Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14C-228-2011.pdf
PDF · 99.63 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/228/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: U. Š., A.. XX.X.XXXX, W. F., Š. X, právne zastúpený JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Mlynská 26, Košice, proti žalovaným v 1. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v 2. rade: Slovenská správa ciest, Bratislava, Miletičova 19, IČO: 00 33 28, v konaní o zaplatenie 4.208,75 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.208,75 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 24.4.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 4.208,75 EUR od 14.5.2010 do 23.4.2012, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1.575,81 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 7.7.2011 navrhol žalobca zaviazať pôvodne iba žalovaného v 1. rade zaplatiť mu sumu 4.208,75 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 14.5.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že ako spotrebiteľ uzatvoril dňa 15.12.2009 so žalovanou ako dodávateľom poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Š. C. B. F. XXX I. so začiatkom poistenia 1.1.2010. Podľa prílohy č. 7 poistnej zmluvy - „Verejný prísľub“ sa žalovaná zaviazala podľa § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytnúť oprávnenej osobe, t.j. osobe, ktorá má so žalovanou uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie ak na poistenom motorovom vozidle vznikne škoda, okrem iného aj zrútením skál alebo zemín. Dňa 14.4.2010 došlo na ceste I/59 na 28. kilometri k poškodeniu motorového vozidla žalobcu v dôsledku pádu skál na jeho vozidlo, ktorému žalobca nemohol zabrániť, ani ho nijakým spôsobom ovplyvniť, pričom v dôsledku tejto živelnej udalosti vznikla škoda na motorovom vozidle v sume 4.003,99 EUR titulom nákladov na opravu vozidla a suma 204,76 EUR titulom nákladov na odtiahnutie motorového vozidla. Predmetnú udalosť šetril aj ODI OR PZ Banská Bystrica, ktorý uvedenú udalosť uzatvoril ako škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Žalobca si v súlade so zmluvou a verejným prísľubom uplatnil nárok na náhradu škody u žalovanej, ktorá mu listom zo dňa 28.4.2010 oznámila, že poškodenie vozidla nárazom na prekážku nie je kryté poistením, preto škodu vybavuje bez plnenia. Žalobca si taktiež uplatnil úrok z omeškania od 14.5.2010 t.j. po uplynutí 15 dní od skončenia šetrenia, ktoré bolo ukončené 28.4.2010.
Uznesením zo dňa 17.4.2012 súd pripustil, aby do konania ako žalovaný v 2. rade pristúpila Slovenská správa ciest Bratislava a zároveň pripustil zmenu žaloby a to tak, že: „žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.208,75 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14.5.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania“.
Súd v predmetnej veci rozhodol dňa 29.6.2012 medzitýmnym rozsudkom tak, že: žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedajú spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá vznikla žalobcovi dňa 14.4.2010 na ceste 1/59 na 28 km v Banskej Bystrici na osobnom motorovom vozidle Š. C., B.: F. XXX I. v dôsledku zrútenia skál na cestu, ako aj za škodu, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu odťahu tohto poškodeného vozidla, s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2013.
Z faktúry zo dňa 6.12.2010 vyplýva, že za opravu motorového vozidla žalobcu bola vyúčtovaná suma 4.003 EUR.
Z faktúry zo dňa 14.4.2010 vyplýva, že za odťah motorového vozidla žalobcu bola vyúčtovaná suma 204,76 EUR.
Z oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 28.4.2010 vyplýva, že poistná udalosť zo dňa 14.4.2010 bola vybavená bez plnenia.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa článku 20 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 v platnom znení), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Podľa § 442 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a) a b)
d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 5 vyššie cit. zákona poisťovateľ je povinný do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poskytnúť poistné plnenie.
