Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-256-2013.pdf
PDF · 124.09 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/256/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky Z. K., Q.. Ž., H.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej N. E. H. V. K. Č.. XX, za účasti odporcu N. K., H.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho N. E. H. V. M. Č.. X, t.č. C. N. X. Q. Č.. XX, a v právnej veci mal. detí K. A., H.. XX.XX.XXXX, B. Z., H.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, detí Z. K. H.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej N. E. H. V. K. Č.. XX a N. K., H.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho N. E.P. H. V. M. Č.. X, t.č. bývajúceho N. X. Q. Č.. XX, v konaní o rozvode manželstva účastníkov a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov Z. K., Q. Ž., H.. XX.XX.XXXX, B. N. K., H.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z. Č. E. - K. Z., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti K. A., H.. XX.XX.XXXX, B. Z., H.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške po 130 € mesačne a na výživu maloletého Z. výživným vo výške po 120 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na určenie výšky výživného zamieta.
Konanie o návrhu navrhovateľky na spätnú úpravu výživného od 10.1.2012 do právoplatnosti tohto rozsudku zastavuje.
Upravuje styk odporcu s maloletými deťmi K. A. B. Z. tak, že odporca je oprávnený sa s maloletými stýkať každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod., s tým, že odporca si deti prevezme pred bytom matky v stanovený čas a následne jej ich tam riadne odovzdá, navrhovateľka v stanovený čas deti odporcovi riadne odovzdá a následne v stanovený čas ich od neho riadne prevezme.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 20.11.2013 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie jej manželstva s odporcom a o zaviazanie odporcu nahradiť jej trovy konania, ktorý návrh odôvodňovala tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.X.XXXX, s týmto najprv žili v spoločnej domácnosti v byte jej rodičov, následne od novembra 2009 do marca 2010 bývali v podnájmoch, navrhovateľka sa dňa 12.10.2010 odsťahovala aj s maloletými deťmi k svojej matke na adresu jej terajšieho trvalého bydliska a odporca odišiel bývať k svojej matke, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti A., H.. XX.XX.XXXX, B. Z., H.. XX.XX.XXXX, tvrdila, že v manželstve začalo dochádzať k nezhodám a hádkam koncom augusta 2009 pred narodením druhého dieťaťa a odporca opustil spoločnú domácnosť, následne sa síce v októbri 2009 do rodiny vrátil, ale vzťahy pred narodením druhého dieťaťa sa prudko zhoršili, manželia hľadali riešenie v odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, ani odlúčenie neviedlo k odstráneniu konfliktov, ktoré sa sústredili na problémy s financovaním domácnosti a na problémy s nadmerným užívaním alkoholických nápojov odporcom, tieto nezhody vyústili do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti a maloleté deti po rozchode účastníkov zostali v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Navrhovateľka uviedla, že podala i návrh na tunajšom súde dňa 10.1.2012, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v uvedenom konaní bol vydaný dňa 14.9.2012 rozsudok sp. zn. 45P/7/2012, voči rozsudku sa ona odvolala a do dňa podania návrhu na rozvod manželstva vo veci odvolania rozhodnuté nebolo. K návrhu pripojila vo fotokópii sobášny list účastníkov a rodné listy maloletých detí.
