Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-81-2007.pdf
PDF · 122.83 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/81/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : Samat Kovoizospol spol. s r.o., so sídlom Ľanová 6, 821 01 Bratislava, IČO: 31 324 908, zastúpeného advokátskou kanceláriou : PUCHALLA & partners s.r.o., so sídlom Južná trieda 2/A, Košice, proti žalovanému : STAVOTERM Michalovce, s.r.o., so sídlom Močarianska 1, 071 01 Michalovce, IČO: 31 663 834, o zaplatenie istiny 58.381,89 EUR /1.758.812,90 Sk/, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 55.928,87 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu zamieta do výšky istiny 2.453,02 EUR.
III. Náhradu trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2007 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 1.758.812,90 Sk /58.381,89 EUR/, titulom doplatenia ceny za prevedené dielo podľa zmluvy č. 024/2003.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, z dôvodu, že nedošlo k dohode o cene prác prevedených nad dohodnutý predmet diela.
Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so zmluvou o dielo č. 024/2003 zo dňa 7.5.2003 s prílohou č. 1 k uvedenej zmluve /č.l.23-33/, s faktúrou č. 2006/0061 zo dňa 31.5.2006, splatnej 10.6.2006 na sumu 1.758.812,90 Sk /58.381,89 EUR/ -č.l. 17, s prílohou č. 1 k uvedenej faktúre zo dňa 31.5.2006 / č.l.18-22/, s položkovitým rozpisom dodatkov a zmien, ako príloha č. 1 zo dňa 4.11.2003 /č.l.11-16/, s protokolom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.9.2003 /č.l.89/, s návrhom dodatku č. 1 k zmluve o dielo č. 024/2003 zo dňa 4.11.2003 /č.l.304-A/, ako aj s ďalším obsahom spisu, vypočutím účastníkov konania, súd zistil nasledovný skutkový stav :
Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo č. 024/2003 zo dňa 7.5.2003 /č.l.23-29/, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela : NBS - expozitúra Humenné /v ďalšom len dielo/, s tým, že žalobca bol zhotoviteľ a žalovaný objednávateľom tohto diela. V zmysle článku IV., bod. 4.1., začatie diela bolo dohodnuté dňom 12.6.2003 a jeho ukončenie dňom 4.9.2003. V článku V., bod 5.3. bola dohodnutá cena diela bez DPH 5.999.292,- Sk, s DPH /839.900,88 EUR/, spolu 6.839.192,88 Sk. Samotná cena bola stanovená na základe špecifikácie ceny diela a je doložená ponukou zhotoviteľa, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť ceny, ako príloha č. 1 /č.l.31-33/. Žalobca svoj nárok odôvodnil z písomne odsúhlaseného položkovitého rozpisu dodatkov a zmien žalovaným zo dňa 14.4.2004 v celkovej výšky bez DPH 2.456.014,- Sk, po pripočítaní 14 % DPH, spolu 2.799.855,96 Sk/ č.l. 11-16/
Žalobca uviedol, že žalovaný časť ceny z rozpisu zo dňa 4.11.2003 uhradil a zostávajúcu časť fakturoval faktúrou č. 2006/00061 zo dňa 31.5.2006 na celkovú sumu 1.758.812,90 Sk /58.381,89 EUR/, žalovanú sumu, ktorá suma bez DPH činí 1.477.994,- Sk a 19 % DPH 280.818,90 Sk /č.l.17/. K uvedenej faktúre žalobca pripojil prílohu č. 1 zo dňa 31.5.2006 /č.l.18-22/. Po porovnaní rozpisu zo dňa 4.11.2003 / č.l.11-16/ a prílohy č. 1 k faktúre č. 2006 /č. 0061-č.l.18-22/ je zrejmé, že táto príloha k faktúre je zhodná s rozpisom zo dňa 4.11.2003 /č.l.11-16/. Vo všetkých položkách okrem toho, že v prílohe č. 1 k faktúre je osobitná kolónka:“ rozdiel k úhrade SK“, v ktorej kolónke je zohľadnená čiastková úhrada niektorých z položiek, v celkovej výške 978.020,- Sk a neuhradená čiastka činí fakturovanú sumu 1.477.994,- Sk bez DPH /2.456.014 - 978.020/. Po pripočítaní 19 % DPH 280.818,90 Sk je konečný rozdiel k úhrade 1.758.812,86 EUR, teda žalovaná suma.