Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_23Cb-47-2005.pdf
PDF · 141.29 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/47/2005
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: RAFEX s.r.o. „v likvidácii", so sídlom v Šarkani, IČO: 31 428 266, v konaní zast. JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou v Bratislave, Jakubovo nám. č. 9, proti odporcovi: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., so sídlom Júrska cesta č. 2, Levice, IČO: 31 412 271, v konaní zast. Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom v Bratislave, Kýčerského 5, o zaplatenie 5.868,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.471,12 eur, spolu s 0,03%-ným denným úrokom z omeškania z tejto sumy od 16.11.2004 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.
Odporcovi sa priznáva 16%-ná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 16.12.2004, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.12.2004, zmenenou dňa 10.1.2005, sa pôvodný navrhovateľ, samostatne hospodáriaci roľník Ľudovít Veres, bytom 943 61 Salka č. 32, IČO: 31 181 104, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 176.791,73 Sk s 0,03% denným úrokom z omeškania zo sumy 38.935,- Sk od 3.9.2004 do zaplatenia, zo sumy 35.510,- Sk od 4.10.2004 do zaplatenia, zo sumy 46.819,- Sk od 4.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 45.515,- Sk od 4.12.2004 do zaplatenia a zo sumy 8.447,- Sk od 19.12.2004 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.3.2004 uzatvoril so spoločnosťou SOLE Slovakia a.s. písomnú zmluvu o kúpe kravského mlieka. K tejto zmluve boli postupne uzatvorené tri dodatky, a to dňa 23.3.2004 a dňa 24.6.2004, týkajúce sa ceny mlieka a dňa 9.9.2004 dodatok, mylne označený ako č. 4, o usporiadaní otvorených pohľadávok. Podľa tejto kúpnej zmluvy riadne prebiehali denné dodávky mlieka až do 10.11.2004. Systém obchodovania spočíval v dennom odvoze mlieka vozidlami spoločnosti SOLE Slovakia a.s. s tým, že táto spoločnosť, ako kupujúci, denne hodnotila kvalitatívne parametre mlieka. Na ich základe počítala hodnotu mesačnej dodávky a tento výpočet slúžil k vypracovaniu faktúry. V septembri roku 2004 spoločnosť SOLE Slovakia a.s. nezaplatila riadne a včas faktúry navrhovateľa. Dňa 9.9.2004 bol navrhovateľovi predložený na podpis dodatok č. 4. Podpísaním tohto dodatku zo strany navrhovateľa, ako veriteľa, a odporcu, v pozícii tretej osoby, došlo k tzv. kumulatívnej intercessii v zmysle § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa článku I ods. 1 dodatku č. 4 odporca prevzal dlh spoločnosti SOLE Slovakia a.s. bez jej súhlasu a stal sa tak dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Táto vôľa je jasne vyjadrená i v preambule dodatku č. 4. Keďže odporca, ani SOLE Slovakia a.s., nepristúpili k plneniu dlhu, navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom zo dňa 10.12.2004, vyzval obe firmy k zaplateniu dlhu. Súčasne odporcovi predložil, v súlade s článkom I ods. 2 dodatku č. 4, návrh zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa dohody mali byť totiž postúpené všetky, spoločnosťou SOLE Slovakia a.s.
neuhradené pohľadávky, vzniknuté zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o kúpe kravského mlieka. Odporca však tento zmluvný návrh neakceptoval. Navrhovateľ v žalobe ďalej poukázal aj na fakt, že uzatvorením dodatku č. 4 došlo aj ku kumulatívnej novácii predmetného záväzku v zmysle § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohodou obsiahnutou v článku I ods. 1 prišlo k zmene času peňažného plnenia zo strany dlžníka, a všetky pohľadávky navrhovateľa, existujúce v čase uzatvorenia dodatku, teda ku dňu 9.9.2004, mali byť zaplatené najneskôr do 15.11.2004. Celkový dlh predstavuje sumu 176.791,73 Sk a pozostáva z neuhradených faktúr č. 4070690 vo výške 38.935,- Sk, č. 4080690 vo výške 35.510,- Sk, č. 4090690 vo výške 46.819,- Sk, č. 4100690 vo výške 45.515,- Sk, č. 4110690 vo výške 8.447,- Sk a úroku z omeškania vo výške 1.565,73 eur za oneskorenú úhradu faktúr č. 0690204, 6900304, 4040690, 4050690 a 4060690.
Odporca navrhol žalobu voči nemu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že dodatkom č. 4 ku kúpnej zmluve došlo k vzniku tzv. kumulatívnej intercessie a k vzniku povinnosti odporcu zaplatiť pohľadávky navrhovateľa voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s. za dodávky surového kravského mlieka, ktoré navrhovateľ plnil výlučne tejto spoločnosti a v jej prospech. Ďalej odporca uviedol, že vzhľadom na zhoršenú platobnú situáciu spoločnosti SOLE Slovakia a.s. v prvom polroku 2004, čo existenčne ohrozovalo výrobcov mlieka, odporca s cieľom získania nových dodávateľov mlieka, viedol rokovania s dodávateľmi mlieka a so spoločnosťou SOLE Slovakia a.s.. Získavanie nových dodávateľov odporca robil s vedomím tejto spoločnosti a podmienky ponúknutých garancií, aj prechodu dodávateľov mlieka k odporcovi ako novému kupujúcemu, boli preto formulované v trojdohode - v dodatku č. 4. V tomto dodatku odporca ponúkol dodávateľom mlieka garanciu splatenia ich splatných pohľadávok za dohodnutých podmienok v osobitnej zmluve o postúpení pohľadávok. Túto garanciu odporca poskytol výlučne s cieľom získať nových dodávateľov mlieka pre seba a vzťahovala sa na pohľadávky dodávateľov mlieka voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s., ktoré boli splatné v čase uzavretia dodatku č. 4, t. j. za dodávky mlieka realizované v mesiaci júl 2004. Podmienkou záväznosti tejto garancie bolo platné postúpenie splatnej pohľadávky za mesiac júl 2004 samostatnou zmluvou o postúpení pohľadávky na odporcu. Až vyplatením takto postúpenej pohľadávky by došlo k prechodu zmluvného vzťahu zo spoločnosti SOLE Slovakia a.s. na odporcu ako kupujúceho, a tým by bol naplnený úmysel a účel konania odporcu - získanie nového dodávateľa surového kravského mlieka. Garanciou zakotvenou v dodatku č. 4 bola poskytnutá možnosť postúpiť svoje pohľadávky voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s. s tým, že odporca garantoval, že takto postúpenú pohľadávku postupcovi zaplatí najneskôr do 15.11.2004. Dodávatelia mlieka sa slobodne a voľne rozhodovali, či túto ponuku odporcu príjmu alebo nie, a to aj z toho hľadiska, či mali záujem stať sa dodávateľmi pre odporcu. Niektorí dodávatelia spoločnosti SOLE Slovakia a.s. túto možnosť využili, iní nie. Medzi navrhovateľom a odporcom neprišlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda neprišlo ani k prechodu práv a povinností z kúpnej zmluvy na odporcu.