Vzhľadom na to, že uvedený návrh navrhovateľky mal nedostatky, súd ju uznesením sp. zn. 23P/256/2013 zo dňa 25.11.2013 vyzval na odstránenie týchto vád. V zmysle tejto výzvy navrhovateľka dňa 11.12.2013 doručila súdu doplnenie návrhu zo dňa 20.11.2013 a žiadala zároveň na čas po rozvode manželstva účastníkov upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a to tak, že žiadala obe maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov A. B. Z. zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá by bola oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok, zaviazať otca prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške po 180 eur mesačne od 1.1.2011 a na maloletého Z. po 170 eur mesačne taktiež od 1.1.2011, vzniknuté dlžné výživné povoliť otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným a upraviť styk otca s maloletým A. B. Z. tak, aby sa s nimi bol oprávnený stýkať každú párnu nedeľu vždy od 10.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky, zamestnávateľ odporcu, uviedla, že jej v tom čase nebol známy, poukázala na to, že odporca do rozchodu účastníkov na výživu detí prispieval len zriedkavo a symbolicky a od 14.9.2012 prispel na výživu detí spolu v celkovej výške 1.720 eur. Zároveň pripojila fotokópiu potvrdenia vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o poberaní prídavku na deti za rok 2013, potvrdenie vystavené spoločnosťou E. XX K..Q..X.. E., o tom, že navrhovateľka je u nich zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti od 3.10.2013 a dosiahla v mesiacoch október a november čistý príjem po 20,54 eur, v mesiacoch jún, júl, august, september 2013 po 21,92 eur a v mesiacoch január, február, marec 2013 spolu v čistej výške 54,81 eur, taktiež pripojila fotokópiu rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 45P/7/2012 zo dňa 14.9.2012 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 23.1.2014 pre prípad rozvodu manželstva účastníkov doporučil zveriť obe maloleté deti A. B. Z. do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a zo strany otca určiť výživné vo výške podľa jeho majetkových a zárobkových možností a schopností, s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí, a styk upraviť v zmysle dohody rodičov na pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkov stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, toto manželstvo účastníkov je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z. Č. E. - K. Z., vo zväzku XXX, v ročníku XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti A., H.. XX.XX.XXXX, Z., H.. XX.XX.XXXX, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja účastníci majú slovenskú národnosť,
navrhovateľka ukončila SOU bez maturity a odporca SOU s maturitou, ani jeden z účastníkov okrem týchto dvoch maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Účastníci uzavreli manželstvo po predchádzajúcej ročnej predmanželskej známosti.
Ako vyplýva z výpovede navrhovateľky, k zhoršeniu spolužitia účastníkov došlo už po narodení prvého dieťaťa, v priebehu roku 2009, spätne tri roky pred podaním návrhu vo veci účastníci prestali žiť v spoločnej domácnosti, došlo k ochladeniu ich vzájomných vzťahov, t.č. účastníci voči sebe, ako uviedli vo svojich výpovediach, už nič necítia, podľa názoru navrhovateľky dôvodom rozpadu manželstva účastníkov bolo zvýšené užívanie alkoholu odporcom a jeho gamblerstvo.
Odporca sa vo svojej výpovedi k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva pripojil, s rozvodom manželstva súhlasil, nesúhlasil s navrhovateľkou navrhovanou výškou výživného na maloleté deti, ktorý nesúhlas odôvodňoval tým, že má nulové príjmy, má živnostenské oprávnenie, podniká v oblasti stavebníctva, ale sa mu nedarí, uvádzal, že ho živí jeho matka, ktorá je zamestnaná a má príjem okolo 500 eur, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, v jej rodinnom dome N. X. Q., v súvislosti s ktorým bývaním je hradený poplatok za elektrinu 60 eur, ročné náklady na drevo na kúrenie sú okolo 250 - 260 eur, jeho matka mu finančné prostriedky