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 31.8.2007/ č.l. 53/ uviedol, že žalobca predložil návrhy položkovitých rozpočtov s navýšením cien s dátumom 18.6.2003, 8.8.2003 a v žalobe uvedený návrh zo dňa 14.4.2004. Pokiaľ sa týka návrhu dodatku k zmluve s dátumom 4.11.2003, tento žalovaný nepodpísal, teda nedošlo k jeho uzavretiu v súlade s článkom XIII., bod 13.2., zmluvy o dielo. Taktiež poukázal na článok V., bod 5.5. zmluvy, podľa ktorého zmenu ceny je možno vykonať len na základe písomného nariadenia objednávateľa odsúhlaseného zhotoviteľom. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca ako zhotoviteľ nedoložil originálny súpis vykonaných prác a dodávok v zmysle článku VI., bod 6.2. zmluvy.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.1.2008/ č.l. 62-67 v článku I. tohto vyjadrenia, poukázal na ust. Obchodného zákonníka § 546, 547 a 549 a konštatoval, že v danom prípade cena diela bola určená ako a/ cena pevná, ktorá bola tvorená súčtom jednotlivých položiek a ktoré boli žalobcom ocenené. Ďalej ako b/ cena časti diela bez určenia výšky, keďže žalobca bol povinný realizovať dodávku a montáž niektorých častí diela, ktoré boli vylúčené z primárneho ocenenia diela v podobe ceny pevnej z dôvodu, že ich ocenenie vzhľadom na absenciu pokynu objednávateľa v čase uzatvorenia zmluvy nebolo možné a ďalej ako c/ cena primeraná podľa § 549 vzhľadom k tomu, že v priebehu realizácie diela došlo ku kvalitatívnym a kvantitatívnym zmenám diela. V článku II. tohto vyjadrenia na č.l. 64, poukázal na bod 5.5. zmluvy, v ktorom je uvedené, že zmenu cenu je možné vykonať len na základe písomného nariadenia objednávateľa odsúhlaseného zhotoviteľom. Podľa názoru žalobcu aplikácia tohto článku prichádza do úvahy len vo vzťahu k prípadnej zmene ceny, ktorá bola určená ako cena pevná. Aplikácia tohto článku neprichádza do úvahy pri tých častiach diela, ktoré neboli ocenené a o ktorých zhotovení sa zmluvné strany dohodli aj bez určenia ich ceny. Režim článku V., bod 5. nie je použiteľný v tomto prípade. Podľa názoru žalobcu, cena časti diela bola určená až dodatočne dohodou, v zmysle položkovitého rozpisu schváleného žalovaným dňa 14.4.2014. Ďalej poukázal na ustanovenie § 549 Obchodného zákonníka, upravujúceho dôsledky na výšku ceny, pokiaľ dôjde po uzavretí zmluvy k rozšíreniu alebo obmedzeniu rozsahu diela, resp. k zmene diela. Podľa názoru žalobcu v danom prípade došlo ku kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám diela a preto žalovaný je povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú, v danom prípade cenu určenú dohodou. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade nemožno aplikovať na daný prípad článok XIII., bod 13.2., v ktorom sa zmluvné strany zaviazali meniť a dopĺňať obsah zmluvy vo forme písomných dodatkov. V danom prípade je potrebné aplikovať článok XI., bod 11.4 zmluvy o dielo, kde pre styk objednávateľa so zhotoviteľom, bude použitý stavebný denník, v ktorom budú zapísané všetky požiadavky objednávateľa nad rámec zmluvy. V kontexte s týmto ustanovením, bol dohodnutý aj článok 8.14., v ktorom bolo dohodnuté, že objednávateľ mohol nariadiť zhotoviteľovi akékoľvek zmeny rozsahu prác cestou stavebného denníka. Ak sa jednalo o naviac práce, tieto sa mohli realizovať po podpise dodatku oboma stranami. Podľa názoru žalobcu, všetky práce, ktoré boli realizované v zmysle rozpisu zo dňa 4.11.2003 /č.l.11-16/, boli prevádzané v režime článku 8.14 a 11.4, zmluvy o dielo. V danom prípade sa nejednalo o naviac práce, kde bolo potrebné uzavrieť písomný dodatok, keďže tieto boli nad rámec zmluvy o dielo, čo v danom prípade nebolo realizované. Dôkazom toho, že došlo k uskutočneným zmenám, žalobca poukázal na schválený rozpis zo dňa 4.11.2003, ktorý podpísal žalovaný. Žalobca predložil aj výpisy zo stavebného denníka č. 15697 a 15698 zo dňa 16. a 17.4.2003 / č.l.68,69/ a zo dňa 6.6.2003 /č.l.70,71/, ako dôkaz, že došlo k zmenám diela u jednotlivých položiek.
Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 24.10.2008 /č.l.80/, vo svojej výpovedi doplnenej o výpoveď na pojednávaní dňa 21.3.2014 /č.l.305/ uviedol, že samotný návrh dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 4.11.2003 a prílohou č. 1 k tomuto dodatku č. 1 zo dňa 4.11.2003 vypracoval samotný žalobca. Na tomto pojednávaní žalobca predložil súdu aj dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 4.11.2003, vrátane prílohy č. 1 k uvedenému dodatku zo dňa 4.11.2003 /č.l.304 - A/. Konateľ žalobcu Ján Pauschek uviedol, že po vypracovaní dodatku zmien rozpisu zo dňa 4.11.2003 - /11-16/, tento zaslal žalovanému, avšak samotný dodatok č. 1 k zmluve mu nebol odoslaný. Pokiaľ sa týka tohto položkovitého rozpisu dodatkov a zmien, je to sumár všetkých zmien, ku ktorým došlo pri výkone diela, ktoré boli odsúhlasené, tak za prítomnosti projektanta, ako aj samotného žalovaného. Uvedený dodatok č. 1 predložil konateľmi žalovaného v deň, keď tento podpísal položkovitý rozpis dňa 14.4.2004 v kancelárii žalobcu. Pri tomto podpise si konateľ žalobcu nevšimol, že žalovaný nepodpísal aj samotný dodatok č. 1. Pri samotnom jednaní 14.4.2004 už zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, keďže už pred jeho podpisom došlo k jeho odsúhlaseniu a tento bol podpísaný uvedeného dňa. Na tomto pojednávaní žalobca predložil súdu aj zápis z kontrolného dňa 23.7.2003, v ktorom žalovaný /stavbyvedúci/ p. Šandrej súhlasil s fakturáciou určitých položiek, ktoré sú uvedené aj v samotnom rozpise zo dňa 4.11.2003 /č.l.90/.
Konateľ žalovaného Ing. Marián Švantner na pojednávaní dňa 20.11.2009 /č.l.148/ vypovedal, že zmeny diela sa realizovali v priebehu realizácie diela a dospelo to až do štádia, že vznikol súpis týchto zmien a doplnkov, ktorý je predložený v spise. Pokiaľ sa týka týchto zmien, tieto zmeny neboli doriešené cenovo a bol aj vypracovaný návrh dodatku k zmluve. Tento dodatok však nebol podpísaný z toho dôvodu, že tieto cenové návrhy zmien neboli prijateľné pre investora. Ďalej uviedol, že všetky zmeny a doplnky diela boli vecne realizované, avšak boli aj uhradené, avšak nie v cenovej výške, ktorú požadoval žalobca. Práve tento rozdiel je predmetom tohto konania. Pokiaľ sa týka jeho podpisu na rozpise zo dňa 4.11.2013 /č.l.16/ k tomu uviedol, že svojim podpisom vyjadril iba súhlas k tomu, aby prebiehali ďalšie jednania a dohody ohľadom ceny týchto všetkých zmien a doplnkov. Bol to v podstate súhlas k tomu, aby následne bol podpísaný dodatok k samotnej zmluve po dohode o zmenách aj z hľadiska ceny. Konateľ žalovaného uviedol, že právo žalobcovi na zaplatenie prác mu vzniklo, avšak problém je v cenovom vyčíslení týchto prác. Žalovaný ďalej uviedol, že pri jednom jednaní v marci 2004 požadoval od žalobcu kalkuláciu nákladov k jednotlivým položkám, pokiaľ ide o cenu, aby vedel posúdiť, či toto navýšenie ceny je primerané. Túto kalkuláciu nákladov však žalobca nepredložil. Podľa názoru žalovaného je potrebné rozlišovať kalkuláciu nákladov jednotlivých položiek a samotnú cenovú ponuku, ktoré položky sú odlišné. Až po predložení kalkulácie nákladov žalobcom u jednotlivých položiek by bolo možné dôjsť aj k samotnej cenovej ponuke, resp. k dohode o cene u týchto položiek.