Uznesením zo dňa 30.5.2006, č. k. 23Cb 47/05-97, bolo zastavené konanie voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s., so sídlom Pri Starej prachárni 14, Bratislava, IČO: 31 637 108, ktorá bola pôvodne žalovaná spolu s odporcom na zaplatenie spoločne a nerozdielne. Konanie bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu doručeného súdu dňa 4.5.2006 po tom, čo na túto spoločnosť bol dňa 22.3.2005 vyhlásený konkurz.
Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 25.2.2008, č. k. 23Cb 47/05-281, žalobu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 82.862,50 Sk.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.3.2010, č. k. 3Cob/53/2009-427, odvolací súd na odvolanie navrhovateľa zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 13.2.2008 súd vyhlásil rozsudok, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 24.598,50 Sk s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Písomné vyhotovenie rozsudku teda nielenže nesúhlasí s vyhláseným rozsudkom, ktorým je súd podľa § 156 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) súd viazaný, no obsahu zápisnice nezodpovedá ani dátum uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku.
Uznesením z toho istého dňa, č. k. 3 Cob/53/2009-426, odvolací súd zároveň podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ C. a na jeho miesto do konania vstúpil navrhovateľ
Rozsudkom zo dňa 20.10.2011, č. k. 23Cb 47/2005-718, súd žalobu znovu zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 3.463,65 eur.
Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd uznesením zo dňa 24.4.2012, č. k. 2Cob/44/2012-816, znovu zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zápisnica o pojednávaní je verejnou listinou a odvolací súd musel vychádzať z jej znenia. Po zrušení rozsudku mal preto súd postupovať v súlade s § 156 ods. 4 O. s. p., i keď to v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nebolo uvedené. Dňa 25.2.2008 zrejme vyhlásený rozsudok, vychádzajúci zo zápisnice na č. l. 280, nebol účastníkom doručený v písomnej podobe. Týmto rozsudkom je súd prvého stupňa viazaný a nemôže ho meniť alebo vyhlásiť ďalší rozsudok v tej iste veci bez toho, aby bol tento skorší rozsudok na č. l. 280, vyhlásený dňa 25.2.2008, zrušený. Z toho dôvodu odvolací súd ani ďalej neskúmal vecnú správnosť rozsudku zo dňa 20.10.2011.
Dňa 7.8.2012 súd vo veci vydal opravné uznesenie, ktorým opravil zápisnicu z pojednávania konaného dňa 25.2.2008, založenú v súdnom spise na č. l. 279 - 280, vrátane výroku rozsudku tak, že súd žalobu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 8.11.2012 zrušil opravné uznesenie zo dňa 7.8.2012 s odôvodnením, že zápisnicu z pojednávania je možné opraviť len opravnou vsuvkou do už existujúcej zápisnice, teda nie je možné ju meniť spôsobom, ako tu urobil súd prvého stupňa.
Na základe uvedeného súd doručil účastníkom písomné vyhotovenie rozsudku zo dňa 25.2.2008, č. k. 23Cb 47/2006-856. Proti tomuto rozsudku sa odvolali obaja účastníci konania. Krajský súd v Bratislave tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vecná správnosť rozsudku sa bez odôvodnenia vo veci samej nedá preskúmať a z odôvodnenia rozsudku sa ani nedá zistiť skutkový stav veci. Napadnutý rozsudok vychádza z procesných pochybení, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Výrok rozsudku vôbec nevychádza z predmetu konania, ani z vykonaného dokazovania, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo. Existencia výroku rozsudku zo dňa 25.2.2008, vypracovaného súdom prvého stupňa podľa zápisnice na č. l. 280 spisu, vyvoláva stav právnej neistoty a je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že po vrátení spisu prvostupňový súd vyhodnotí účastníkmi predložené dôkazy, v prípade potreby vykoná ďalšie dôkazy a v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, pričom pre rozsudok bude rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a dôvody odvolania navrhovateľa, týkajúce sa označenia navrhovateľa v rozsudku a dátumu jeho vyhlásenia, sú právne irelevantné.
Vo veci preto súd ďalej postupoval podľa vyššie uvedených pokynov odvolacieho súdu. Pri rozhodnutí však súd nebol viazaný záväzným právny názorom odvolacieho v zmysle § 226 O. s. p., keďže vecne sa k sporu odvolací súd vôbec nevyjadroval.
Čo sa týka skutkového stavu, súd si osvojil zhodné skutkové tvrdenia o rokovaniach predchádzajúcich uzatvoreniu dodatku č. 4 a o následnom správaní zmluvných strán. Obe strany uviedli, že rozhodujúce skutkové okolnosti sú rovnaké ako v ostaných sporoch medzi stranami, v ktorých bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vrátane výsluchov niektorých dodávateľov mlieka a množstva svedeckých výpovedí. Súd zhodne s obomi účastníkmi mal za to, že s odstupom času už ani prípadné ďalšie výpovede nemôžu vec viac objasniť. Rozhodujúci skutkový stav bol však nesporný:
Dňa 23.3.2004 uzatvoril pôvodný navrhovateľ, ako predávajúci, a SOLE Slovakia a.s., ako kupujúci, kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka. Predmetom zmluvy boli dodávky surového kravského mlieka podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmluve bolo dohodnuté množstvo a podmienky pre dodávku mlieka, povinnosti kupujúceho a predávajúceho. Podľa článku X zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, od 1.4.2004 do 31.12.2006. V článku XIII zmluvy bolo dohodnuté, že záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za dodané mlieko je platný doručením riadnej faktúry so všetkými náležitosťami a faktúra je splatná v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Za oneskorene zaplatené faktúry môže predávajúci žiadať od kupujúceho úrok z omeškania vo výške 0,03%, pričom sa jedná o denný úrok.