nedáva, ale vypomáha mu tak, že mu zabezpečuje stravu, bývanie a podobne, on je vyučený vodár - kúrenár, pred začatím živnostenského podnikania pracoval v spoločnosti A. Z. - Z., kde dosahoval príjem okolo 700 - 800 eur mesačne, pracovný pomer uviedol, že s ním bol ukončený z dôvodu požitia alkoholu, následne na základe živnosti u toho istého podnikateľa dosahoval odmenu 5 - 6 eur na hodinu, pri odpracovaní rôzneho počtu hodín, doplnil, že do konca roka 2013 mával príjmy z „prác na čierno“ a to okolo 600 - 700 eur maximálne, z čoho si hradil následne náklady na dopravu do práce a z práce, v januári 2014 už príjem nemal, keďže v polovičke decembra utrpel úraz, odsekol si článok palca na ruke, následne preto chodil už iba vypomáhať kamarátovi, nemocenské dávky mu neboli vyplácané a nie sú mu vyplácané, keďže v minulosti si neplatil povinné odvody do zdravotnej poisťovne, doplnil, že spoluprácu ako osoba samostatne zárobkovo činná s objednávateľom prác A. Z. - Z. ukončovať nemusel, keďže išlo o „výkon práce na čierno“ a spoluprácu s týmto ukončil z dôvodu, že neustále boli problémy s výplatou odmeny za vykonanú prácu.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi doplnila ako dôvod ochladnutia jej citov k odporcovi situáciu, keď ju tento v 7. mesiaci tehotenstva s druhým dieťaťom vymkol z bytu, čo u nej následne vyvolalo predčasný pôrod, manželstvo sa ešte snažila udržať, ale bezvýsledne. Pokiaľ ide o riešenie otázky bývania uviedla, že spolu s maloletými deťmi od rozchodu účastníkov býva v 3-izbovom byte u svojich rodičov, z ktorých otec je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a matka ja zamestnaná N. V.. K.. K. N. E., úhrada za byt je 260 eur mesačne, na ktorú ona prispieva mesačne čiastkou 100 eur. Doplnila, že všetky ostatné výdavky jej a jej detí hradí jej matka viac - menej formou pôžičky, ktorú jej plánuje vrátiť po zlepšení sa jej finančnej situácie. Jej príjmom, ako uviedla vo svojej výpovedi, je jej vyplácané náhradné výživné, keďže otec si vyživovaciu povinnosť voči deťom neplní, ktoré je jej vyplácané v sume 250 eur mesačne, rodinné prídavky na maloleté deti a príjem z brigádnickej činnosti ako dokladovala listinnými dôkazmi.
Z opakovaných správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matka dávky v hmotnej núdzi nepoberá, poberá prídavky na dve deti od 1.12.2008 t.č. vo výške 46,20 eur a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 2.1.2013.
Z otcom podaného daňového priznania za rok 2011 súd zistil, že v uvedenom roku otec vykázal nulové príjmy, nulové výdavky a uhradil nulovú daň, ako to vyplýva zo správy Daňového úradu Košice zo dňa 27.12.2013 k uvedenému dňu daňový úrad neevidoval daňové priznanie otca za rok 2012.
Na základe dohody o pracovnej činnosti matka vykonáva práce pre K. E. K..Q..X.. E., kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vo výške 20,54 eur.
Maloletý A. navštevuje materskú školu, kde mu matka hradí mesačný príspevok 15 eur, poplatok za stravu 27 eur mesačne, rodičovský príspevok 8 eur mesačne, zároveň maloletý navštevuje futbalový krúžok, v súvislosti s ktorým mu matka hradí poplatok 4 eura mesačne a taktiež výuku anglického jazyka,
za čo mu hradí poplatok 7 eur mesačne, maloletý nosí okuliare s čím súvisia zvýšené výdavky v prípade potreby ich výmeny okolo 50 - 60 eur.
Maloletý Z. taktiež navštevuje materskú škôlku, kde mu matka platí obdobné poplatky ako u staršieho A., aj toto dieťa nosí okuliare s obdobnými výdavkami, aké matka uviedla u A.. Obom deťom matka hradí životné poistenia.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že odporca nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani nebol poberateľom žiadnych dávok z úradu práce.
Odporca uviedol, že daňové priznanie za rok 2012, 2013 nepodával z dôvodu, že na daňovom úrade mu bolo povedané, že ak má nulové daňové priznania, toto vôbec nemusí podávať.
Na poslednom pojednávaní odporca tvrdil, že v krátkej budúcnosti má nastúpiť do nového zamestnania, v ktorom by mal dosahovať predbežný príjem 550 eur mesačne v čistom.
