Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-46-2023.pdf
PDF · 89.65 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B., C., D. XX, nar. X.X.XXXX, zást. JUDr. Rastislav Lenárt, Košice, Pollova 32, proti žalovanej: E. F., D., G. XX, H. G. - H., nar. X.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Jaroslav Cmorej, Košice, Sládkovičova 42, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice II č. k. 44C/37/2020 - 169 zo 16. júna 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Bývalý Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) I. výrokom rozsudku označeného v záhlaví pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej zamietol žalobu veriteľa o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou táto svoju nehnuteľnosť previedla na tretie osoby, II. výrokom zrušil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia a III. výrokom žalovanej priznal nárok na plnú náhradu jej trov.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalovanou v hmotnoprávnom postavení predávajúceho, o ktorom žalobca tvrdí, že voči nej má pohľadávku vo výške 14 900 € s úrokmi z omeškania 5 % p. a. od 1.9.2018 do zaplatenia, a pôvodne označenými žalovanými 1 a 2 v hmotnoprávnom postavení kupujúcich, (voči ktorým konanie pre späťvzatie žaloby uznesením z 20.12.2021 bolo dňom 29.1.2022 medzičasom právoplatne zastavené), došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností v katastri nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v k. ú. G., ktoré do sporného predaja boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej (v tom čase evidované na LV č. XXX); sporný prevod v katastri nehnuteľností na kupujúcich bol evidovaný pod č. V-12916/2019 z 10.12.2019, č. z. 2263/19.
3. Vec právne posúdil podľa §42a ods. 1 a ods. 2 a §42b ods. 1 a ods. 2 o. z. o odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré v odôvodení citoval a (okrem toho, že konštatoval absenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej), po zistení, že žaloba v danej veci smeruje proti (údajnému) dlžníkovi žalobcu, a nie voči tomu, kto z tohto odporovateľného úkonu dlžníka žalobcu urobeného v posledných troch rokoch pred podaním žaloby mal prospech, žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej E. F. v spore a s poukazom na tento dôvod zamietnutia žaloby ďalšie dokazovanie vo veci, ktoré bolo navrhované, pre jeho nadbytočnosť nevykonal. O trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v spore (§255 ods. 1 CSP), pričom zároveň nevidel priestor na aplikáciu §257 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku žalobca podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie namietajúc naplnenie
odvolacích dôvodov podľa §365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP dôvodiac, že konajúci súd v danej veci pochybil. Porušenie svojich procesných práv konajúcim súdom, a to najmä práva na spravodlivý proces a tiež porušenie rovnosti strán sporu v konaní namieta z dôvodu, že ako strana sporu v konaní nebol vypočutý, pričom z uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci, ktorým na jeho návrh bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým pôvodne žalovaným 1 a 2 bolo zakázané scudziť a zaťažiť právami tretích osôb nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi nimi a jeho dlžníkom, podľa neho zároveň je zrejmé, že jeho žaloba v tejto veci je dôvodná. Odvolaním tiež vytýka, že súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom kupujúcich ako svedkov, a to za účelom preukázania ich obrany v spore, že predmetnú nehnuteľnosť kúpili cez inzertnú ponuku, t. j. že pred uzavretím kúpnej zmluvy s dlžníkom žalobcu navzájom sa nepoznali. Odvolateľ vyjadruje svoju nespokojnosť aj s tým, že súd navrhované dôkazy nevykonal a s návrhom žalobcu na ich vykonanie ani procesne nijako sa nevysporiadal napriek tomu, že žalobca poukázal na to, že v konaní o zaplatenie dlhu proti nej žalovaná pred súdom prejavila ochotu a vôľu svoje záväzky voči žalobcovi vysporiadať mimosúdne, no dosiaľ svoj dlh voči nemu neuhradila, hoci dostala zaplatenú kúpnu cenu za predaj troch nehnuteľností; v odvolacej replike navrhuje preto pripojiť príslušný spis bývalého Okresného súdu Košice – okolie.