Na základe tejto kúpnej zmluvy pôvodný navrhovateľ vystavil spoločnosti SOLE Slovakia a.s. za dodané mlieko faktúru č. 4070690 zo dňa 3.8.2004, na sumu 38.935,- Sk, splatnú dňa 2.9.2004, za dodávky v júli 2004, faktúru č. 4080690 zo dňa 3.9.2004, na sumu 35.510,- Sk, splatnú dňa 3.10.2004, za dodávky v auguste 2004, faktúru č. 4090690 zo dňa 4.10.2004, na sumu 46.819,- Sk, splatnú dňa 3.11.2004, za dodávky v septembri 2004, faktúru č. 4100690 zo dňa 3.11.2004, na sumu 45.515,- Sk, splatnú dňa 3.12.2004, za dodávky v októbri 2004 a faktúru č. 4110690 zo dňa 18.11.2004, na sumu 8.447,- Sk, splatnú dňa 18.12.2004, za dodávky v novembri 2004.
Medzitým, začiatkom septembra roku 2004, sa v prevádzkarniach SOLE Slovakia a.s. uskutočnili tri stretnutia zástupcov spoločnosti SOLE Slovakia a.s., odporcu a viacerých dodávateľov mlieka z okolia. Stretnutie zorganizovali pracovníci SOLE Slovakia a.s. na pokyn majiteľa, pričom na týchto stretnutiach mali informovať dodávateľov mlieka o zmene vlastníckych vzťahov a o tom, že ich záväzky prevezme nový subjekt a dodávky mlieka sa budú uskutočňovať do inej mliekarne. V čase stretnutia už SOLE Slovakia a.s. a odporca mali pripravený písomný návrh dodatku č. 4, ktorý pre nich formulovala právnička JUDr. Hudáková. Na týchto stretnutiach medzi pôvodným navrhovateľom a zástupcami oboch spoločností však neprebehli žiadne rozhovory, ani rokovanie o dodatku. K nespokojným dodávateľom mlieka prehovoril generálny riaditeľ SOLE Slovakia a.s., ktorý ich informoval o zámere odporcu prevziať dodávky mlieka a splatiť pohľadávky voči SOLE Slovakia a.s..
Dňa 9.9.2004 uzatvorili v Salke pôvodný navrhovateľ Ľudovít Vereš ako predávajúci, SOLE Slovakia a.s. ako kupujúci 1 a dlžník, a odporca ako kupujúci 2, dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve o dodávke surového kravského mlieka. Dodatok č. 4 najskôr podpísali za odporcu Ing. Valéria Göczeová a Ing. Zuzana Vácsiová a za SOLE Slovakia a.s. Mgr. Rudolf Petrovský. Pôvodný navrhovateľ podpísal dodatok v Salke, kam mu ho priniesla na podpis pracovníčka SOLE Slovakia a.s.. S rovnakými dodatkami navštívila aj ostatných dodávateľov mlieka v okolí.
V preambule tohto dodatku strany uviedli, že strategický investor, spoločnosť United Industries, a.s., vedený snahou stabilizovať jej finančnú situáciu a garantovať splnenie všetkých jej záväzkov, ktoré boli uzavreté medzi SOLE Slovakia a.s. a dodávateľmi mlieka, vstupuje do spoločnosti SOLE Slovakia a.s. ako rozhodujúci akcionár a investor. Strategický investor, reprezentovaný a zastúpený odporcom, ako svojou dcérskou spoločnosťou, prejavil vôľu garantovať pre dodávateľov mlieka splatenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s., a to prostredníctvom odporcu a za podmienok tak, ako sú ďalej uvedené v tomto dodatku. V článku I bod 1 dodatku potom uviedli, že odporca týmto dodatkom garantuje, že preberá a splatí pohľadávky voči dlžníkovi SOLE Slovakia a.s. po lehote splatnosti a že dlžnú čiastku predávajúcemu vyplatí najneskôr do 15.11.2004. Podľa bodu 2 tohto článku sa splatenie pohľadávky bude riešiť na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi predávajúcim a odporcom, resp. spoločnosťou United Industries a.s., ako kupujúcim pohľadávky. V bode 3 tohto článku sa všetci účastníci dohodli na tom, že ku dňu vyplatenia pohľadávky odporcom, prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka na odporcu, a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho tak, že jediným kupujúcim z kúpnej zmluvy bude odporca, a SOLE Slovakia a.s. prestane byť zmluvnou stranou. V bode 4 tohto článku sa predávajúci a kupujúci dohodli, že sa mení článok X kúpnej zmluvy tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, do 31.12.2009, a takisto sa mení odsek 2 tohto článku o možnosti vypovedať túto zmluvu jednostranne, pred uplynutím platnosti, len v prípade porušenia zmluvy podstatným spôsobom.
Po podpísaní dodatku sa už pôvodný navrhovateľ nestretol so zástupcami odporcu alebo SOLE Slovakia a.s.. O dodávkach mlieka nerokovali, neuzatvorili ani žiadnu ústnu alebo písomnú dohodu. Pôvodný navrhovateľ aj po podpise dodatku naďalej odovzdával mlieko do tej istej zvozovej cisterny, ktorá vykonávala zvoz mlieka pre SOLE Slovakia a.s.
Dňa 8.11.2004 pôvodný navrhovateľ odovzdal poslednú dodávku mlieka a dňa 15.11. 2004 bol zvoz mlieka ukončený.
