Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-162-2013.pdf
PDF · 82.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/162/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa Viliama Trautenbergera, podnikajúceho pod obchodným menom Viliam Trautenberger ELKO, s miestom podnikania Hrádok 228, IČO: 30873754, proti odporcovi Jánovi Plichtovi, podnikajúcemu pod obchodným menom Ján Plichta- ELOP, s miestom podnikania Častkovce 154, IČO: 34490523, o zaplatenie 2.330,06 Eur (pôvodne 70.195,50 Sk) s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.330,06 Eur za dobu od 30.05.2006 do 29.07.2007, zo sumy 1.327,76 Eur za dobu od 30.07.2007 do 21.12.2008, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 70.195,50 Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 30.05.2006 do zaplatenia. Uviedol, že dodal odporcovi elektrické rozvádzače, ktoré vyfakturoval faktúrou č. 06015 zo dňa 24.05.2006 v sume 70.195,50 Sk. Faktúra bola splatná 29.05.2006. Odporca dlžnú sumu neuhradil.
Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.07.2013 č.k. 8Rob/873/2008-22 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo doručiť, preto bol Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.12.2013 č.k. 9Cb/162/2013-29 zrušený.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpisom zo živnostenského registra na účastníkov konania, faktúrou č. 06015, výzvou na úhradu faktúry zo dňa 12.12.2008, písomným vyjadrením odporcu, dokladmi o úhradách.
Navrhovateľ a odporca boli ku dňu vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi a stále sú (výpisy zo živnostenského registra na účastníkov konania).
Faktúrou č. 06015 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi výrobu elektrických rozvádzačov, a to v sume 70.195,50 Sk (t.j. 2.330,06 Eur). Podľa faktúry bola táto suma splatná 29.05.2006.
Listom zo dňa 12.12.2008 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.
Odporca k návrhu uviedol, že sumu 70.195,50 Sk uhradil navrhovateľovi bankovým prevodom na účet 30.07.2007 v sume 30.195,50 Sk a dňa 22.12.2008 v sume 40.000,-Sk. Faktúra nebola uhradená v splatnosti z dôvodu nekompletne dodaných rozvádzačov, čo nebolo podľa dohody a chýbajúce komponenty si musel dorábať a doplňovať sám.
Zmluvný vzťah uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom bolo možné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, keďže predmetom záväzku navrhovateľa bolo vykonanie určitých prác a predmetom záväzku odporcu zaplatenie cenu za ich vykonanie.
Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Je nepochybné, že v súlade s ústne uzatvorenou zmluvou o dielo sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal pre odporcu vyrobiť elektrické rozvádzače a toto aj realizoval. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal v konaní, že dielo nebolo vyhotovené riadne, že jeho nekompletnosť či vadnosť nejakým spôsobom reklamoval. Súdu nepredložil žiadne doklady, z ktorých by toto vyplývalo. Podľa názoru súdu tak bolo povinnosťou odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu diela (ktorá medzi účastníkmi nebola sporná).
Podľa § 546 ods. l Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ si svoju povinnosť zo zmluvy splnil, následne bolo povinnosťou odporcu uhradiť za vykonané práce dohodnutú cenu. Ak tak neurobil, bol navrhovateľ oprávnený obrátiť sa so svojím nárokom na zaplatenie dlžnej čiastky na súd. V danom prípade je však zrejmé z dokladov predložených odporcom, že odporca dlžnú sumu už v plnej výške uhradil, a to dvoma splátkami:
-v sume 30.195,50 Sk dňa 30.07.2007
- v sume 40.000,-Sk dňa 22.12.2008.
Súd preto návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny ako nedôvodný zamietol. Dôvodný bol návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 40.000,-Eur v čase podania návrhu (návrh bol podaný na súd 19.12.2008, k zaplateniu dlžnej sumy došlo 22.12.2008).
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, povinnosť zaplatiť cenu za dielo vzniká okamihom zhotovenia a odovzdania diela. Pokiaľ si účastníci dohodli splatnosť podľa faktúry, ide o neskoršiu lehotu splatnosti a súd toto akceptuje.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. l, 2, 3 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že omeškanie nastáva bez ohľadu na príčinu, pre ktorú dlžník svoj záväzok nesplnil. Nastáva teda automaticky. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času plnenia. V danom prípade bol čas plnenia určený vo faktúre. Odporca tak bol v omeškaní so zaplatením sumy 2.330,06 Eur (70.195,50 Sk) od 30.05.2006 (splatnosť dlžnej sumy podľa faktúry bola 29.05.2006) do 29.07.2007 (k úhrade sumy 30.195,50 Sk došlo 30.07.2007). Odporca bol následne v omeškaní od 30.07.2007 do 21.12.2008 (došlo k zaplateniu zostávajúcej sumy 40.000,-Sk) so zaplatením zostávajúcej sumy 40.000,-Sk, t .j. 1.327,76 Eur.
Keďže napriek zaplateniu dlžnej istiny nezobral navrhovateľ návrh späť, súd vo zvyšnej časti návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Odporca bol v danom prípade v konaní úspešný v prevažnej časti, keďže návrh na zaplatenie istiny bol v celom rozsahu zamietnutý (i keď v čase podania návrhu bol v časti dôvodný). Odporcovi však v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.