Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-22-2023.pdf
PDF · 106.76 KB
Case nature
Subarea
16Co/22/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, právnej veci žalobcu: L. L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX M.-K., právne zastúpeného JUDr. Milan Slebodnikom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 546 671, proti žalovanému: FLORIÁNSKA ROYAL s. r. o., so sídlom Dohnányho 8, 917 01 Trnava, IČO: 36 853 917, právne zastúpenému JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, IČO: 31 770 584, v konaní o zaplatenie 31 500 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 67Cb/86/2021-175 zo dňa 8. augusta 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca doručil po rozhodnutí vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 67Cb/86/2021, v ktorom konaní okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31 500 Eur titulom nájomného za užívanie časti bytu. Žalobca podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že má voči žalovanému vyššie uvedenú pohľadávku v sume 31 500 Eur, ktorej existencia je osvedčená rozsudkom okresného súdu č. k. 67Cb/86/2021- 160 zo dňa 24. 06. 2022, na zabezpečenie ktorej má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť. Konkrétne sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do 3 dní od doručenia tohto uznesenia do úschovy okresného súdu sumu 31.500 Eur. Doplnil, že predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného bola výstavba a následný predaj bytov v novopostavenom bytovom dome I. XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX v Košiciach, ktorý sa žalovanému podarilo dostavať a v prevažnej väčšine prípadov aj predať.
2. Okresný súd aplikujúc ust.§ 324 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nepovažoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný.
3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uznal a považoval za dostatočne osvedčenú pohľadávku žalobcu voči žalovanému v sume 31 500 Eur, a to aj keď rozsudok v tejto veci doposiaľ právoplatnosť nenadobudol. Následne sa však okresný súd ďalej zaoberal tým, či žalovaný predloženými dôkaznými prostriedkami dostatočne osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, ako predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku, keď žalovaný vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti MAP LEASING, s. r. o. nehnuteľnosti, a to pozemky v hodnote 2.070.000 Eur určené na výstavbu, pričom následne obchodný podiel v spoločnosti
MAP LEASING, s. r. o. previedol na spoločnosť FLORIÁNSKA DEVELOPMENT, s. r. o. Po oboznámení sa s predloženými listami vlastníctva súd taktiež považoval za osvedčené, že účel sledovaný navrhnutým neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keď súd nezistil, že by bol žalovaný vlastníkom nehnuteľností, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo bez toho, aby tým boli neprimerane dotknuté práva tretích osôb, keď žalovaný je v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti evidovaný ako vlastník bytov, ktoré sú predmetom predaja tretím osobám, a na ktorých sú vyznačené plomby na podklade uzavretých kúpnych zmlúv, čo je v rozpore so zásadou proporcionality zriadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva na týchto nehnuteľnostiach.
4. Okresný súd považoval za osvedčené aj tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti MAP LEASING, s. r. o. nehnuteľnosti, a to pozemky a následne previedol svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti na spoločnosť FLORIÁNSKA DEVELOPMENT, s. r. o., ktorá je podľa výpisu z obchodného registra spoločníkom MAP LEASING, s. r. o. od 11. 05. 2022. Doplnil však, že na podklade uvedených skutočností nepovažoval za osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa týmto postupom účelovo zbavil majetku, keď súd nemal z predložených dôkazných prostriedkov za osvedčené, že v dôsledku týchto právnych úkonov došlo k zmenšeniu majetku žalovaného ako potencionálneho dlžníka žalobcu. Okresný súd akcentoval, že právny úkon, ktorým dlžník prevádza svoje majetkové hodnoty vedú k zmenšeniu jeho majetku len v tom prípade, ak v ich dôsledku nastane reálny úbytok na majetku, teda, ak za prevedené majetkové hodnoty nebola žalovanému poskytnutá obvyklá cena či iná adekvátna náhrada. Pre záver o tom, že majetok žalovaného sa v dôsledku prevodu obchodného podielu v spoločnosti MAP LEASING s. r. o. zmenšil, preto nemôže stačiť len vykonanie takéhoto úkonu bez informácie o tom, že sa za tento prevod reálne žalovanému dostalo primeranej adekvátnej náhrady alebo zaplatenia obvyklej ceny. Žalobca súdu v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o týchto skutočnostiach nepodáva žiadnu informáciu.