Listom zo dňa 10.12.2004 pôvodný navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zaslal odporcovi a SOLE Slovakia a.s. návrh zmluvy o postúpení pohľadávky a vyzval ich na zaplatenie sumy 175.226,- Sk za neuhradené faktúry. V liste poukázal na podpísaný dodatok č. 4, ktorý pôvodný navrhovateľ vníma tak, že mlieko naďalej mienia odoberať spoločne firma SOLE Slovakia a.s. a nový partner - odporca s tým, že neuhradené sumy zaplatí firma SOLE Slovakia a.s. a odporca bude garantom,
teda ručiteľom platieb. Opieral sa pritom o preambulu zmluvného dodatku a vyhlásenie, ktoré predložila spoločnosť United Industries, a.s.. Spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. preto vníma ako dlžníka a odporcu ako pristúpeného, paralelného dlžníka podľa § 516 ods. 2 a § 534 Občianskeho zákonníka. Ak je zámerom odporcu uhradiť predmetný dlh priamo a titulom cedovanej pohľadávky, ako je to deklarované v článku I bod 2 dodatku, považuje za cielené podpísať pripojený návrh zmluvy.
Na uvedený list odporca odpovedal listom zo dňa 15.12.2004 tak, že dodatok č. 4 nerieši skončenie platnosti kúpnej zmluvy, ani usporiadanie otvorených pohľadávok. Týmto dodatkom bola veriteľom spoločnosti SOLE Slovakia a.s. poskytnutá možnosť postúpiť svoje pohľadávky, ktoré boli v čase uzatvorenia dodatku č. 4 už splatné, na odporcu, a poskytnutá garancia, že im odporca takto postúpenú pohľadávku do 15.11.2004 zaplatí. Poskytnutá garancia sa vzťahovala len na pohľadávky, ktoré už boli splatné, a za podmienky, že tieto budú veriteľmi riadne preukázané čo do dôvodu a výšky a postúpené na odporcu. Niektorí dodávatelia mlieka do SOLE Slovakia a.s. túto možnosť využili, bez zbytočného odkladu prejavili svoj záujem svoju pohľadávku za mesiac júl 2004 postúpiť odporcovi a uzavreli s ním zmluvu o postúpení pohľadávky. Ich klient sa zjavne rozhodol dodávať mlieko naďalej do SOLE Slovakia a.s. a nemal záujem dodávať mlieko odporcovi. A až s odstupom času, kedy SOLE Slovakia neplní svoje záväzky, žiada ich splnenie od odporcu. Vo vzťahu k pôvodnému navrhovateľovi nie je odporca v postavení pristupujúceho dlžníka, ani neprevzal dlh spoločnosti SOLE Slovakia a.s.. Z toho dôvodu považuje v terajšej dobe priložený návrh zmluvy o postúpení pohľadávky za bezpredmetný a neuznáva ani požiadavku na zaplatenie sumy 175.226,- Sk.
Ako je už vyššie uvedené, tento skutkový stav nebol sporný.
Vykonaným dokazovaním, vrátane svedeckých výpovedí zamestnancov SOLE Slovakia a.s. - V.j, a to ani v iných obdobných konaniach, nebolo preukázané tvrdenie odporcu, že na stretnutí s dodávateľmi mlieka T. alebo iný zástupca spoločnosti SOLE Slovakia a.s. alebo odporcu povedal, že záruka za zaplatenie platí iba vtedy, ak do 15.11.2004 uzatvoria s odporcom zmluvu o postúpení pohľadávky. Nevyplynulo to ani z výpovede Ing. Valérie Göczeovej uskutočnenej ešte dňa 1.2.2006 na dožiadanom Okresnom súde v Leviciach. Svedkyňa totiž vo výsluchu uviedla za akým účelom ona dodatok podpisovala a ako si ho vysvetľovala. O stretnutiach s dodávateľmi mlieka v Hlohovci, v Malom Krtíši a v Nových Zámkoch iba všeobecne uviedla, že dodávatelia boli informovaní, bol im vysvetlený cieľ a možnosti bez sankcie sa stať dodávateľom mlieka do Levických mliekarní.
Predmetom sporu bolo teda právne posúdenie dôsledkov vyplývajúcich z uzatvoreného dodatku č. 4 zo dňa 9.9.2004, ktorý si obe strany vykladali inak.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tento upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania sa strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí , ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 304 ods. 1, prvá veta a 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny vzťah, lebo pôvodný navrhovateľ, ako samostatne hospodáriaci roľník, aj odporca, ako obchodná spoločnosť, uzatvorili kúpnu zmluvu a jej dodatok č. 4 ako podnikatelia a nepochybne v súvislosti s podnikaním. Preto na ich právny vzťah súd aplikoval predovšetkým ustanovenia Obchodného zákonníka, podporne ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pravidlá pre výklad právnych úkonov v obchodných vzťahoch sú upravené najmä v § 266 Obchodného zákonníka, a to v poradí podľa jednotlivých odsekov. Z ods. 1 vyplýva, že rozhodujúce je subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, t.j. odporcu, ktorý predložil dodávateľom mlieka návrh dodatku č. 4. Úmyslom odporcu bolo získať pre seba dovtedajších dodávateľov mlieka spoločnosti SOLE Slovakia a.s., ktorá sa dostala do finančných problémov a meškala s platením za odobrané mlieko. Prevzatie dodávateľov mlieka sa malo uskutočniť tým spôsobom, a len za tej odkladacej podmienky, že uzatvoria s odporcom osobitnú zmluvu o postúpení pohľadávky, na jej základe odporca zaplatí v dohodnutej lehote dlhy spoločnosti SOLE Slovakia a.s. (pohľadávky navrhovateľa po lehote splatnosti) a tým sa navrhovateľ stane dodávateľom mlieka podľa kúpnej zmluvy. Jej platnosť sa súčasne predĺži do 31.12.2009 a zároveň sa obmedzí možnosť jej predčasného vypovedania len z dôvodu jej podstatného porušenia. Týmto sa odporca stane veriteľom spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., čo mu, po prípadnom vyhlásení konkurzu na túto spoločnosť, umožní vykonávať práva veriteľa počas konkurzu.