Podľa § 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Podľa § 3 O.s.p., občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
V predmetnej právnej veci sa súd, vzhľadom na námietku žalovaného v 2. rade ohľadom určenia skutočnej škody a zohľadnenia amortizácie, zaoberal otázkou, čo predstavuje škodu, za ktorú zodpovedajú žalovaní. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 v platnom znení vyplýva, že poškodenému sa uhrádza škoda vzniknutá poškodením veci. Občiansky zákonník v rámci spoločných ustanovení o náhrade škody „spôsob a rozsah náhrady škody“, uvádza, že sa uhrádza skutočná škoda. Zohľadnenie amortizácie znamená, že pri určení výšky škody sa prepláca cena práce v plnom rozsahu, pokiaľ súvisí s poškodením veci, a čo sa týka použitého materiálu, tak pri výpočte škody sa zohľadňuje aj vek vozidla a počet najazdených kilometrov a na základe týchto parametrov sa určí tzv. amortizácia z materiálu, teda percentuálne sa odpočíta určité percento ceny použitého materiálu a poškodenému sa vyplatí iba časť ceny za materiál po zohľadnení amortizácie, keďže dodaním nového materiálu má dôjsť u poškodeného k zhodnoteniu veci (napr. R 3/1984). Súd sa však súd nestotožňuje s takýmto ponímaním náhrady skutočnej škody (uvedenia veci do pôvodného stavu) a judikatúru v tomto smere považuje už za prekonanú, a to aj s poukazom na to, že súd sa v konaní nemôže riadiť výlučne prísnym formalizmom pri výklade právnych predpisov, ale výklad právnych predpisov má smerovať k spravodlivému riešeniu občianskoprávnych vzťahov. Je nesporné, že cieľom vykonanej opravy v predmetnej veci bolo odstránenie následkov poškodenia, ktoré vznikli na vozidle žalobcu a za ktoré zodpovedajú žalovaní. Súd zároveň poukazuje na to, že princípu spravodlivosti sa prieči to, aby poškodený ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť „doplácal“ tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady na opravu veci. Zároveň je evidentné, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať to, aby si zabezpečil napr. rovnako „staré“ diely, ktoré je potrebné pri oprave použiť a takýmto spôsobom uviedol vec do pôvodného stavu a zároveň obnovil jej pôvodnú funkčnosť. V súvislosti s tým, že opravou vozidla má dôjsť k jeho zhodnoteniu, súd poukazuje na to, že už samotnou opravou veci dochádza k tomu, že sa skôr znižuje všeobecná hodnota veci (trhová-predajná cena veci), čo bezpochyby platí pri havarovaných motorových vozidlách, pretože pokiaľ je zistené, že vozidlo už bolo havarované, jeho skutočná trhová cena skôr klesá, aj keby bolo napr. zrejmé, že do vozidla boli dodané nové diely, ktoré nahradili napr. diely staršie, keďže už samotný fakt, že vozidlo bolo havarované má vplyv na cenu vozidla, čo je aj všeobecne známe. Súd poukazuje na to, že rozsah náhrady škody musí zohľadniť sumu všetkých nevyhnutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave motorového vozidla tak, aby toto bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné, ako pred škodovou udalosťou, pričom pokiaľ obnovenie pôvodného stavu nie je možné inak, ako za použitia nových náhradných dielov, oprava bola tým pádom prevedená účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti a nie je možné prenášať povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a tým ho nedôvodne znevýhodňovať oproti škodcovi (nález Ústavného súdu ČR II ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca, resp. všeobecne poškodený, by sa určite uspokojil aj s tým, aby jeho vozidlo bolo uvedené presne do takého stavu, aký bol pred poškodením, pričom na druhej strane poškodený má v súvislosti s nehodovou udalosťou dokonca ešte ďalšie náklady, ktoré môžu súvisieť so zabezpečením opravy vozidla, taktiež s tým súvisí strata času, napr. aj nemožnosť užívať vozidlo a pod., preto by, aj s ohľadom na tieto skutočnosti, nebolo nespravodlivé od poškodeného vyžadovať to, aby z vlastných prostriedkov uhrádzal tzv. zhodnotenie vozidla, keďže on by bol určite spokojný s tým, ak by jeho vozidlo bolo uvedené presne do takého pôvodného stavu v akom bolo pred poškodením, čo však, ako už bolo vyššie spomenuté, vo veľkej väčšine prípadov nie je ani reálne možné.
Súd v súvislosti s pojmom zhodnotenie vozidla samozrejme poukazuje na to, že v niektorých konkrétnych prípadoch môže dôjsť skutočne k zhodnoteniu vozidla, čo by bolo namieste napr. v prípade ak by sa oprava vozidla realizovala určitým nadštandardným spôsobom, napr. že by do vozidla boli dodané napr. určité súčasti, ktoré nie sú bežné, alebo sú určitým spôsobom výnimočné napr. aj drahšie a pod. (napr. pokiaľ by si poškodený pri poškodení kolesa na motorovom vozidlo vymenil bežné disky za tzv. elektróny, určite by došlo k zhodnoteniu vozidla, pričom takéto zhodnotenie by samozrejme musel znášať samotný poškodený, na druhej strane pokiaľ by došlo k výmene bežne opotrebovaných starších diskov za porovnateľné nové disky, tak poškodený, podľa názoru súdu, nemôže „doplácať“ na to, že mu bola spôsobená škoda). V tomto smere je teda nutné zvažovať účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu.