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu. Tento podľa nej bol vydaný v intenciách zákona, bolo riadne vykonané potrebné dokazovanie a neboli porušené práva žalobcu. Rozsudok reflektoval na procesný úkon žalobcu ohľadom späťvzatia žaloby voči pôvodným žalovaným a jeho návrhu, aby do konania na strane žalovaných vstúpila žalovaná ako jediná v tomto procesnom postavení. Žalobca ako pán sporu vzniknutý stav zavinil preto sám späťvzatím žaloby voči pasívne vecne legitimovaným subjektom, čo bolo jeho výlučné a slobodné rozhodnutie, v dôsledku ktorého v konaní nastal nedostatok pasívnej procesnej legitimácie na strane žalovanej. Za správne považuje aj závery súdu prvej inštancie, že nie sú splnené ani ďalšie predpoklady úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, a to preukázaná vymáhateľná pohľadávka, ktorej existenciu žalobca síce tvrdí, žalovaná ju však popiera (25. odsek jeho odôvodnenia). V odvolacej replike zdôrazňuje, že nepopiera vedenie žalobcom iniciovaného sporového konania voči jej osobe, ktorého predmetom je zaplatenie 14 900 €, tvrdí však, že žaloba je neopodstatnená a trvá na tom, že aktuálne voči jej osobe neexistuje vymáhateľná pohľadávka žalobcu ako exekučný titul, na základe ktorej by bolo možné viesť exekúciu voči jej osobe. 6. Odvolacia duplika zástupcovi odvolateľa na vedomie bola doručená 10.11.2022. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci samej neurobila.
7. Hoci po právoplatnom zastavení konania proti žalovaným 1 a 2 (aj) písomným podaním z 18.2.2022 (v spise na č. l. 139) dovolávajúc sa opätovného vstupu kupujúcich do konania na strane žalovaných žalobca žalobu vzal späť aj proti žalovanej, pretože súd prvej inštancie k zastaveniu konania aj proti žalovanej E. F. nepristúpil, pričom táto so späťvzatím žaloby argumentujúc dôvodmi vyjadrenými v podaní zo 4.7.2024 nesúhlasila, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v konaní nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok vrátane prípadnej neexistencie žaloby, o ktorej je potrebné konať, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli uplatnené v odvolacích dôvodoch (§380 ods. 2 CSP) a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal preto napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Rozsudok v napadnutom zamietavom výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 17.7.2024 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 11.7.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP).
10. Predmetom odvolacieho prieskumu okrem rozhodnutia vo veci samej boli aj od výsledku konania vo veci samej závisiace výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení neodkladného
opatrenia, ako aj o trovách konania, a to hoci odvolanie žalobcu proti týmto výslovne nesmerovalo (§367 CSP).
11. Hoci žalobca v odvolaní označil viaceré odvolacie dôvody, odvolací súd v tomto identifikoval len odvolacie dôvody uplatnené podľa §365 ods. 1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) CSP, o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.
12. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP obmedzil sa preto len na konštatovanie ich správnosti a tieto v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku nadbytočne už neopakuje, ale na tieto v celom rozsahu odkazuje, ako na odvolaciemu súdu vlastné dôvody zamietavého rozsudku o odporovateľnosť právneho úkonu, ktorým v danom prípade mala byť kúpna zmluva medzi žalovanou ako predávajúcim a tretími osobami ako kupujúcimi, proti ktorým v rozhodnom čase jeho rozhodovania vo veci samej žaloba nesmerovala.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd dopĺňa. 15. Podľa §42b ods. 2 o. z. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, t. j. kto od dlžníka niečo dostal napr. titulom kúpy alebo daru. V danom prípade sú to nehnuteľnosti, ktoré spornou kúpnou zmluvou z výlučného vlastníctva žalovanej titulom kúpy boli prevedené do vlastníctva kupujúcich, ktorí v tomto spore o odporovateľnosť predmetnej kúpnej zmluvy nemajú procesnoprávne postavenie žalovaných, ale žalovaným je predávajúci, ktorý sporným právnym úkonom sa zbavil časti svojho majetku, ktorý bol predmetom predaja.