Tento úmysel odporca deklaroval vo svojich obsiahlych vyjadreniach a vyplynul aj z listov odporcu adresovaných navrhovateľovi
Ďalším predpokladom výkladu právneho úkonu podľa úmyslu konajúcej osoby, ktorý musí byť podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka súčasne splnený je, že tento úmysel bol pôvodnému navrhovateľovi známy, resp. mu musel byť známy. Podľa súdu, vzhľadom na znenie dodatku je vylúčené, aby tento úmysel mohol pôvodný navrhovateľ poznať. Preto súd ani nenariadil jeho výsluch ako účastníka, resp. výpoveď ako svedka, a to jednak z toho dôvodu, že iné, než účastníkmi navrhnuté dokazovanie, súd podľa § 120 ods. 1 O. s. p. vykonáva len výnimočne, a jednak preto, že neexistoval žiadny iný dôkaz, ktorý by tomu nasvedčoval. Súd mal navyše k dispozícii výpovede mnohých iných dodávateľov mlieka v obdobných konaniach na tunajšom súde (napr. 45Cb 33/2005, 44Cb 48/2005, 23Cb 48/2005). Zo všetkých výpovedí vyplynul rovnaký záver: po tom, čo im zástupcovia spoločnosti SOLE Slovakia a.s. a odporcu vysvetlili, že SOLE Slovakia a.s. končí a preberie ju odporca, podpísali dodatok č. 4 a naďalej odovzdávali mlieko do zvozových cisterien bez toho, aby presne vedeli, komu ho dodávajú.
Už z listu právneho zástupcu navrhovateľa zaslaného odporcovi ešte pred vznikom sporu a pred začatím súdneho konania vyplýva, že ani navrhovateľov advokát si nebol celkom istý, čo sa týmto dodatkom dohodlo. O tejto nejasnosti nakoniec svedčia aj rozdielne rozhodnutia odvolacích súdov. Do vyhlásenia rozsudku v predmetnom spore nebolo známe žiadne zjednocujúce rozhodnutie dovolacieho súdu (do merita sporu), ktoré by podalo výklad dodatku č. 4. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.8.2008, sp. zn. 4 Obdo 25/2007, za takéto rozhodnutie nemožno považovať, keďže bol ústavným súdom zrušený.
Preto, ak mal odporca vyššie uvedený úmysel, mal ho jednoznačne vyjadriť v návrhu dodatku. Mal si uvedomiť, že návrh zmluvy predkladá navrhovateľovi, ktorý nie je právne vzdelaný, ale je roľník. Preto mal svoj úmysel formulovať v texte dodatku jasne a zrozumiteľne tak, aby navrhovateľ tento úmysel bez akýchkoľvek pochybností pochopil. Ak to neurobil, nemožno dodatok č. 4 interpretovať podľa významu, ktorý mu prikladá odporca, ale iba podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý objektivizuje prejav vôle vyjadrený v dodatku č. 4.
Výklad právneho úkonu urobeného odporcom je potrebné urobiť nielen podľa § 266 Obchodného zákonníka, ale aj podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje výklad právneho úkonu vyjadreného slovami. Podľa tohto ustanovenia treba úkon vykladať nielen podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z jeho znenia teda vyplýva, že občiansko-právna úprava viac formalizuje právny úkon vyjadrený slovami a do popredia dáva jazykový prejav, s ktorým však nemôže byť vôľa konajúceho v rozpore. Ani s ohľadom na toto ustanovenie nemožno vykladať právny úkon vyjadrený textom v dodatku podľa úmyslu deklarovaného odporcom, lebo v ňom nie je napísané to, čo tvrdí odporca.
Na základe uvedeného preto platí, že prejav vôle (v danej veci právny úkon vyjadrený slovami) sa vykladá podľa objektívnych hľadísk podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. aký význam by dodatku č. 4 prikladal bežný podnikateľ - fyzická osoba vykonávajúca poľnohospodársku prvovýrobu.
Z tohto hľadiska článok I bod 1 dodatku č. 4 podľa súdu zakladá platný ručiteľský záväzok odporcu. Použitý výraz „LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. týmto dodatkom garantujú, že preberajú a splatia pohľadávky......“ znamená záruku zaplatenia splatných pohľadávok pôvodného navrhovateľa voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s.. Takého vyhlásenie odporcu plne zodpovedá definícii ručenia v ustanovení § 303 Obchodného zákonníka. V obvyklom obchodnom styku sa výrazu garancia prikladá význam záruky, teda ručenia. Ak niekto vyhlási, že garantuje splatenie pohľadávky, stáva sa podľa súdu ručiteľom. Nakoniec, aj sám odporca v korešpondencii uvádzal, že poskytol garanciu, avšak len podmienenú uzavretím ďalšej zmluvy o postúpení pohľadávky.
Ak mal odporca v úmysle zaručiť sa za platby len za odkladacej podmienky, mal to tak aj formulovať. Jasne to však v dodatku č. 4 formulované nie je. Súd teda ustálil, že konkrétnym obsahom prejavenej vôle pri uzatváraní dodatku nebola podmienka, že garancia za platby platí iba v tom prípade, ak strany podpíšu dohodu o postúpení pohľadávky.
V dodatku č. 4 žiadna podmienka, t.j. odkladacia podmienka v zmysle § 36 ods. 2, prvá veta, Občianskeho zákonníka, vyjadrená nie je. Preambula zmluvy má význam pri výklade ustanovení zmluvy, pretože práve v nej môžu účastníci vysvetliť, z čoho pri jej uzatvorení vychádzajú, na čo kladú dôraz a čo ňou sledujú, a to aj pokiaľ ide o vysvetlenie kauzy (hospodárskeho účelu) zmluvy. V preambule dodatku č. 4 je opakovane vyjadrený iba úmysel garantovať splnenie všetkých záväzkov spoločnosti SOLE Slovakia a.s.. Nikde v nej nie je vyjadrené, že táto garancia má platiť len v prípade, ak sa navrhovateľ stane dodávateľom odporcu. Výraz „podmienka“ je v preambule uvedený len na jej konci, kde je text: „.... za podmienok, tak ako sú ďalej uvedené v tomto dodatku č. 4.“ Ide však o obvyklé, bežné vyjadrenie, pri ktorom sa pod pojmom „za podmienok“ rozumejú konkrétne zmluvné ustanovenia, t.j. zmluvné podmienky, ktoré po preambule vždy nasledujú.
