Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11Cpr-5-2013.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľa EURO- PERSONAL, s.r.o. so sídlom Ružinovská 42, 821 03 Bratislava, IČO: 35 977 817, proti odporcovi P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX M., občanovi SR, o zaplatenie 622,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca P. F. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi EURO-PERSONAL, s.r.o. Bratislava 622,68 Eur s 5,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 622,68 Eur od 06.12.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 37 Eur, všetko v mesačných splátkach po 50 Eur, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 13.12.2013 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 622,68 Eur s 5,25% úrokmi z omeškania ročne od 6.12.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 37 Eur s odôvodnením, že dňa 16.9.2011 bola medzi účastníkmi konania uzavretá pracovná zmluva, ako aj Dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi s miestom výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa DHL EXEL Slovakia, areál Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava na pracovnú pozíciu - vodič vysokozdvižného vozíka, v znení neskorších zmien, ktoré nemali zásadný vplyv na miesto výkonu práce a druh práce. Odporca dňa 19.7.2013 požiadal navrhovateľa o skončenie pracovného pomeru uplynutím dňa 18.7.2013. Navrhovateľ dňa 19.7.2013 písomne oznámil odporcovi, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru uplynutím dňa 18.7.2013 a jeho podanie považuje za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce s tým, že výpovedná doba pre odporcu začína plynúť dňom 1.8.2013 a končí uplynutím dňa 30.9.2013. Odporca počas plynutia výpovednej doby nezotrval u navrhovateľa. Podľa článku V. bod 4/ pracovnej zmluvy zo dňa 16.9.2011 navrhovateľ sa dohodol s odporcom, že ak odporca nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u navrhovateľa, odporca zaplatí navrhovateľovi sankciu (peňažnú náhradu) v sume priemerného zárobku za 1 mesiac. Týmto zmluvným dojednaním sa vykonáva ustanovenie § 62 ods.8 Zákonníka práce a jeho požiadavka o písomnej dohode o peňažnej náhrade. Dňa 25.11.2013 zaslal navrhovateľ odporcovi pokus o zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie peňažnej náhrady v poriadkovej lehote - najneskôr do uplynutia dňa 5.12.2013. Odporca zásielku neprevzal a táto bola dňa 4.12.2013 vrátená späť navrhovateľovi. Odporca je od 6.12.2013 v omeškaní s plnením svojho dlhu voči navrhovateľovi. Výška priemernej mesačnej mzdy odporcu je 622,68 Eur. Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods.1 a ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z.
Poverený zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava žalobného návrhu zo dňa 10.12.2013. Navrhol zaviazať odporcu na zaplatenie 622,68 Eur s príslušenstvom tak ako je to uvedené v podanom návrhu. Uplatnil si aj právo na náhradu trov konania.
Odporca P. F. na pojednávaní uviedol, že momentálne pracuje a býva vo Q. F. P.. Poštové zásielky mu môžu byť doručované prostredníctvom zamestnávateľa. U navrhovateľa bol zamestnaný ako v agentúre dočasného zamestnania. Nepredpokladal, že tam treba dodržať výpovednú lehotu. Požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou, ktorú predložil asi 2 týždne predtým ako od 1.8. odtiaľ odišiel. Myslel si, že ho pustili. Na otázku sudcu, z akých dôvodov nepreberal poštové zásielky od navrhovateľa, ktoré mu boli zasielané na adresu trvalého bydliska, ako aj na adresu F. O. C., Q. F. P. uviedol, že sa v penzióne dozvedel, že mu boli nejaké zásielky doručované, ale nestihol si ich na pošte prevziať. Uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie žalovanej sumy. Momentálne zarába okolo 550 Eur, za ubytovanie musí zaplatiť 180 Eur, spláca ešte jednu pôžičku 20 Eur a potom má ešte povinné náklady ako zabezpečenie stravy a podobne. Uviedol, že viac ako 50 Eur mesačne by sa mu splácať nedalo. Preto žiadal v prípade, že ho súd zaviaže na zaplatenie žalovanej sumy, o povolenie splátok vo výške 50 Eur mesačne.
Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že medzi účastníkmi konania bola dňa 16.9.2011 uzavretá pracovná zmluva. Pracovný pomer vznikol od 20.9.2011 dňom nástupu odporcu do práce. Pracovný pomer bol uzavretý bez skúšobnej doby do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa. V článku V. bod 4./ pracovnej zmluvy sa medzi účastníkmi konania dohodlo, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnanec zaplatí peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku za jeden mesiac, najneskôr však ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru.
Medzi účastníkmi konania bola dňa 16.9.2011 uzavretá Dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k Užívateľskému zamestnávateľovi. Podľa článku II. tejto Dohody, miestom dočasného výkonu práce je prevádzka DHL EXEL Slovakia, areál Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava. Zamestnanec bol dočasne pridelený na pracovnú pozíciu vodič vysokozdvižného vozíka. V článku IV. bod 1./ bol dohodnutý pracovný čas 37,5 hodiny týždenne.
Odporca požiadal navrhovateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou uplynutím dňa 18.7.2013 z dôvodu druhého zamestnania. Dohoda bola datovaná dňom 19.7.2013. Odporca zároveň uviedol, že v prípade neakceptovania jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou k označenému dňu, má navrhovateľ toto podanie považovať za výpoveď z pracovného pomeru podľa § 61 Zákonníka práce.
Navrhovateľ oznámil odporcovi oznámením zo dňa 19.7.2013, že neakceptuje dohodu o skončení pracovného pomeru. Oznámil mu zároveň, že podľa § 62 ods.2 a § 62 ods.7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť dňom 1.8.2013 a končí uplynutím dňa 30.9.2013. Odporcu ďalej upozornili na to, že „zamestnávateľ“ dohliadne na splnenie predmetného zmluvného dojednania v článku V. ods.4 pracovnej zmluvy, ktoré vychádza z ustanovenia § 62 ods.8 Zákonníka práce a v prípade jeho porušenia pristúpi bez zbytočného odkladu k vymáhaniu peňažnej náhrady. Odporca tieto poštové zásielky neprevzal.
Pokusom o zmier zo dňa 25.11.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie sumy 622,68 Eur do 5.12.2013.
Z predloženého mzdového listu odporcu bolo zistené, že jeho priemerný mesačný zárobok je žalovaná suma 622,68 Eur.
Podľa § 60 ods.1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 62 ods.1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca, a je najmenej 2 mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, výpovedná doba je najmenej 3 mesiace.
Podľa § 62 ods.2 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 62 ods.8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Podľa § 135 Zákonníka práce, priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporca potvrdením zamestnávateľa Berto SK, s.r.o. Vysoká pri Morave preukázal, že jeho hodinový zárobok je 3,37 Eur.
Uskutočneným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 16.9.2011 uzavretá pracovná zmluva. Dňa 19.7.2013 požiadal odporca navrhovateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou dňom 18.7.2013 s tým, že ak navrhovateľ nebude akceptovať túto žiadosť, aby ju považoval za výpoveď z pracovného pomeru podľa § 61 Zákonníka práce.
Navrhovateľ žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptoval a oznámením zo dňa 19.7.2013 odporcovi oznámil, že výpovedná lehota podľa § 62 ods.2 Zákonníka práce je 2-mesačná a plynie podľa § 62 ods.7 Zákonníka práce od 1.8.2013 do 30.9.2013. Zároveň navrhovateľ odporcu upozornil na článok V. ods.4 pracovnej zmluvy a ustanovenie § 62 ods.8 Zákonníka práce.
Odporca si neplnil povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a počas plynutia 2-mesačnej výpovednej lehoty. Preto navrhovateľovi vzniklo právo podľa článku V. ods.4 pracovnej zmluvy v súlade s ustanovením § 62 ods.8 Zákonníka práce na zaplatenie náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku, čo je u odporcu 622,68 Eur.
Tým, že odporca nezaplatil žalovanú sumu do 5.12.2013, ako ho na to vyzval navrhovateľ pokusom o zmier, dostal sa odporca dňom 6.12.2013 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu.
Preto navrhovateľovi vzniklo aj právo na zaplatenie 5,25% úrokov z omeškania ročne od 6.12.2013 do zaplatenia podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu podľa § 142 ods.1 O.s.p. vzniklo aj právo na náhradu trov konania, ktoré navrhovateľovi vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 37 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).