16. Aplikujúc citované zákonné ustanovenie na prejednávaný prípad bez potreby vykonania žalobcom navrhovaného ďalšieho dokazovania správne sú preto právne závery súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto spore, a to buď preto, že pokiaľ táto nehnuteľnosti predala pod cenu, (čo žalobca v konaní ani len netvrdil), nie ona je osobou, ktorá zo sporného odporovaného právneho úkonu mala prospech a pokiaľ nehnuteľnosti predala za kúpnu cenu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote prevádzaných nehnuteľností, tak preto, že nejde o odporovateľný právny úkon, keďže jej majetok v dôsledku spornej kúpnej zmluvy nijako sa nezmenšil a svojho veriteľa nemohla ním preto ukracovať.
17. Skutočnosti zistené prípadným výsluchom žalobcu ako strany sporu, ako ani akékoľvek skutočnosti zistené navrhovaným či už výsluchom kupujúcich ako svedkov alebo dokazovaním zameraným na preukázanie existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanej, nemôžu pritom nič zmeniť na tom, že žalovaným v spore nie sú kupujúci, ktorí z odporovaného právneho úkonu mali prospech, ale je ním ten, kto podľa skutkových tvrdení žalobcu je jeho dlžníkom. Súd prvej inštancie nijako preto nepochybil, keď žalobcom navrhované dokazovanie vo veci zamerané na objasnenie skutočností, ktoré pre jej rozhodnutie z týchto dôvodov nie sú rozhodujúcimi, ako nadbytočné ani nevykonal. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré v konaní strany navrhujú, a to vrátane dokazovania výsluchom sporovej strany, pričom výlučne v jeho kompetencii je rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov ako dôkazov potrebných za účelom správneho rozhodnutia vo veci vykoná a ktoré nie, podľa toho, ktoré rozhodujúce skutočnosti medzi stranami (nie) sú sporné (§171, §181 CSP). Navyše z dôvodu, že konanie proti
kupujúcim ako pôvodným žalovaným v tomto spore v dôsledku späťvzatia žaloby proti nim v celom rozsahu bolo právoplatne zastavené, je bezpredmetné zisťovať, či ich procesná obrana v spore ešte ako žalovaných, by vôbec obstála a z tohto dôvodu je právne bezvýznamné vykonávať akékoľvek dokazovanie za účelom jej preukázania či vyvrátenia. Vzhľadom na predmet tohto sporového konania, ktorým nie je zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanej, bez právneho významu pre výsledok tohto sporu je aj prípadná (ne)ochota žalovanej svoje záväzky voči žalobcovi mimosúdne vysporiadať a akékoľvek dokazovanie v tomto smere rovnako je preto nadbytočné.
18. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu neobstoja, keďže žiadna z nich nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom ďalšie odvolacie dôvody odvolateľ nijako neozrejmil a neuviedol, konkrétne v čom spočíva nesprávnosť napadnutého rozsudku, prípadne postupu súdu prvej inštancie, je potrebné uzavrieť, že tieto v skutočnosti neuplatnil, hoci tieto, ako sú ustanovené v zákone, vymenoval. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2 CSP napadnutý rozsudok preto potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách prvoinštančného konania, pretože aj tento správne a zákonne je založený na zásade úspechu v danom prípade žalovanej strany v spore, ustanovenej v §255 ods. 1 CSP, ako aj vo výroku o zrušení neodkladného opatrenia, keďže toto bolo nariadené po začatí konania vo veci samej, konanie o ktorej skončilo zamietnutím žaloby (§335 CSP).
19. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodoval aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu zakotvenou v §255 ods. 1 CSP a vo veci v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V konaní žalobca ani len netvrdil a vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci či sporových strán ani odvolací súd nevzhliadol dôvody na aplikáciu §257 CSP na rozhodnutie o trovách konania, čo i len sčasti v prospech neúspešného žalobcu.
20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).