Na pojednávaní dňa 21.3.2014/ č.l. 3O7/ konateľ žalovaného vypovedal, že pokiaľ sa týka výkladu článkov 8.4 a 11.4. zmluvy a ich súvislosť na článok XIII., bod 13.2., tak tieto si treba vykladať tak, že tieto práce bolo potrebné odsúhlasiť v zmysle článku 8.14 a 11.4. aj pokiaľ sa týka naviac prác, avšak v každom prípade všetky zmeny, ktoré sa týkali rozsahu prác, naviac prác, museli sa prejaviť v uzavretí dodatku k zmluve v zmysle článku XIII., bod 13.2.. K samotnému rozpisu položiek zo dňa 14.11.2003 konateľ žalovaného uviedol, že bolo viacero jednaní, ktoré sa týkali týchto zmien jednak medzi zhotoviteľom a objednávateľom, ako aj samotným investorom a výsledok bol taký, že došlo k jeho odsúhlaseniu 14.4.2004. Zotrval na svojom vyjadrení, že toto odsúhlasenie, jeho podpis zo dňa 14.4.2004 malo byť iba podkladom pre ďalšie jednanie aj so samotným investorom. Samotný rozpis zmien podpísal 14.4.2004 v Bratislave a dodatok č. 1 pri tomto podpise mu nebol predložený. K samotnej kalkulácii nákladov uviedol, že bola to požiadavka aj samotného investora a z tohto dôvodu to požadoval aj od žalobcu, aby bolo možno vecne posúdiť cenový návrh, či tento zodpovedá nákladom a bolo možné preveriť aj výšku ceny, ktorá by mala byť premietnutá do samotného dodatku.
Žalovaný predložil súdu faktúru č. 059/04 na celkovú sumu 805.058,80 Sk bez DPH na čiastku 676.520,- Sk, ktorou žalobca fakturoval žalovanému 2 položky : ALUCO 92,7 m2 a ALUCO-D 9,093 m2 /č.l.169/ a faktúru č. 020/04 zo dňa 7.4.2004 na celkovú sumu 358.785,- Sk, bez DPH 301.500,- Sk, ktorou žalobca fakturoval žalovanému podľa dodatku č. 1 k zmluve, zmeny u jednotlivých položiek č. 30,31, 59, 60,63 a 67 /č.l.170/. Celkový súčet týchto faktúr bez DPH činí 978.020,- Sk /676.520+301.500/. Tento rozdiel zodpovedá čiastke medzi položkovitým rozpisom zo dňa 4.11.2003 /č.l.11-16/ a položkovitým rozpisom zmien, ktoré tvorí prílohu č. 1 k faktúre zo dňa 31.5.2006 /č.l.22/ v sume 1.477.994,- Sk, bez DPH /2.456.014-1.477.994/.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ods. 2, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa ods. 3, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo zo dňa 7.5.2003 /č.l.23-33/ s dohodnutou cenou, vrátane DPH 6.839.192,88 Sk. Pokiaľ sa týka ceny, táto bola dohodnutá na základe špecifikácie vypracovanej ponukou zhotoviteľa a je uvedená ako príloha č. 1 /č.l.31-33/.
Podľa § 547 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy/1/.
Podľa ods. 2, ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
Podľa ods. 3, ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
V danom prípade bola cena medzi účastníkmi dohodnutá ako cena záväzná, podľa rozpočtu, avšak ako cena neúplná. Záväznosť rozpočtu vyplýva z toho, že tento rozpočet bol vypracovaný zhotoviteľom pri uzatvorení samotnej zmluvy. Pokiaľ sa týka neúplnosti rozpočtu, toto je zrejmé z ustanovení samotnej zmluvy o dielo, poznámok, ktoré sú pripojené k zmluve /č.l.30/ v položkách 1-8. V položke 1 je uvedené, že v cene položiek nie je počítaný posúvač pod rámom /dodávka interiéru s pultom/. V položke 2 je uvedené, že v cene nie sú zohľadnené atypické úpravy pre montáž zabezpečovacej techniky, keďže nevieme o aké úpravy ide. K položke 3 je uvedené, že v cene drevených dverí je dodávka oceľovej zárubne bez osadenia /osadenie stavby/. V položke 6 je uvedené, že položka č. 30 a 31 sú ocenené pre manuálny pohon dverí.