5. Okresnému súdu neušlo pozornosti, že žalobca je podľa výpisu z obchodného registra žalovaného spoločníkom žalovaného a ako už súd uviedol aj vo svojom uznesení zo dňa 20. 07. 2021 pri rozhodovaní o inom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému (potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/48/2021 - 219 zo dňa 22. septembra 2021), súvisiacim nemajetkovým právom spoločníka je aj právo byť informovaný o záležitostiach spoločnosti a nahliadania do dokladov spoločnosti. Medzi také informácie nepochybne patria najmä informácie o štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších v zmluvách, týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Okresný súd preto dospel k záveru, že bolo objektívne v silách žalobcu zistiť okolnosti tohto prevodu a ich vplyv na majetok žalovaného. Pokiaľ potom žalobca podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku, okresný súd bol nútený konštatovať, že žalobca obavu zo zmarenia exekúcie dostatočne neosvedčil, keď neosvedčil, že vyššie popísaným konaním žalovaného došlo k zmenšeniu jeho majetku a iný úkon znižujúci hodnotu majetku žalovaného neoznačil, pričom aj samotný žalobca uviedol, že predaj bytov žalovaným v rámci výkonu predmetu jeho činnosti nie je možné považovať za zbavovanie sa majetku.
6. Okresný súd v napadnutom uznesení ďalej doplnil, že podľa jeho zistení, byty vo vlastníctve žalovaného boli predmetom predaja aj v roku 2022, o čom svedčia vyznačené plomby na LV č. XXXXX pre k. ú. B.. Údaje o žalovanom zverejnené na stránke www.finstat.sk z tohto dôvodu preto podľa okresného súdu nepodávajú relevantný obraz o štruktúre aktív a pasív žalovaného ku dňu posudzovania návrhu žalobcu, keďže sa jedná o údaje platné pre rok 2021 a finančná situácia žalovaného, či jeho podnikateľský zámer, sa mohli odvtedy zmeniť. Z tohto dôvodu okresný súd nepovažoval za dostatočne osvedčený ani predpoklad tvrdený žalobcom, že žalovaný vedome nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami, v dôsledku čoho tieto skutočnosti nepovažoval ani za osvedčujúce existenciu obavy zo zmarenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia.
7. Okresný súd zaujal stanovisko aj k obsahu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, z ktorého žalobca vyvodzoval snahu väčšinového spoločníka žalovaného previesť obchodný podiel na občana maďarskej republiky, jeho ustanovenie za konateľa spoločnosti a zmenu sídla na adresu domu zanedbaného vzhľadu sídliaceho mimo developerských aktivít žalovaného, ktorú skutočnosť osvedčil žalobca pripojenou snímkou z obrazovky, že je nesporne osvedčené, a to aj vzhľadom na predchádzajúce konania vedené medzi stranami sporu, že aktuálne vzťahy spoločníkov v spoločnosti nie sú korektné, panuje medzi nimi stav nedôvery, o ktorom svedčia napokon aj početné konania medzi žalobcom a žalovaným nielen na Okresnom súde Banská Bystrica (napr. konania vedené pod sp. zn.
67Cb/86/2021, 67Cb/70/2021, 67Cb/57/2021), ale aj na iných súdoch. Naviac, okresný súd o osobe R. X., ktorý mal byť na valnom zhromaždení žalovaného vymenovaný za konateľa spoločnosti, nemá žiadne informácie, keď skutočnosť, že je občanom iného štátu, nič nevypovedá o jeho spôsobilosti vykonávať riadne funkciu konateľa spoločnosti žalovaného.