Ani znenie článku I. bod 2 dodatku nie je vyjadrením podmienky. V tomto bode sa vyjadruje len spôsob, ako odporca zaplatí. Celé znenie tohto bodu je navyše značne neurčité, čo platí najmä pre použitý výraz „sa bude riešiť“. Nie je v ňom určená žiadna lehota, dokedy sa zmluva o postúpení pohľadávky uzavrie, nie je jasné ani to, či zmluvu s pôvodným navrhovateľom uzavrie odporca alebo spoločnosť United Industries, a.s., ani to, kto a dokedy má predložiť návrh zmluvy. Z toho vyplýva jediný logický záver, že odporca nepovažoval spôsob zaplatenia za dôležitý. Nikde v dodatku nie sú uvedené dôsledky neuzavretia zmluvy, ani to, že by jej neuzavretím veriteľ stratil garanciu alebo výslovne to, že garancia je podmienená uzatvorením tejto zmluvy. Aj sám generálny riaditeľ SOLE Slovakia a.s., Mgr. Rudolf Petrovský k bodu 2 dodatku v inom konaní uviedol, že tento bod hovorí o technickej stránke, akým spôsobom sa má prevzatie dlhu previesť z hľadiska účtovníctva.
Podľa súdu jediný konkrétny, a teda platný záväzok vyplývajúci z dodatku, je záväzok odporcu zaplatiť. Iná povinnosť z dodatku nevyplýva. Z dodatku nevznikla pôvodnému navrhovateľovi povinnosť ponúknuť svoje pohľadávky na postúpenie v termíne uvedenom v bode 1, t.j. do 15.11.2004. V bode 1 je uvedené, že odporca najneskôr do 15.11.2004 splatí pohľadávky pôvodného navrhovateľa voči dlžníkovi, a nie že navrhovateľ je v tejto lehote povinný ponúknuť svoje pohľadávky. Nikde v dodatku nie je napísané, že by mal navrhovateľ do 15.11.2004 niečo urobiť. V bode 2 použitý výraz, že splatenie pohľadávky „sa bude riešiť na základe osobitnej zmluvy“ je neurčitý výraz tak z hľadiska časového, ako aj z hadiska určenia povinnosti niektorej zmluvnej strany. Odporca preto nemal žiadny dôvod myslieť si, že pôvodný navrhovateľ bol povinný za ním prísť so žiadosťou o podpísanie dodatku, ako to zrejme
urobili niektorí iní dodávatelia. Preto súd neprijal argumentáciu odporcu, že pokiaľ pôvodný navrhovateľ dodával mlieko naďalej do SOLE Slovakia a.s. a bezodkladne po podpísaní dodatku nepredložil návrh zmluvy o postúpení pohľadávok, bolo predloženie návrhu zmluvy v decembri 2004 už bezpredmetné a odporca už nemal povinnosť nič plniť. Navrhovateľ nemal v dodatku určenú povinnosť predložiť v určitej lehote návrh zmluvy o postúpení pohľadávok, dokonca vôbec nemal takú povinnosť. Z toho dôvodu sa navrhovateľ nedostal do omeškania, ak odporcovi predložil návrh zmluvy dňa 10.12.2004. Argumenty odporcu uvedené v jeho liste zo dňa 15.12.2004 hodnotil súd ako neprijateľné. To svedčí o tom, že odporca nechcel uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o postúpení pohľadávky z dôvodov, ktoré nemajú odporu v dodatku č. 4. Preto, ak by aj bola v dodatku stanovená podmienka, tak jej splnenie sám odporca zmaril, čím sa stala garancia nepodmienenou.
Právna úprava ručenia v Obchodnom zákonníku je odlišná od právnej úpravy v § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa Obchodného zákonníka je ručenie viazané len na jednostranné vyhlásenie, teda nevyžaduje sa dohoda o zabezpečení pohľadávky, ako je to naznačené v § 546 Občianskeho zákonníka.
Pohľadávky, ktorých sa ručiteľský záväzok týka, sú v dodatku vyjadrené určite. Išlo o pohľadávky po lehote splatnosti za dodávky mlieka od pôvodného navrhovateľa pre SOLE Slovakia a.s. na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej sa dodatok uzatváral. Dodatok podpísali všetky tri subjekty, t.j. dlžník (kupujúci 1), veriteľ (predávajúci), aj ručiteľ (kupujúci 2), z čoho je zrejmé, že všetci vedeli, o aké pohľadávky ide. Pri posudzovaní tejto otázky má význam aj skutočnosť, že tak odporca, ako aj spoločnosť SOLE Slovakia a.s., konali v zhode, v podstate ako jeden subjekt, reprezentovaný strategickým investorom. To je výslovne uvedené v preambule dodatku č. 4. Nemožno mať teda pochybnosti o určitosti právneho úkonu, t.j. na ktoré pohľadávky sa ručenie vzťahuje.
Podľa súdu pre to, aby bola splnená požiadavka určitosti sa nevyžaduje, aby bola špecifikovaná výška zabezpečovanej pohľadávky. Pre určitosť ručiteľského záväzku v rámci obchodných vzťahoch nie je nevyhnutné vo vyhlásení ručiteľa vymenovať konkrétne faktúry a ich sumy, ak je aj inak zrejmé, o ktoré pohľadávky ide. Vyplýva to napr. z § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. Na budúci záväzok spravidla nie je vystavená faktúra a nemusí byť zrejmá ani presná výška budúceho záväzku. Tiež možno poukázať na § 305 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je veriteľ povinný oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky. Ak by v platnom ručiteľskom vyhlásení museli byť bezpodmienečne uvedené konkrétne faktúry a aktuálna výška záväzku, neboli by tieto ustanovenia v Obchodnom zákonníku.