V prípade, keď cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý nezaručuje úplnosť, ako je to v tomto prípade, pričom táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy, zhotoviteľ sa môže domáhať zvýšenia ceny, pokiaľ sa jedná o zvýšenie, ktoré je primerané dohodnutému rozsahu prác a v priebehu prác sa objaví potreba ďalších činností nezahrnutých do rozpočtu a tieto činnosti nebolo možné predvídať v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade boli splnené všetky podmienky na zvýšenie ceny v zmysle ust. § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka a účastníci zhodne skonštatovali, že došlo k zmene rozsahu prác, tak po stráne kvantitatívnej, aj kvalitatívnej, prípadne aj naviac prác. Žalovaný vecný rozsah týchto prác nijako nespochybnil, potvrdil, že práce, tak ako sú uvedené v rozpise zmien a doplnkov zo dňa 4.11.2003, boli vykonané.
V samotnej zmluve o dielo v článku V., bod 5. bolo dohodnuté, že zmenu ceny je možné vykonať len na základe písomného nariadenia objednávateľa odsúhlaseného zhotoviteľom. V bode VIII., bod 8.14 bolo dohodnuté, že objednávateľ je oprávnený nariadiť zhotoviteľovi akékoľvek zmeny rozsahu prác, ktoré považuje za nevyhnutné a primerané k zhotoveniu stavby. Zmeny budú objednané cestou stavebného denníka. Objednávateľ /zrejme má tam byť zhotoviteľ/ je povinný realizovať po vzájomnom písomnom odsúhlasení. V prípade, že sa bude jednať o naviac práce, tieto sa budú realizovať po podpise dodatku oboma stranami, v ktorom bude uvedený rozsah a cena prác naviac. V článku XI., bod 11.4 bolo dohodnuté, že pre styk objednávateľa so zhotoviteľom, bude použitý stavebný denník objednávateľa, v ktorom budú zapísané všetky skutočnosti dôležité pre plnenie zmluvy, vrátane požiadaviek objednávateľa prác nad rámec tejto zmluvy a všetky zmeny a odchýlky od dohody a projektu.
V záverečných ustanoveniach v článku XIII., bod 13.2 bolo dohodnuté, že meniť alebo dopĺňať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch strán, pričom sa tieto dodatky stanú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že pokiaľ sa týka zmeny ceny diela, túto zmenu ceny možno vykonať len v zmysle článku V., bod 5.5. na základe písomného nariadenia objednávateľa, odsúhlaseného zhotoviteľom, alebo pokiaľ sa týka vykonaných naviac prác, tieto možno realizovať až po podpise obidvoma stranami dodatku, v ktorom bude uvedený rozsah, ako aj cena prác naviac. Z ustanovení zmluvy nie je však zrejmé, ako postupovať v prípade, keď dôjde k zmenám rozsahu prác, ako tieto zmeny budú realizované, pokiaľ sa týka ich ceny, teda akú cenu má zaplatiť objednávateľ za tieto navýšené práce.
Podľa § 549 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.
Podľa ods. 2, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že ak sa účastníci zmluvy po uzavretí zmluvy dohodnú na rozšírení, alebo zmene predmetu diela, ako je to v tomto prípade, a ak nedojednajú dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Podmienkou zaplatenia zvýšenej ceny, je dohoda o rozšírení alebo zmene diela. Pokiaľ sa týka dohody o zmene diela, k tejto dohode nesporne došlo, čo medzi účastníkmi nie je sporné, keďže obidvaja potvrdili, že dohodnuté zmeny predmetu diela boli vykonané v rozsahu, tak ako sú fakturované.
Spornou je otázka, skutočnosť, či účastníci dohodli aj výšku ceny, ktorá zodpovedá zmene predmetu diela. Je nesporné, že zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie navýšenej ceny priamo zo zákona, pokiaľ by aj nedošlo k dohode o navýšení ceny. Podmienkou je dohoda o rozšírení, alebo zmeny diela, čo v danom prípade bolo splnené.
