká úprava vzťahov bude v záujme maloletých detí bez toho, aby bol ohrozený ich psychický a fyzický vývoj. Rodičom dal do pozornosti, že vzhľadom na záujem maloletých detí je potrebné, aby sa pokúsili v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností dohodnúť, v rámci ktorej dohody uprednostnia záujem maloletých detí pred svojimi vlastnými. V prípade ak sa rodičia aj naďalej nebudú vedieť dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, bude súd o tejto skutočnosti rozhodovať v riadnom konaní po podaní návrhu, resp. ex offo, v rámci ktorého bude vykonávať dokazovanie, na základe ktorého bude možné vo veci rozhodnúť v súlade s potrebami a záujmami maloletých detí.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a to v časti výroku o zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, s návrhom na zmenu v zmysle podaného návrhu. Mala za to, že súd pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý jej nedoručil návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď nemala možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu otca, rovnako ako aj k podanému stanovisku kolíznym opatrovníkom. V spojení s faktom, že súd jej návrhu nevyhovel z dôvodu rozpornosti tvrdení účastníkov, pričom nevyčerpal všetky možnosti odstránenia rozpornosti tvrdení účastníkov mala za to, že takýto postup súdu predstavuje inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že obaja rodičia považujú súčasnú situáciu v rodine za zlú pre maloleté deti, keďže deti majú radi oboch rodičov. Ostatné tvrdenia rodičov považoval za natoľko rozdielne, že nepokladal za vhodné bez vykonania dôkladného dokazovania zaujať vo veci jednoznačné stanovisko, nakoľko je nevyhnutne potrebné sa zoznámiť s rodinnou situáciou a vykonať ďalšie šetrenie tak, aby bolo dostatočne preukázané, aká úprava vzťahov bude v záujme maloletých detí. Súd však nevyužil možnosť odstránenia týchto rozporov napr. tým, že by mala možnosť vyjadriť sa k návrhu otca a odporúčaniu kolízneho opatrovníka. Tak isto uviedla, že nie je pravdou, že by neboli aj iné tvrdenia, v ktorých sa rodičia zhodli než tie tvrdenia, ktoré uviedol súd. Napr. obaja rodičia pripustili, že v čase od septembra do októbra 2013 bola ústna dohoda zo strany rodičov, že budú uplatňovať striedanie starostlivosti v týždenných cykloch. Následne sa táto situácia zmenila v novembri 2013, pričom bolo potrebné skúmať, ako sa starostlivosť o deti vykonávala v uvedenom období. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia priložila návrh písomnej dohody o úprave práv a rodičovských povinností, v ktorom navrhla styk otca v týždenných cykloch. Obsah tejto navrhnutej dohody bol teda z jej strany riadne osvedčený, zo strany otca takáto aktivita osvedčená nebola. Pokiaľ ide o odovzdávanie detí do starostlivosti otca v týždenných intervaloch uviedla, že ona dohodu dodržiavala na rozdiel od otca, z čoho vyplýva, že ak by mal otec záujem o striedanie starostlivosti, takisto by jej deti odovzdával v týždenných intervaloch. Pokiaľ otec po pohovore s kolíznym opatrovníkom zo dňa 14.1.2014 prehodnotil svoj postoj, jednalo sa o novú skutočnosť o ktorej nemala vedomosť a bola podstatná aj pre rozhodnutie súdu o odporučení kolízneho opatrovníka na vrátenia sa k spôsobu starostlivosti, ktorý vykonávali rodičia pred novembrom 2013. Pri podaní návrhu vychádzala zo situácie kedy otec dňa 7.11.2013 oznámil, že ruší striedavú starostlivosť. K rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorý zamietol oba návrhy rodičov z dôvodu rozporných tvrdení rodičov uviedla, že takýto postup súdu je nesprávny, pretože v prípade úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia neplatí zásada, že rozpor medzi tvrdeniami účastníkov musí byť odstránený na základe dôkladného dokazovania. Pri predbežných opatreniach sa tvrdené skutočnosti nedokazujú, ale tvrdené skutočnosti sa iba osvedčujú. Iný prístup by bol v rozpore s povahou a účelom predbežných opatrení vydávaných pri úprave pomerov maloletých, ktorým je nariadenie rýchlej a účinnej ochrany záujmov maloletých detí pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. V súvislosti s osvedčením tvrdených skutočností uviedla, že povinnosti navrhovateľa osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa zodpovedá povinnosť súdu posúdiť záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ teda súd nevykonal posúdenie a zisťovanie takéhoto záujmu maloletého dieťaťa, nezodpovedalo to zákonnej dikcii ust. § 75 ods. 2 O.s.p. a jednalo sa nesprávne právne posúdenie veci. Ďalej uviedla, že súd
