Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-13-2014.pdf
PDF · 82.93 KB
No categories available
7C/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Bratislava, Košická 56, zastúpená advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12 proti žalovanému U. T., A. XX.XX.XXXX, S. W. D., H. G. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom L. B., N. E. X. D., o zaplatenie 5 264,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5 264,30 Eur spolu s 11 % ročným úrokom zo sumy 4 552,17 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z istiny 4 552,17 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 315,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 452,98 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výšky 5 264,30 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a. s. dňa 26.06.2006 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3 319,39 Eur (100 000 Sk) s dohodnutou úrokovou sadzbou 11 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 74,02 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci od 20.07.2006. Žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplácal. Právny predchodca žalobcu postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný bol na povinnosť zaplatiť celý zostatok záväzku vyzvaný výzvou na zaplatenie zo dňa 17.02.2011. Vzhľadom na to, že žalovaný po postúpení pohľadávky nezaplatil žiadnu časť dlžnej sumy, žalobca si uplatnil svoj nárok prostredníctvom žaloby.
V predmetnej veci súd dňa 21.10.2013 vydal platobný rozkaz č. k. 17Ro/417/2013-40, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd uznesením č. k. 7C/71/2013-34 zo dňa 22.10.2013 zrušil platobný rozkaz. Keďže ani následným šetrením súd nezistil súčasný pobyt žalovaného, preto mu bol ustanovený opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.
Súd vytýčil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani opatrovník žalovaného. Z dôvodu, že sa riadne predvolaní účastníci konania nedostavili na pojednávanie ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie, súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonaných dôkazov.
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (A. Č.. D.. X, X) súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytol žalovanému úver vo výške 100 000 Sk s 11 % ročnou úrokovou sadzbou, na základe ktorej bol žalovaný povinný splácať mesačne splátku vo výške 2 230 Sk ku 20. dňu
v kalendárnom mesiaci. Z výpisu z úveru na č. D.. XXX - XXX súd zistil, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky v uvedenej výške, pričom žalovaný prestal úplne splácať úver . Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE A. Č.. D.. XX bolo písomným oznámením žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu (č. l. 9, doručenka na č. l. 10), pričom žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy 5 264,30 Eur žalobcovi. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na zaplatenie dlžnej pohľadávky žalobcovi výzvou zo dňa 17.02.2011 na č. l. 11.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 ObZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 100 000 Sk. Žalovaný bol povinný splácať úver v splátkach po 2 230 Sk, pričom žalovaný v rozpore so zmluvnými povinnosťami svoj dlh neplatil a podľa čl. I. zmluvy o splátkovom úvere svoj dlh neuhradil. Na základe postúpenia pohľadávky (č. l. 13) sa žalobca podľa § 524 ods. 1, 2 OZ sa stal vlastníkom pohľadávky. Podľa § 502 a § 503 ObZ vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Pri rozhodovaní vychádzal zo špecifikácie uplatneného nároku, preto súd priznal žalobcovi uvedenú sumu a zo sumy 4 552,17 Eur tak ako uplatnil žalobca v žalobe. Zároveň priznal žalobcovi zákonný úrok podľa § 369 ObZ s odkazom na § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., pričom v čase omeškania dlžníka bola sadzba ECB vo výške 1 %, k čomu sa pripočítalo v súlade s uvedeným paragrafmi 8 percentuálnych bodov. Pokiaľ ide o riadny úrok, tento súd priznal zo sumy 4 552,17 Eur vo výške 11 % ročne tak ako bola určená v Zmluve o splátkovom úvere v čl. I, pričom žalobca uplatnil si uplatnil tento úrok až od 22.12.2010 t. j. od dátumu postúpenia pohľadávky, čomu súd vyhovel v súlade so Zmluvou o splátkovom úvere.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Podľa § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času.
Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Žalobca mal úspech, vo veci preto súd v súlade s § 141 ods. 1 O. s. p. rozhodol tak, že priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy konania tak, že hodnotu právnej služby vypočítal zo sumy 5 264,30 Eur vzhľadom na § 16 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Hodnota jedného úkonu činila 180,93 Eur. Súd priznal v súlade s § 13a ods. 1 písm. a), c) citovanej vyhlášky odmenu za dva úkony právnej pomoci vo výške (1 x prevzatie a príprava právneho zastúpenia 180,93 Eur + režijný paušál 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) (1 x písomné podanie na súd 180,93 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH 37,75 Eur). Celkovo trovy právneho zastúpenia činia 452,98 Eur. Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 315,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.