Súd skúmal, či medzi účastníkmi došlo k dohode o navýšení ceny v zmysle položkovitého rozpisu dodatkov a zmien zo dňa 4.11.2003, odsúhlaseného žalovaným dňa 14.4.2004 /č.l. 11-16/, od ktorého rozpisu žalobca uplatňuje svoj nárok pokiaľ sa týka doplatenia ceny.
K samotnej zmluve o dielo v článku XIII., bod 13.2. bolo dohodnuté, že meniť, alebo dopĺňať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch strán, pričom sa tieto dodatky stanú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
Keďže v danom prípade sa jedná o zmluvu o dielo, upravenú v obchodnom zákonníku, spravuje sa režimom obchodného zákonníka.
Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť, alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť, alebo rušiť iba písomne.
Podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.
Vzhľadom k tomu, že nedostatok písomnej forme právneho úkonu je dôvodom neplatnosti určeným na ochranu obidvoch účastníkov zmluvy, pretože táto forma právneho úkonu minimalizuje nezhody o jej obsahu, neuplatní sa ust. § 267 Obchodného zákonníka, vymedzujúceho relatívnu neplatnosť vo sfére obchodnoprávnych vzťahov. V danom prípade je preto potrebné použiť všeobecné pravidlá o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, obsiahnuté v ust. § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny úkon, ktorý nemá formu dohodnutú účastníkmi, považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. V danom prípade je nesporné, preukázané, že dodatok č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 4.11.2003 predložený žalobcom, resp. nejaký iný dodatok k zmluve, písomne nebol uzavretý.
Podľa ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Toto ustanovenie upravuje uzavretie zmluvy v prípade, ak sa akceptácia oferty, návrhu uskutoční konkludentným konaní. Zákon umožňuje, aby osoba prijímajúca ofertu návrh, urobila prejav vôle, že návrh prijíma aj vykonaním určitého úkonu, napr. odoslanie tovaru, zaplatením kúpnej ceny, t.j. konkludentným činom, teda konaním nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo prejavovateľ vôle zamýšľal. Žalovaný položkovitý rozpis dodatkov a zmien zo dňa 4.11.2003 akceptoval svojim podpisom 14.4.2004, na ktorý návrh uviedol : „Súhlas“ /č.l.16/. Konateľ žalovaného na pojednávaní 21.3.2014 /č.l.305 na strane 5/ uviedol, že pred odsúhlasením dňa 14.4.2004 bolo viacero jednaní s projektantom, so zhotoviteľom a boli prevedené aj čiastkové úpravy z tohto položkovitého zoznamu. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu tento návrh zmien a dodatkov zo dňa 4.11.2003, aj keď bol vypracovaný tohto dňa, bol stále aktuálny pre akceptáciu zo strany žalovaného. Konateľ žalovaného na pojednávaní 20.11.2009 /č.l.149/ uviedol, že svojim podpisom na položkovitý rozpis dňa 14.4.2004 vyjadril súhlas k tomu, aby prebiehali ďalšie jednania a dohody ohľadom ceny všetkých zmien a doplnkov. Bol to v podstate podklad, súhlas k tomu, aby prebiehali ďalšie jednania a ukončili formou podpísania dodatku k zmluve. Taktiež požadoval od žalobcu aj kalkuláciu nákladov k jednotlivým položkám, pokiaľ ide o cenu, aby žalovaný mohol posúdiť, či je primerané cenové navýšenie u jednotlivých položiek.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa ods. 2, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Podľa ods. 3, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