8. Žalobcom tvrdené skutočnosti vrátane rozhodnutia o zmene sídla spoločnosti do nehnuteľnosti sídliacej na adrese 937 01 Zalaba 19, skôr osvedčujú obavu žalobcu z ohrozovania jeho práv ako minoritného spoločníka žalovaného, kedy žalobca celkom zjavne nevie ovplyvniť obsah rozhodnutí prijatých na valnom zhromaždení žalovaného druhým spoločníkom, ktorý disponuje väčšinovým obchodným podielom.
9. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené vzájomné súvislosti mal okresný súd osvedčené, že konaním žalovaného a jeho väčšinového spoločníka dochádza k prehlbovaniu nedôvery a vytváraniu napätia medzi nimi a žalobcom, avšak napriek tomu žalobcom uvádzané skutočnosti v rovine objektívnych zistení neosvedčujú existenciu obavy, že prípadná exekúcia osvedčenej pohľadávky žalobcu bude ohrozená, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
10. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.
11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie a uloží žalovanému povinnosť zložiť do 3 dní od doručenia uznesenia do úschovy okresného súdu sumu 31 500 Eur. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že neosvedčil predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zotrval opakovane na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu a za jednoznačné zbavenie sa majetku žalovaného naďalej považuje vloženie pozemkov v jeho výlučnom vlastníctve ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti a následný prevod obchodného podielu získaný za tieto pozemky vo výške 2.070.000.-Eur na tretiu osobu. Má zato, že v konaní bolo dostatočne osvedčené, že žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku, ktoré konkrétne žalovaný v roku 2021 vložil ako nepeňažný vklad ocenený znaleckým posudkom na hodnotu vo výške 2.070.000 Eur do obchodnej spoločnosti MAP LEASING s. r. o. a následne o dva mesiace v máji 2022 tento obchodný podiel vo výške 2.070.000 Eur v obchodnej spoločnosti MAP LEASING s. r. o. previedol na obchodnú spoločnosť FLORIÁNSKA DEVELOPMENT, s. r. o. Výsledkom týchto právnych úkonov žalovaného je tak neexistencia vlastníckeho práva k pozemkom, ako aj neexistencia jeho obchodného podielu v obchodnej spoločnosti MAP LEASING, s. r. o. V tomto prípade teda došlo k preukázateľnému a významnému zníženiu majetku žalovaného. Nemôže podľa neho obstáť ani tvrdenie okresného súdu, resp. jeho záver, že mu nie je známe, či šlo o odplatný alebo bezodplatný prevod z tohto obchodného podielu, ak spoločnosť MAP LEASING s. r. o. bola založená len minulý rok, pričom v minulom roku nevykonávala žiadnu skutočnú podnikateľskú činnosť. Už len z týchto skutočností je zrejmé, že táto spoločnosť nemohla disponovať dostatočným finančným krytím na nadobudnutie obchodného podielu v obchodnej spoločnosti MAP LEASING s. r. o. za adekvátnu odplatu. Doplnil, že ak by aj zmluva o prevode obchodného podielu bola odplatná, jednoznačne by šlo len o formálnu, teda predstieranú odplatnosť zmluvy.
12. Žalovaný v odvolaní tak isto nepovažoval za správne tvrdenie okresného súdu, že je v jeho silách zistiť okolnosti prevodu predmetného obchodného podielu z dôvodu, že je spoločníkom žalovaného. Takýto záver je v rozpore s dôkazmi priloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v priloženom trestnom oznámení vyslovene uvádzal, že spoločnosť podmieňuje sprístupnenie účtovníctva a podstatných dokumentov týkajúcich sa jej fungovania, čo nie je v súlade so zákonom. Jeho právo spoločníka na informácie je tak zo strany spoločnosti odopierané a tieto skutočnosti v ňom vyvodzujú obavy, že žalovaný sa stane do právoplatného rozhodnutia vo veci samej platobne neschopným. V tejto súvislosti poukázal na neúspešný pokus väčšinového spoločníka žalovaného na valnom zhromaždení konanom dňa 11. 05. 2022 previesť svoj obchodný podiel vo veľkosti 15.000.-Eur, ktorý predstavuje 75 % podielu na základnom imaní žalovaného, dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia len umocňuje a zvýrazňuje. Domáha sa preto nariadenia neodkladného opatrenia napriek tomu, že mu suma 31 500 Eur bola priznaná rozhodnutím súdu.
