Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/26/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v právnej veci navrhovateľa: BAOS spol. s r.o., Bajčská 1, 940 64 Nové Zámky, IČO : 31 424 066, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o zaplatenie 7.820,49-EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III. dňa 09.02.2011, doplnený podaním doručeným dňa 29.04.2011 a podaním doručeným dňa 16.03.2012 sa navrhovateľ domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu v právnej veci vedenej pod sp.zn. , a to sumy vo výške 13.522,13-Sk s prísl.. Návrh zdôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava III. pri rozhodovaní v predmetnej veci nepostupoval v súlade so zákonmi Slovenskej republiky ani v súlade s názorom odvolacieho súdu a opakovane vydal nezákonné rozhodnutie.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 16.05.2012 namietol nedostatok pasívnej legitimácie v konaní.

Súd uznesením č.k. -45 zo dňa 26.06.2012 pripustil, aby z konania vystúpil odporca: Okresný súd Bratislava III a do konania na jeho miesto vstúpil odporca: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 12.07.2012 žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody nebol ku dňu podania návrhu na súd predbežne prerokovaný v zmysle .

Na pojednávaní dňa 21.03.2014 odporca uplatnil námietku premlčania. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 cit. Zákona, orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

Podľa § 5 ods. 1 cit. Zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. cit. Zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 cit. Zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 19 ods. 1 cit. Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením navrhovateľa, vyjadrením odporcu, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III. sp.zn.12C/31/02, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III. domáhal voči odporcom O. S. a spol. zaplatenia sumy 411.169,60-Sk s prísl., titulom Zmluvy o dielo č. 2/1997 zo dňa 18.07.1997 uzavretej na výstavbu rodinného domu v obci F. pre odporcov. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. -133 zo dňa 31.03.2006 návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho nahradiť odporcom trovy konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -148 zo dňa 31.01.2007 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Bratislava III. rozsudkom č.k. -198 zo dňa 17.10.2008 návrh zamietol, v časti istiny 3802,-Sk konanie zastavil a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcom trovy konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -222 zo dňa 21.10.2009 rozsudok súd prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2009, vec je právoplatne skončená.

Navrhovateľ protizákonnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. č.k. -198 zo dňa 17.10.2008 vidí v tom, že sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu. Zároveň poukazoval aj na nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. -222 zo dňa 21.10.2009, ktorým napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedené podanie bolo odmietnuté. Z vyjadrenia odporcu a vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ pred podaním návrhu ani počas súdneho konania nepožiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku, ktorý si v konaní uplatňuje. Vzhľadom k uvedenému, preto súd posúdil návrh navrhovateľa ako predčasne podaný, keďže v danom prípade ide o delenú právomoc, t.j. riešenie tej istej otázky patrí do právomoci dvoch orgánov, pričom právomoc súdu v danom prípade vznikne až po tom, čo žiadateľ nebol so svojim nárokom úspešný (čo aj čiastočne) na orgáne, ktorý má na prejednanie veci prvotnú právomoc. Odporcovi tak ešte stále neuplynula lehota 6 mesiacov, počas ktorej má o žiadosti žiadateľa (navrhovateľa) rozhodnúť. Na

základe týchto skutočností niet žiadnych pochybností o tom, že v tomto štádiu nie je daná právomoc súdu vo veci konať. Nakoľko sa odporca dovolal premlčania, súd skúmal aj, či uplatnený nárok v dôsledku premlčania nezanikol. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III. č.k. -198 zo dňa 17.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -222 zo dňa 21.10.2009. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. súd ustálil, že navrhovateľ mohol mať vedomosť o škode a jej rozsahu už dňom doručenia rozhodnutia prvého stupňa t.j. dňa 24.11.2008 a premlčacia lehota uplynula 24.11.2011 a vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacie súdu dňom prevzatia rozhodnutia t.j. dňom 28.12.2009 a premlčacia lehota uplynula dňom 28.12.2012. Zo súdneho spisu súd zistil, že navrhovateľ uplatnil nárok voči odporcovi až na pojednávaní dňa 26.06.2012, preto nemožno do premlčacej doby započítať aj dobu od podania žaloby proti pôvodnému odporcovi ( Okresnému súdu Bratislava III) do prejavu navrhovateľa, ktorým navrhol zámenu na strane odporcu. Plynutie premlčacej lehoty sa tak voči novému odporcovi zastavilo až dňom 26.06.2012. Na základe uvedeného súd ustálil, že námietka premlčania vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III. č.k. -198 zo dňa 17.10.2008 bola podaná dôvodne a vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. -222 zo dňa 21.10.2009, bola podaná nedôvodne.

Nárok na náhradu škody voči odporcovi navrhovateľ zdôvodnil nezákonnosťou rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. č.k. -198 zo dňa 17.10.2008 a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. -222 zo dňa 21.10.2009.

Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.

Súd má za preukázané, že napádané súdne rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné, navrhovateľ nepodal vo veci opravný prostriedok ani súdu inak nepreukázal, že rozhodnutia boli z dôvodu nezákonnosti zrušené. V tomto konaní, preto súdu prvého stupňa neprislúcha skúmať zákonnosť príp. nezákonnosť napadnutých súdnych rozhodnutí. Zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie sa ex

lege vzťahuje iba na zrušené právoplatné rozhodnutia a nemá vplyv na použitie riadnych opravných prostriedkov, tak ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi napádanými rozhodnutiami a vznikom škody čo je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. ustanoveniami zákona, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.