V citovanom ustanovení sú uvedené výkladové pravidlá, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami uvedenými v občianskom zákonníku, v § 35 ods. 2,3. V danom prípade, pokiaľ žalovaný na položkovitom rozpise dodatkov a zmien zo dňa 4.11.2003, použil slovné znenie : „Súhlas“ s podpisom /č.l.16/, tento úkon treba vykladať s použitím ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, tak, že prejavil súhlas so znením toho, čo je na predmetnej listine uvedené, teda v danom prípade zmeny pokiaľ sa týkajú predmetu diela, ako aj samotnej ceny. Tvrdenie žalovaného, že toto bolo iba podkladom pre nejaké ďalšie jednanie, nemajú vnútornú logiku, pretože pokiaľ osoba prejaví s niečím súhlas, podpísaním, tak tento úkon treba vykladať ako súhlas, s tým, čo je uvedené v návrhu na samotnej listine. Pokiaľ by žalovaný podmieňoval súhlas s týmito zmenami nejakou ďalšou podmienkou, tak by to pri svojom podpise na tejto listine uviedol, k čomu nedošlo. Dôkazom toho, že žalovaný akceptoval zmeny, ako aj cenu v zmysle rozpisu podpísaného 14.4.2004, je aj tá skutočnosť, že uhradil faktúru č. 020/04 /č.l.170/, zo dňa 7.4.2004 na sumu 358.785,- Sk a faktúru č. 059/04 zo dňa 4.11.2004 na sumu 805.058,80 Sk /č.l.169/, v ktorých faktúrach žalobca fakturoval položky už podľa vyššie citovaného rozpisu zmien a dodatkov, keďže v samotnej faktúre je uvedené aj, že : „fakturujeme Vám podľa dodatku č. 1“. Ďalšia požiadavka žalovaného na žalobcu, že požadoval v marci 2004 kalkuláciu nákladov k jednotlivým položkám, pokiaľ ide o cenu, je neobvyklá. V samotnej zmluve nie je žiadna zmienka o tom, aby zhotoviteľ bol povinný predkladať objednávateľovi kalkuláciu ceny, nejaké podklady ako dospel k cene. V článku IX., bod 9.3., je stanovená povinnosť zhotoviteľa predložiť objednávateľovi potrebné doklady, avšak nie je tam žiadna zmienka o kalkulácii nákladov k cene diela. V danom prípade v čase uzavretia zmluvy, bola dohodnutá cena v zmysle prílohy č. 1 /č.l.31-33/ a obdobným spôsobom aj v prílohe zo dňa 4.11.2003, kde je uvedená cena jednotlivých položiek. Podľa názoru súdu, ak sa účastníci dohodli na pevnej cene, určenej konkrétnou sumou, ako je to v tomto prípade, je objednávateľ povinný takto dohodnutú cenu zaplatiť, pričom nie je dôvod znalecky skúmať, či je takto dohodnutá cena v súlade s cenníkom, resp. preskúmavať kalkuláciu nákladov zo strany zhotoviteľa. Je neobvyklé, že objednávateľ súhlasí s cenovou ponukou zo 14.4.2004 a následne požaduje kalkuláciu nákladov jednotlivých položiek.
Podľa názoru súdu v danom prípade došlo k uzavretiu dodatku k zmluve, pokiaľ sa týka zmeny predmetu diela, ako aj navýšenia ceny konkludentným spôsobom s poukazom na ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka dňom 14.4.2004. Tak ako je vyššie uvedené, v prípade nedodržania dohodnutej formy právneho úkonu, ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Znamená to, že pokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti.
V danom prípade žalovaný nenamietal neplatnosť úkonu, podpisu rozpisu zo dňa 14.4.2004. Len tento úkon vykladal rozdielne oproti žalobcovi.
Z vyššie uvedeného dôvodu súd ani nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom preukázania nákladov v jednotlivých položkách, pokiaľ sa týka ceny. Keďže podľa názoru súdu došlo k dohode, aj pokiaľ sa týka ceny navýšenej v zmysle rozpisu dodatkov a zmien, súd nevykonával ani ďalšie dokazovanie na určenie ceny stavebných prác, ako ceny obvyklej podľa položkovitého rozpisu dodatkov a zmien zo dňa 31.5.2006, ako prílohy č. 1 k faktúre č. 2006/0061 /č.l.18-22/, tak ako to bolo nariadené uznesením zo dňa 17.5.2010 /č.l.169,170/.