Vzhľadom na právoplatný medzitýmny rozsudok o určení zodpovednosti žalovaných v 1. a 2. rade za škodu spôsobenú žalobcovi, sa súd v tomto štádiu konania zoberal iba rozhodnutím o výške nároku žalobcu. Žalobca svoj nárok preukázal predložením faktúr o oprave vozidla, resp. odťahu vozidla, preto súd s poukazom na vyššie uvedené, zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 4.208,75 EUR (4.003 EUR + 204,76 EUR).
Súd už konštatoval, že uznesením zo dňa 17.4.2012 pripustil do konania ako žalovaného v 2. rade Slovenskú správu ciest Bratislava, pričom toto uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo žalovanému v 2. rade doručené dňa 23.4.2012. Zástupkyňa žalovaného v 2. rade, podľa názoru súdu, správne namietala skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nemohol byť v omeškaní s plnením už od 14.5.2010, keďže do konania bol pripustený až na základe uznesenia zo dňa 17.4.2012, preto súd v súvislosti s priznaním príslušenstva pohľadávky rozhodol tak, že na zaplatenie zákonného 9%-tného ročného úroku z omeškania zaviazal oboch žalovaných až od 24.4.2012 a za obdobie od 14.5.2010 do 23.4.2012 zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania iba žalovaného v 1. rade, a to od 14.5.2010, tak ako to navrhol žalobca, keďže k tomuto dňu už bol žalovaný v 1. rade nepochybne v omeškaní s plnením svojho dlhu, pretože už listom zo dňa 28.4.2010 oznámil žalobcovi, že škodu vybavuje bez plnenia a teda k tomuto dátumu už mal skončené šetrenie, ktoré malo byť podkladom pre plnenie z poistnej udalosti, preto s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení bol povinný plniť v lehote do 15 dní po skončení šetrenia. Súd preto zároveň zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti zaplatenia úroku z omeškania zo strany žalovaného v 2. rade za obdobie od 14.5.2010 do 23.4.2012.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, keďže tento mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, a to ohľadom čiastočného zamietnutia žaloby týkajúcej sa priznania úroku z omeškania voči žalovanému v 2. rade za obdobie od 14.5.2010 do 23.4.2012. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia 10.2.2011
- podanie žaloby 1.7.2011
- vyjadrenie k odporu žalovaného v 1. rade 4.11.2011
- účasť na pojednávaní 7.3.2012
- účasť na pojednávaní 11.4.2012
- účasť na pojednávaní 23.5.2012
- vyjadrenie k odvolaniu žalovaných 18.9.2012
- účasť na pojednávaní 21.3.2014
Za každý úkon právnej pomoci súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu sumu 151,05 EUR x 8 = 1.208,40 EUR + režijný paušál 3 x 7,41 EUR = 22,23 EUR, 4 x 7,63 EUR = 30,52 EUR a 1 x 8,04 = 8,04 EUR t.j. spolu režijný paušál predstavuje sumu 60,79 EUR.
Súd taktiež priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 21.3.2014 Košice - Prešov a späť 70 km pri spotrebe 4,6 l/100 km a hodnote 1,36 EUR za liter paliva predstavuje náhrada za spotrebované pohonné hmoty 4,38 EUR (4,6 l/100 x 70 x 1,63) + základná náhrada 70 km x 0,183 = 12,81 t.j. spolu cestovné náhrady 17,19 EUR.
Súd priznal aj náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 21.3.2014 za dve začaté polhodiny 2 x 13,40 EUR = 26,80 EUR. Zároveň priznal DPH vo výške 20% zo sumy 1.313,18 EUR (1.208,40 + 60,79 + 17,19 + 26,80) = 262,63 EUR t.j. trovy právneho zastúpenia celkovo predstavujú sumu 1.575,81 EUR.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania za úkon označený ako „Návrh na vstup účastníka do konania na strane žalovaného“, keďže tento úkon mohol realizovať už v rámci samotnej žaloby súdu doručenej dňa 7.7.2011. Zároveň nepriznal náhradu za úkon označený ako „Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v 2. rade, keďže si úkon - vyjadrenie k odvolaniu účtoval 2-krát a súd má za to, že pre účelné uplatňovanie práv žalobcu bolo dostačujúce jedno vyjadrenie k odvolaniu oboch žalovaných. Zároveň nepriznal náhradu za úkon označený ako „vyjadrenie k veci zo dňa 28.6.2012“, keďže žalobca právny zástupca žalobcu mohol svoje vyjadrenie prezentovať priamo na pojednávaní konanom nasledujúci deň t.j. 29.6.2012. Náhrada trov právneho zastúpenia za vyššie označené právne úkony teda nebola priznaná s poukazom na to, že súd tieto nepovažoval za potrebné resp. účelné uplatnenie práv žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.