Predpokladmi právne relevantného ručenia sú: a) záväzok ručiteľa uspokojiť veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplní záväzok, b) určenie dlžníka a zabezpečovaného záväzku, c) platnosť záväzku alebo jeho časti. Iba tieto náležitosti vyplývajú z § 303 Obchodného zákonníka. Nevyžaduje sa napr. uvedenie doby, dokedy má ručiteľ zaplatiť. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou odporcu v konaní 27Cb 22/2005, že podľa právnej teórie sa k platnému a účinnému vzniku ručiteľského záväzku vyžadujú podstatné náležitosti prejavu vôle ako sú: (i) písomné vyhlásenie o uspokojení veriteľa, (ii) označenie pohľadávky, ktorej sa ručenie týka, (iii) rozsah (výška) ručiteľského záväzku, (iv) určenie doby, po ktorú bude ručiteľský záväzok trvať, (v) spôsob plnenia záväzku voči veriteľovi (jednou platbou, v splátkach a pod.) a (v) výslovný súhlas veriteľa o ručiteľskom záväzku alebo jeho následné oznámenie o výške záväzku. Súdu nebolo zrejmé, z akého zdroja odporca čerpal, nakoľko ho neuviedol. Podľa súdu však pre vznik ručenia stačia prvé dve náležitosti. Ostatné náležitosti z §§ 303 až 312 Obchodného zákonníka zjavne nevyplývajú. Odporca uvádzal niektoré obligatórne a fakultatívne náležitosti bankovej záruky upravenej v § 313 a nasl. Obchodného zákonníka, napr. určenie výšky, do ktorej uspokojí veriteľa, obmedzenie doby platnosti v záručnej listine Odporca však nie je bankou a navrhovateľovi neposkytol bankovú záruku. Náležitosti uvedené odporcom si strany môžu dohodnúť, ale pre platnosť záväzku sa nevyžadujú. Podľa § 303 Obchodného zákonníka sa nevyžaduje ani uviesť dobu, počas ktorej bude ručiteľský záväzok trvať, lebo má akcesorickú povahu, t.j. trvá po dobu trvania hlavného záväzku dlžníka. Banková záruka takú povahu nemá, preto sú odlišné jej podstatné náležitosti vyžadované v § 313 Obchodného zákonníka.
V dodatku č. 4 nie je uvedené, že záruka sa vzťahuje iba na v tom čase splatné pohľadávky (t. j. za dodávky uskutočnené v júli 2004), ako to tvrdil odporca. V článku I bod 1 je uvedené, že odporca splatí „pohľadávky po lehote splatnosti“. Nedá sa preto súhlasiť s odporcom, že pohľadávky museli byť splatné
už v čase podpísania dodatku dňa 10.9.2004. Podľa súdu pohľadávky museli v tom čase existovať a museli byť splatné do 15.11.2004, lebo dovtedy mal odporca zaplatiť. Výraz použitý odporcom preto súd nevyložil tak, že ide o pohľadávky po lehote splatnosti už v čase podpísania dodatku, ale o pohľadávky, ktorých splatnosť nastane do 15.11.2004. V tej súvislosti súd prihliadol na okolnosti, za ktorých bol dodatok podpísaný a aplikoval aj ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá tento výraz použila.
Obrana odporcu, že takto sa objektívne nedá dodatok č. 4 vykladať, lebo by pre neho nemal zmysel a logiku, sa tiež nedala akceptovať. Právne úkony v obchodnom styku sa vykladajú podľa citovaných ustanovení zákona. Ak odporca považoval hospodársky účel (kauzu) za dôležitú a mal záujem, aby ju poznala aj druhá strana, mal ju jasne vyjadriť, napr. v preambule. V preambule je však jasne vyjadrený len úmysel garantovať zaplatenie pohľadávok dodávateľov, nič viac. K argumentácii odporcu v obdobných konaniach je možné ešte doplniť, že v obchodnom styku nie je neobvyklé, že za účelom získania osvedčených a spoľahlivých dodávateľov sa im poskytne plnenie alebo iná výhoda aj bez okamžitého protiplnenia, najmä ak sa predpokladá dlhodobejšia budúca spolupráca. Z akého dôvodu medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom nakoniec nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky a k ďalšej spolupráci, už nebolo v tomto spore dôležité, preto to súd ani nezisťoval.
V súvislosti s kauzou dodatku č. 4 súd považuje za potrebné ešte poukázať aj na § 308 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobudne voči dlžníkovi práva veriteľa. Ide o odlišnú úpravu v porovnaní s ustanovením § 550 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ručiteľ môže požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. To znamená, že zaplatením za dodané mlieko by sa odporca stal priamo zo zákona veriteľom SOLE Slovakia a.s. a mohol by si uplatniť pohľadávku v konkurze, pričom by nebolo potrebné uzatvárať zmluvu o postúpení pohľadávky. A dňom zaplatenia by podľa článku I bod 3 dodatku prešli všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy zo SOLE Slovakia a.s. na odporcu. Argumentácia odporcu, že bez podmienky uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky nemal dodatok č. 4 hospodársky zmysel, bola preto neudržateľná. Podľa súdu si túto skutočnosť odporca uvedomoval a jeho obrana bola len účelová keď tvrdil, že bez uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky by nenastali zamýšľané účinky dodatku č. 4.
Svedecké výpovede osôb, ktoré dodatok za odporcu a SOLE Slovakia a.s. podpisovali, sú pre rozhodnutie tohto sporu nadbytočné v tej časti, pokiaľ svedkovia vypovedali o tom, ako sa má chápať dodatok č. 4, čo ním odporca sledoval alebo aký bol jeho účel. Predmetom svedeckej výpovede nemôžu byť iba vlastné myšlienky a úvahy svedka, ale predovšetkým fakty, t.j. ako sa tieto úvahy a úmysly navonok prejavili - napr. čo napísali do preambuly zmluvy, čo povedali na rokovaní o uzatvorení zmluvy alebo čo sa na predzmluvných rokovaniach stalo.
Preto v konečnom dôsledku nebolo potrebné vykonať v konaní ďalšie dôkazy. Obsah prejavu vôle oboch strán bol zrejmý a nesporný - bol ním text dodatku č. 4, ktorý všetci podpísali. V tomto smere nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie.