Podľa názoru Žilinskej univerzity v Žiline Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 8.11.2011 /č.l.210/ túto obvyklú cenu ani nemožno zistiť, keďže pri stanovení ceny atypických stavebných výrobkov, sa vychádza z ceny dodávky výrobku ako celku a ceny jeho montáže. V praxi neexistuje obvyklá cena neobvyklého produktu /výrobku/, ktorý je vyrábaný na mieru podľa presných požiadaviek investora. Práve cena dodávky atypických výrobkov je v tomto spore otázna, a to len vo vzťahu k zmene dohodnutého rozsahu dodávky. Samotné posúdenie navýšenia ceny nie je možné vykonať objektívne. Objektívnu obvyklú cenu možno s odstupom času určiť pre celý rozsah dodávky len porovnaním cien výrobcov takýchto atypických výrobkov na základe ich cenových ponúk, pre spracovanie ktorých musí existovať presná špecifikácia/ napr. dielenská dokumentácia/, ktorou znalecký ústav nedisponuje.
Žalobca v žalobe požaduje zaplatenie faktúry 2006/0061 zo dňa 31.5.2006 na celkovú sumu 1.758.812,90 Sk, v ktorej je istina bez DPH 1.477.994 a 19 % DPH 280.818,90 SK /č.l.17/.
Pokiaľ sa týka DPH v samotnej zmluve o dielo v článku V., bod 5.4. je uvedené, že za správnosť stanovenia DPH zodpovedá výhradne zhotoviteľ, DPH bude účtovaná podľa predpisov platných v dobe fakturácie /č.l.25/. V danom prípade je nesporné, že práce boli prevedené v r. 2003, keďže dielo bolo odovzdané 30.9.2003 /č.l.89/. Pokiaľ účastníci v zmluve o dielo uzatvárali zmluvu v r. 2003, konkrétne 7.5.2003, predpokladali, že dielo bude ukončené do konca r. 2003 a z tohto dôvodu žalobca ako zhotoviteľ mohol požadovať DPH platnú v čase fakturácie, teda v r. 2003, keď práce boli prevedené.
Podľa zákona č. 289/1995o dani z pridanej hodnoty Z.z., platného a účinného do 31.12.2003 § 13 ods. 1 písm. c/, zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri poskytovaní služieb dňom ich poskytnutia, alebo zaplatenia a to tým dňom, ktorý nastane skôr. Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona, ak sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje formou čiastkového alebo opakovaného zdaniteľného plnenia podľa zmluvy o dielo, nájomnej zmluvy, zmluvy o kúpe prenajatej veci, alebo obdobnej zmluvy, je každé čiastkové, alebo opakované zdaniteľné plnenie samostatným zdaniteľným plnením.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Keďže v danom prípade zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené v roku 2003, kedy vznikla zhotoviteľovi aj daňová povinnosť, kedy bola DPH 14%, žalobcovi vznikol nárok na daň z pridanej hodnoty vo výške 14 %. 14 % zo základu 1.477.994,- SK, predstavuje čiastku 206.919,16 Sk. Pri 14 % DPH správne fakturovaná čiastka činí 1.684.913,16 Sk /55.928,87 EUR/. Dôkaz toho, že žalobcovi vznikol nárok na 14 % je aj položkovitý rozpis dodatkov a zmien zo dňa 4.11.2003 /č.l. 11-16/, z ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok, kde je požadovaná 14 % DPH 343.841,96 Sk zo základu 2.456.014,- Sk /č.l.16/.
Z uvedeného dôvodu súd zamietol žalobu v časti požadovaného DPH nad 14 %, ktorá čiastka predstavuje sumu 73.899,74 Sk /2.453,02 EUR/,/ výrok II.rozsudku/. Žalobca požaduje zaplatenie istiny 1.758.812,90 Sk, s tým, že mu vznikol nárok na 14 % DPH, pri ktorej fakturovaná suma činí 1.684.913,16 Sk./55 928,87 EUR/
Z vyššie uvedených dôvodov zistiac, že medzi účastníkmi došlo k dohode o navýšení ceny diela formou konkludentnou dňa 14.4.2004, súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 55.928,87 EUR /1.684.913,16 SK/, ktorá čiastka zodpovedá dohodnutej cene.
Žalobu v prevyšujúcej časti, pokiaľ sa týka DPH nad 14 %, do výšky 2.453,02 EUR /73.899,74 SK/, zamietol z dôvodov vyššie uvedených.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca bol v konaní úspešnejší, vznikol mu nárok na náhradu trov konania, avšak žalobca náhradu trov konania nepožadoval a súd preto rozhodol tak, že neprizná náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. Náhradu trov konania nepožadoval ani žalovaný.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.