Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-284-2013.pdf
PDF · 72.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/284/2013
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobkyne Lawyer Partners, a. s., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pri starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, proti žalovanému B., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 25,23 eur, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznáva.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 31. 3. 2006 domáhala na žalovanom zaplatenia 25,23 eur a náhrady trov konania. Žiadala, aby súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.
Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že uvedená pohľadávka voči žalovanému jej vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie, ktoré vyšpecifikovala vo výpise nedoplatkov žalovaného (3/2013 až 11/2014) v celkovej výške 760 Sk, ktorá po prepočte konverzným kurzom 30,1260 predstavuje sumu 25,23 eur. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKP“) nesplnil ani v čase podania žaloby. Podľa § 3 ods. 3 a § 4a ods. 1 a ods. 2 ZoKP bol žalovaný povinný platiť koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač v období od 01.09.1999 do 31.07.2003 vo výške 30 Sk mesačne a v období od 01.08.2003 do 30.06.2005 vo výške 40 Sk mesačne. Koncesionárske poplatky bol žalovaný povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci. S ich zaplatením sa dostal do omeškania viac ako jeden mesiac.
Súd vydal 4. 6. 2013 platobný rozkaz č. k. 3Ro/145/2013 - 12, ktorým v plnom rozsahu vyhovel podanej žalobe. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že žalobu proti nemu považuje za nepodstatnú, lebo je vyše 14 rokov vypnutý. Do zápisnice na tunajšom súde 2. 9. 2013 uviedol, že už 14 rokov nie je odberateľom elektrickej energie. Preto mu nemohla vzniknúť povinnosť platiť poplatky za používanie rozhlasového alebo televízneho prijímača, ktorý nemohol počúvať ani sledovať. Požiadal o priznanie oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v konaní s odôvodnením, že je osobou v hmotnej núdzi.
Písomným podaním doručeným súdu 10. 3. 2014 právna zástupkyňa žalobkyne na odpor žalovaného reagovala oznámením, že žalobu berie v celom rozsahu späť. Požiadala o zastavenie konania. Späťvzatie žaloby bližšie neodôvodnila.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu zo späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie.
V prejednávanej veci zobrala žalobkyňa žalobu späť v celom rozsahu pred začatím prvého pojednávania. Súd preto rešpektoval tento jej dispozitívny úkon s návrhom a konanie v súlade s citovanou právnou úpravou v celom rozsahu zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd v danej veci zastáva názor, že žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila, že konanie bolo zastavené . Preto je povinná uhradiť žalovanému trovy konania. Keďže základným predpokladom priznania nároku na náhradu trov konania je uplatnenie nároku na náhradu a žalovaný si v priebehu celého konania nárok na náhradu trov neuplatnil, súd mu žiadnu náhradu trov nepriznal.
Keďže žalovaný ústne do zápisnice na tunajšom súde 2. 9 2013 požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní, súd výzvou z 26. 2. 2014 vyzval žalovaného, aby za účelom preukázania svojich celkových pomerov vyplnil a predložil súdu „Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov“, ktoré mu súd v prílohe zaslal spolu s poučením o jeho správnom vyplnení. Predmetnú výzvu si žalovaný prevzal 28. 2. 2014. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
Podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 138 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd môže oslobodenie od súdnych poplatkov priznať na návrh iba vtedy, ak žiadateľ preukáže kumulatívne splnenie oboch uvedených podmienok súčasne, a to že jeho pomery priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňujú, a súčasne, že si neuplatňuje alebo nebráni svoje právo svojvoľne alebo zrejme bezúspešne. Pre úspešnosť návrhu je zároveň potrebné tiež preukázať, že okolnosti uvádzané v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy a opodstatňujú záver, že poplatník sčasti alebo celkom nemôže splniť poplatkovú povinnosť a jej splnenie nemožno od neho spravodlivo požadovať. Ide najmä o prípady, kedy by vyžadovanie splnenia poplatkovej povinnosti ohrozilo uspokojenie jeho základných životných potrieb a predstavovalo by prekážku realizácie ústavného práva účastníka na súdnu ochranu.
V danej veci žalovaný neuniesol povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť o existencii splnenia zákonných podmienok pri priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa citovanej právnej úpravy.
Preto súd žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Súd záverom dáva do pozornosti, že v danej veci sa jedná o oslobodenie od zaplatenia iba súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.