Medzi stranami sa žiadne predzmluvné rokovania neuskutočnili, preto nemohli mať vplyv na hodnotenie dôkazov a rozhodnutie. Hromadné stretnutie dodávateľov mlieka so zástupcami odporcu a spoločnosti SOLE Slovakia a.s. nebolo rokovaním o zmluve a jej obsahu, ale informovaním troch spoločností o ich zámeroch. Pôvodný navrhovateľ s nikým na tomto stretnutí o dodatku č. 4 nerokoval. Nebolo ani preukázané, že by Mgr. Rudolf Petrovský alebo niekto iný na ňom pred dodávateľmi prehlásil, že záruka za zaplatenie, ktorá im bude daná v dodatku ku kúpnej zmluve, platí iba v tom prípade alebo iba za tej podmienky, že do 15.11.2004 uzatvoria s odporcom zmluvu o postúpení pohľadávky.
Podobne žiadny vplyv na výklad dodatku nemalo ani následné správanie strán. Zo skutočnosti, že pôvodný navrhovateľ až do polovice novembra 2004 odovzdával mlieko do tej istej zvozovej cisterny, sa nedá nič vyvodzovať. V dodatku nebolo uvedené, že by to odporca nemal robiť, alebo že by mal vykonať niečo iné, alebo že by zmluvný vzťah medzi pôvodným navrhovateľom ako predávajúcim a SOLE Slovakia a.s. ako kupujúcim podpisom dodatku zanikol. To isté platí aj o následnom správaní strán v súvislosti s (ne)uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, ku ktorému sa už súd vyššie vyjadril.
Na základe uvedeného mal súd za to, že odporca sa platne zaručil za zaplatenie zabezpečovaných pohľadávok pôvodného navrhovateľa, avšak nie za všetky jeho faktúry uplatnené v žalobe.
Bežná fyzická osoba v postavení pôvodného navrhovateľa si na druhej strane pri podpísaní dodatku č. 4 musela uvedomiť, že záruku dostala len na pohľadávky, ktoré existujú v čase podpísania dodatku. Hoci podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka je možné zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti, predmetná záruka sa nemohla vzťahovať aj na budúce pohľadávky po splatnosti. Vyplýva to z toho, že odporca mal pohľadávky zaplatiť do 15.11.2004. Záruka sa preto mohla vzťahovať iba na tie pohľadávky, ktoré boli splatné najneskôr do tohto dátumu. Ak mal odporca zaplatiť do 15.11.2004, nemohol pôvodný navrhovateľ objektívne (rozumne) očakávať, že záruka platí aj na ďalšie pohľadávky, ak dovtedy nezatvoril s odporcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá by sa vzťahovala aj na prípadné neskôr splatné pohľadávky.
Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, že dodatkom č. 4 došlo ku kumulatívnemu prevzatiu dlhu v zmysle § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mal súd pochybnosti o tom, či len uzavretím dodatku č. 4 došlo bez ďalšieho k prevzatiu dlhu. V článku I bod 1 dodatku sa uvádza, že odporca „preberá pohľadávky“ voči dlžníkovi SOLE Slovakia a.s. a v bode 2 je uvedené, že splatenie pohľadávky sa bude riešiť osobitnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Z toho možno usudzovať, že malo zrejme dôjsť k „prevzatiu“ pohľadávky, a to uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, a nie k prevzatiu dlhu.
Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel len čiastočne a odporcu zaviazal na zaplatenie neuhradenej faktúry č. 4070690 vo výške 38.935,- Sk za dodávky mlieka uskutočnené v mesiaci júl 2004, a neuhradenej faktúry č. 4080690 vo výške 35.510,- Sk za dodávky uskutočnené v auguste 2004, ktorá bola splatná dňa 3.10.2004.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie ostatných faktúr a na zaplatenie úroku z omeškania v dôsledku oneskorenej úhrady spoločnosťou SOLE Slovakia a.s. súd zamietol z dôvodu, že na tieto faktúry sa ručenie odporcu nevzťahovalo.
Uplatnený nárok v tejto časti nebolo možné navrhovateľovi priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mlieko v mesiacoch september až november 2004 dodal odporcovi. Dodacie listy, ktoré boli podkladom pre fakturáciu a ktoré hodnotili kvalitu mlieka, vyhotovovala SOLE Slovakia a.s., s ktorou mal pôvodný navrhovateľ platnú kúpnu zmluvu. Na základe tejto zmluvy prebiehali denné dodávky mlieka a fakturácia, a to stále rovnakým spôsobom až do 10.11.2004, kedy boli ukončené. Argumentácia navrhovateľa a vykonané dôkazy (aj v ostatných sporoch) neboli dostatočné na priznanie uplatnenej sumy navrhovateľovi ani titulom náhrady škody, ako dôsledok predzmluvnej zodpovednosti odporcu. Podľa súdu dodatok č. 4 je platný právny úkon, ktorý bezpodmienečne založil ručenie odporcu za určité, konkrétne pohľadávky navrhovateľa a určil lehotu na zaplatenie. Súd už vyššie uviedol, že práve vzhľadom na stanovenú lehotu na zaplatenie (do 15.11.2004) bola namieste aj určitá obozretnosť na strane pôvodného navrhovateľa, ktorý sa nemohol spoliehať na to, že mu odporca zaplatí aj budúce pohľadávky voči SOLE Slovakia a.s., ak neuzatvoril s odporcom predpokladanú zmluvu o postúpení pohľadávky. Zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka (§ 268), prípadne podľa Občianskeho zákonníka (§ 415, resp. § 424), preto podľa súdu neprichádzala do úvahy.
Neuhradená kúpna cena za dodané mlieko, za zaplatenie ktorej sa odporca zaručil, tak predstavuje celkom sumu 74.445,- Sk, t.j. 2.471,12 eur. Okrem tejto sumy súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške dohodnutej v kúpnej zmluve, a to od 16.11.2004 až do zaplatenia, nakoľko odporca sa zaviazal zaplatiť do 15.11.2004, a od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania.
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 a 7 O. s. p.. Odporca mal v konaní prevažný úspech zodpovedajúci 58%-ám. Po odpočítaní jeho neúspechu zodpovedajúceho 42%-ám, mu preto patrí 16%-ná náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh- nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.