13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne.
15. Na úvod odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho podľa § 329 CSP umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
16. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o návrh podaný potom, ako okresný súd vo veci samej rozhodol, a to rozsudkom č. k. 67Cb/86/2021-160 zo dňa 24. 06. 2022, ktorým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31 500 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to titulom plnenia zo zmluvy o nájme časti bytu v znení dodatkov. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sumu 31 500 Eur z titulu neuhradených splátok nájomného, považuje za preukázanú pohľadávku, a to tak jej existenciu, ako aj splatnosť, a to ako pohľadávku žalobcu voči žalovanému. Uložil preto žalovanému zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú sumu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
20. Žalobca napriek tomu, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 24. 06. 2022 následne dňa 11. 08. 2022 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť vyššie uvedenú sumu do úschovy okresného súdu, a to do 3 dní od doručenia tohto uznesenia, nakoľko v konaní vo veci samej žalovaný podal odvolanie.
21. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o tom, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol na tom skutkovom a právnom závere, že žalobcom tvrdené skutočnosti v rovine objektívnych zistení neosvedčujú existenciu obavy, že prípadná exekúcia osvedčenej pohľadávky žalobcu bude ohrozená.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že žalobca nedôvodne spochybnil vecnú správnosť napadnutého uznesenia o nariadenom neodkladnom opatrení.
23. Prioritne je nutné uviesť, že z pozitívno právnej úpravy Civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú nielen naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale aj odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia s tým, že existencia právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku , ako aj ich osvedčenie sami o sebe ešte netvoria zákonný dôvod neodkladného opatrenia. Vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené a až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie s tým, že ohrozenie nároku či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť.
24. Odvolací súd sa však v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
25. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho
navrhovateľ právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou z pravidla, nakoľko ide o vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré vydáva iba na základe osvedčených tvrdení, ktoré sa javia určitým spôsobom, pričom nie sú preukázané. Žalovaný v odvolaní len polemizuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, v dôsledku ktorých nepovažoval za osvedčenú obavu žalobcu z ohrozenia prípadnej exekúcie osvedčenej pohľadávky žalobcu. Žalobca v odvolaní opakovane poukazuje na to, že považuje konanie žalovaného za úmyselné zbavovanie sa jeho majetku, konkrétne tak jeho právny úkon, a to vloženie pozemkov v jeho výlučnom vlastníctve ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti a následný prevod obchodného podielu získaný za tieto pozemky na tretiu osobu. Okresný súd sa však s vyššie uvedenou námietkou žalovaného podrobne vysporiadal, a to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 29., ak výslovne konštatoval, že v dôsledku týchto právnych úkonov žalovaného nemožno konštatovať bez ďalšieho, že došlo aj k zmenšeniu jeho majetku, nakoľko pre záver o tom, že majetok žalovaného sa v dôsledku prevodu obchodného podielu zmenšil, nemôže stačiť len vykonanie takéhoto úkonu bez informácie o tom, že sa za tento prevod reálne žalovanému dostalo primeranej adekvátnej náhrady alebo zaplatenia obvyklej ceny. Žalobca tak v návrhu, ako aj v samotnom odvolací len akcentuje jeho podozrenia, že úkonmi žalovaného dochádza k znižovaniu jeho obchodného podielu, pričom návrh a ani odvolanie neobsahuje konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa tak aj v konkrétnej rovine deje. To, že žalovaný nakladal s nehnuteľnosťami určitým spôsobom (prevod, zaťaženie, vloženie do obchodných spoločností) sporné nie je, avšak vo vzťahu k týmto úkonom nie je možné zo strany žalobcu osvedčiť, že by tieto úkony znižovali hodnotu majetku žalovaného, a teda mali priamy vplyv na zníženie hodnoty obchodného podielu žalobcu a nebolo preukázané ani to, že by k prevodu nehnuteľností, či obchodného podielu dochádzalo zo strany žalovaného účelovo. Sám žalobca totiž uznal, že predaj bytov žalovaným v rámci výkonu predmetu jeho činnosti nie je možné považovať za zbavovanie sa majetku. Naviac, okresný súd dôsledne poukázal i na okolnosti súvisiace s finančnou situáciou žalovaného, nakoľko údaje o žalovanom zverejnené na stránke www.finstat.sk z tohto dôvodu podľa názoru okresného, ale aj odvolacieho súdu, nepodávajú relevantný obraz o štruktúre aktív a pasív žalovaného ku dňu posudzovania návrhu žalobcu, keďže sa jedná o údaje platné pre rok 2021 a finančná situácia žalovaného, či jeho podnikateľský zámer, sa mohli odvtedy zmeniť. Nemožno neprihliadať ani na okolnosť napätých vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, medzi ktorými sa vedú viaceré konania, či už na Okresnom súde Banská Bystrica, ale aj na iných súdoch, na čo dôvodne poukázal okresný súd v napadnutom uznesení.
26. Argument žalobcu v odvolaní, že nadobúdateľ obchodného podielu je spoločnosť, ktorá bola založená len minulý rok, a preto nemohla disponovať dostatočným finančným krytím na nadobudnutie obchodného podielu za adekvátnu odplatu, zostal v rovine tvrdenia. Aj v tomto smere ide len o tvrdenie žalobcu naviac, doložené ďalším podozrením, že i v prípade, ak by zmluva o prevode obchodného podielu bola odplatná, mohlo by ísť len o zmluvu formálnu. Na takýchto tvrdeniach žalobcu však nie je možné založiť dôvod na okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia, ak z celého obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj odvolania vyplýva najmä obava žalobcu z ohrozenia jeho práv ako minoritného spoločníka žalovaného, kedy žalobca celkom zjavne nevie ovplyvniť obsah rozhodnutí prijatých na valnom zhromaždení žalovaného druhým spoločníkom, ktorý disponuje väčšinovým obchodným podielom. V tejto súvislosti dôvodne okresný súd poukázal i na neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Trnava dňa 13. 05. 2022, ktorým tento súd nariadil väčšinovému spoločníkovi žalovaného nenakladať s jeho obchodným podielom a zároveň povinnosť zdržať sa akéhokoľvek jeho znehodnotenia. Toto neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Trnava výrazne znižuje obavu z vykonania úkonov zo strany aktuálneho väčšinového spoločníka, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na hodnotu majetku žalovaného, od ktorého sa nepochybne odvíja hodnota obchodného podielu jeho spoločníkov (vrátane obchodného podielu väčšinového spoločníka), ak obchodný podiel je potrebné vnímať ako peniazmi oceniteľný súbor práv a povinností vyplývajúcich z účasti účastníka v obchodnej spoločnosti. Uvedené sa vzťahuje aj k argumentu žalobcu v odvolaní vo vzťahu k pokusu väčšinového spoločníka žalovaného na valnom zhromaždení 11. 05. 2022 previesť svoj obchodný podiel.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené i odvolací súd uzatvára, že žalobca v odvolaní, rovnako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prezentuje všeobecne formulované podozrenia a obavy, avšak neuvádza konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplýval záver o bezprostrednom nebezpečenstve znižovania hodnoty majetku žalovaného, ak ukrátenie jeho majetkových práv ako spoločníka v konaní osvedčené nebolo.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň rozhodol i o náhrade trov konania podľa úspechu v konaní (o nariadenie neodkladného opatrenia), preto odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci. Žalobca, ktorý podal odvolanie v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému, ako úspešnému v odvolacom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).