neposúdil aká predbežná úprava je v záujme maloletých detí. V záujme maloletých detí nie je podľa jej názoru také rozhodnutie súdu, že sa neprijme žiadna predbežná úprava. Takýto stav platí v súčasnosti, t.j. že neexistujú žiadne pravidlá a na detí takýto stav vplýva mimoriadne zle. Súd apeloval na nich ako rodičov, aby sa pokúsili dohodnúť, na druhej strane však konštatoval, že medzi nimi ako rodičmi sú závažné komunikačné problémy. Pokiaľ by súd udelil rodičom odporúčanie ako takúto dohodu majú za uvedeného stavu dosiahnuť, mohli by sa uvedenými odporúčaniami súdu riadiť. Žiaľ, takto to má ráz všeobecného odporúčania, že sa majú nejako dohodnúť, pričom súd akurát uviedol, že dohoda by mala uprednostniť záujmy maloletých detí pred záujmami rodičov. S poukazom na situáciu, ktorá v ich rodine pretrváva od novembra 2012 vyslovila názor, že vhodnejšie pre deti by bolo, aby boli predbežne zverené do starostlivosti toho z rodičov, u ktorého sa nepreukázalo, že by v minulom období neodovzdal v dohodnutom čase deti druhému rodičovi a do predbežnej starostlivosti toho z rodičov, ktorý nemá tendenciu obmedzovať čas druhého rodiča strávený s deťmi. Styk otca navrhla aby bol upravený dostatočne široko, aby deti boli s otcom v pravidelnom kontakte z dôvodu zachovania vzťahu s otcom. Súčasne je potrebné, aby bola upravená vyživovacia povinnosť otca tak, aby prispieval na výživu detí v nevyhnutnej miere, bez takejto úpravy bude otec zodpovednosť presúvať na iných členov domácnosti.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, keďže odvolaním nebol napadnutý výrok o zamietnutí návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 212 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď len dočasnej), alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. V konaní starostlivosti o maloleté deti je preto nariadenie predbežného opatrenia namieste najmä, ak je výživa dieťaťa je vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a ak si vyžaduje záujem dieťaťa jeho odovzdanie do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov (§76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Vychádzajúc z uvedeného charakteru inštitútu predbežného opatrenia odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, keďže z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia nežijú spolu, na starostlivosti o maloleté deti sa nevedia dohodnúť, pričom ich vzájomné vzťahy sa zhoršujú pre neschopnosť dohodnúť si pravidlá, za ktorých by zabezpečovali starostlivosť o deti, resp. neschopnosť dodržiavať ústne dohodnuté pravidla o zabezpečovaní starostlivosti o deti. Aj keď sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že tvrdenia rodičov v danej veci sú tak rozporné, že v súčasnej dobe v danom štádiu konania bez vykonania náležitého dokazovania ťažko možno posúdiť, aký model osobnej starostlivosti by bol najvhodnejším riešením pre rodičov i maloleté deti, na druhej strane je však toho názoru, že aj ponechanie stavu bez akejkoľvek právnej úpravy, ktorej sa dožadovali obaja rodičia, by nebol na prospech detí, keďže rodičia nie sú schopní sami dospieť k dohode, ktorá by kopírovala stav pred novembrom 2013, kedy podľa zhodného tvrdenia rodičov zabezpečovali striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch od piatka do piatka, s preberaním detí v škole, ktorú deti navštevujú. Tým, že aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 14.1.2014, ktorý šetril pomery u oboch rodičov vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť fungovala do decembra 2013, obaja rodičia majú vhodné podmienky na starostlivosť o deti, deti majú dobrý vzťah k obom rodičom, problémom však je najmä dodržiavanie dohodnutých pravidiel, je odvolací súd toho názoru, že do rozhodnutia o konečnej úprave práv a povinností rodičov deťom je potrebné stabilizovať pomery v rodine a dočasnou úpravou formou predbežného opatrenia poskytnúť rodičom i maloletým deťom ochranu, ktorej sa svojimi návrhmi domáhali, i keď oba návrhy