Zo súbežne prebiehajúceho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 45P/7/2012 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom zistil, že v konaní bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 45P/7/2012 zo dňa 14.9.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13.6.2013 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/302/2013 zo dňa 27.1.2014, ktorými rozsudkami bolo rozhodnuté o zverení maloletých detí A. B. Z. do osobnej starostlivosti matky (t.j. navrhovateľky) s tým, že obaja rodičia boli oprávnení detí zastupovať a spravovať ich majetok, otec (t.j. odporca) bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 130 eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou 120 eur mesačne od 10.1.2012 do budúcna, bolo vyčíslené dlžné výživné zo strany otca ako voči maloletému A. tak aj voči maloletému Z., otec bol oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že obaja rodičia boli povinní maloleté deti riadne pripravené odovzdať v uvedenom čase druhému z rodičov pred bytom matky a bolo rozhodnuté, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, bol zamietnutý návrh matky na určenie výživného v prevyšujúcej časti za obdobie od 1.12.2010 do 9.1.2012 a Krajský súd v Košiciach vyššie uvedeným rozhodnutím potvrdil uvedený rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku o určení výživného zo strany otca na maloleté deti za obdobie od 1.12.2010 do 9.1.2012, zmenil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a to splatnosti dlhov na výživnom, rozsudok Krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.2014, rovnako ako výrok súdu prvého stupňa o stanovení výšky výživného zo strany otca na maloleté deti, ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť dňa 17.10.2012, vzhľadom na uvedené matka svoj návrh v časti, v ktorej žiadala o spätnú úpravu výživného vzala späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, ako to uviedla na pojednávaní konanom vo veci dňa 12.2.2014.
Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2014 obaja rodičia zhodne uviedli, že od doby vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o určenie výšky výživného, teda od dňa 27.1.2014 na strane žiadneho z nich, ako ani na strane maloletých detí k zmene pomerov nedošlo.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je už iba formálnym zväzkom účastníkov, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a to spätne po dobu niekoľkých rokov, pričom niet perspektívy, že by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia účastníkov vzhľadom na jednoznačné stanovisko predovšetkým navrhovateľky, ktorá vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že za žiadnych okolností by už nebola ochotná obnoviť manželské spolužitie s odporcom, preto súd návrhu navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáhala rozvedenia manželstva účastníkov, vyhovel, manželstvo účastníkov rozviedol, prihliadajúc aj na súhlasné stanovisko v tejto otázke zo strany odporcu. Dôvodom rozpadu manželstva sú povahové odlišnosti účastníkov.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov súd upravil výkon rodičovských práv a povinností účastníkov ako rodičov voči maloletým deťom z manželstva účastníkov pochádzajúcim a obe maloleté deti, obdobne ako tunajší súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. matky detí, ktorá starostlivosť o ne dlhodobo zabezpečuje sama, túto starostlivosť zabezpečuje na požadovanej úrovni a v tejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli.
Rovnako súd rozhodol v súlade s rozhodnutím tunajšieho súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností aj pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného, o ktorom výživnom naposledy bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach už uvedeným rozhodnutím zo dňa 27.1.2014, keďže základ pre uvedené rozhodnutie krajského súdu bol skutkový stav totožný so skutkovým stavom aký bol aj v čase terajšieho rozhodovania súdu vo veci a preto aj na čas po rozvode manželstva účastníkov ponechal naďalej výživné zo strany odporcu, t.j. otca detí vo výške na maloletého A. po 130 eur mesačne a na maloletého Z. po 120 eur mesačne.
Z uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na určenie výšky výživného zamietol.
Pokiaľ ide o úpravu styku odporcu, t.j. otca s maloletými deťmi, súd sa stotožnil s úpravou styku tak, ako bola upravená rozsudkom tunajšieho súdu vo veci už spomínanej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a aj do budúcna od právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov upravil styk odporcu s maloletými deťmi každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Pokiaľ matka v písomnom návrhu a na prvom pojednávaní vo veci dopĺňala, že tento styk žiadala upraviť za jej prítomnosti, túto svoju požiadavku matka nijako súdu nezdôvodnila, úpravu styku vyplývajúcu z uvedeného rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci 45P/7/2012 rozsudkom zo dňa 14.9.2012 bez jej prítomnosti matka nenapadla odvolaním v tamojšom konaní, preto súd dospel k záveru, že niet dôvodu v danom stave upravovať styk otca, teda odporcu, s maloletými deťmi do budúcna len za prítomnosti matky a ponechal túto úpravu styku otca s maloletými deťmi bez jej prítomnosti.
Konanie o návrhu navrhovateľky na úpravu výživného spätne od 10.1.2012 do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s ust. § 96 O.s.p., z dôvodu späťvzatia tejto časti návrhu, súd zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).