rodičov na nariadenie predbežného opatrenia smerovali k dočasnému zvereniu deti do výlučnej osobnej starostlivosti každého z rodičov. S poukazom na fakticky výkon striedavej osobnej starostlivosti do decembra 2013, ako aj správu kolízneho opatrovníka zo dňa 4.3.2013 podanú na žiadosť odvolacieho súdu, odvolací súd dospel k záveru, že model striedavej osobnej starostlivosti v jeho dočasnej forme bude v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o správu kolízneho opatrovníka zo dňa 4.3.2013, táto potvrdzuje taktiež vhodnosť modelu striedavej osobnej starostlivosti, keďže otec uviedol, že v súčasnosti spolu s matkou zabezpečujú starostlivosť o deti, situácia sa trošku zlepšila, deti si s matkou striedajú, nemajú však určené presné termíny. V čase jarných prázdnin sa dohodli s matkou tak, že matka mala deti od piatku od 21.2.2014 do utorka do 25.2.2014, kedy bola s deťmi lyžovať, otec mal deti od stredy od 26.2.2014 do nedele do 2.3.2014, tak isto bol s deťmi lyžovať. Po návrate z prázdnin deti išli dňa 2.3.2014 k matke, kde sú doteraz. V stredu 5.3.2014 matka pre pracovné povinnosti otca požiadala, aby bol s deťmi, s čím súhlasil. Rovnako matka uviedla, že by bola ochotná dohodnúť sa s otcom detí, niekedy však spolu nedokážu komunikovať vôbec, inokedy prebieha ich komunikácia bez problémov. Jediné čo chce a čo by bolo najlepšie pre deti je to, aby boli určené pravidlá ohľadom ich starostlivosti. Od nedele od 2.3.2014 sú deti u nej, nevie dokedy, na tomto nie sú dohodnutí s otcom. V stredu 5.3.2014 by mali byť deti u otca, požiadala ho o to, lebo má pracovné povinnosti. Podľa vyjadrenia oboch rodičov deti ich majú radi obidvoch, sú spokojné ako u matky, tak aj u otca. Vychádzajúc aj z uvedenej správy kolízneho opatrovníka založenej na vyjadrení oboch rodičov odvolací súd mal za to, že predmetné predbežné opatrenie vnesie do vzťahov rodičov určité uvoľnenie napätia, pravidelnosť, čo sa pozitívne odzrkadlí ako na vzájomných vzťahoch rodičov, tak aj vzťahov rodičov a detí.
Striedavú osobnú starostlivosť odvolací súd upravil v týždňových intervaloch od piatku do piatku, tak ako fungovala do decembra 2013, odovzdávanie a preberanie detí upravil v škole, ktorú deti navštevujú po ukončení vyučovania, bez určenia konkrétnej hodiny odovzdávania a preberania detí, určením iba ,,po skončení vyučovania'', ktoré identifikovanie času považoval za dostatočné, keďže nemá k dispozícií rozvrhy detí, či pracovnú dobu rodičov. Jarné, letné prázdniny ani sviatky odvolací súd neupravoval s poukazom na charakter predbežného opatrenia, ako aj predpoklad, že o prázdninách a sviatkoch sa rodičia dohodnú, čoho dôkazom sú napr. aj tohtoročné jarné prázdniny. V prípade nezhôd, či iných nových podstatných skutočností majú obaja rodičia právo podať nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v každom prípade keďže podľa zistenia odvolacieho súdu na Okresný súd v Bratislava IV, rodičia návrh vo veci samej nepodali, je potrebné návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podať, keďže predmetná úprava je dočasnou úpravou, ktorá úprava by sa mala vzťahovať ku konkrétnemu konaniu, prípadne súd prvého stupňa tak ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia v prípade, že rodičia návrh nepodajú, mal by ex offo u úradnej povinností začať konanie vo veci samej.
Pokiaľ ide o návrh matky na zverenie detí do jej starostlivosti a v tomto smere formulovaný aj odvolací petit, tomuto odvolací súd nevyhovel, majúc za preukázané, že osvedčenie tvrdených skutočnosti oboma rodičmi smerovalo k nariadeniu predbežného opatrenia dočasným zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nie do osobnej starostlivosti matky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa pokiaľ návrh matky zamietol ako vecne správny potvrdil. Tým, že v konaní starostlivosti o maloleté deti, ktoré konanie možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v matkou napadnutej časti s poukazom na vyslovený právny názor podľa § 220 O.s.p. zmenil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.