Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-17-2018.pdf
PDF · 69.06 KB
Case nature
Subarea
7C/17/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: P. M. H.. U., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/XX, W., zastúpenej U.. U. Q.Á., O. XXA, W., proti žalovanej: P. O.Á., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/XX, W., zastúpenej P.. H. P., U. XX, W., o nahradenie súhlasu na zriadenie vecného bremena a povinnosť strpieť vybudovanie novej vodovodnej šachty, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2018 sa žalobkyňa domáhala nahradenie súhlasu na zriadenie vecného bremena a povinnosti strpieť vybudovanie novej vodovodnej šachty.
2. Podaním doručeným súdu dňa 22.03.2023 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že po začatí konania došlo k zmene majiteľa pozemku, ktorý je ochotný v predmetnej veci komunikovať a zároveň došlo k oprave vodovodnej šachty.
3. Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2023 žalovaná (cestou svojho zástupcu) uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby, pričom uviedla, že nárok na náhradu trov konania si neuplatňuje. Zároveň uviedla, že so žalobkyňou, resp. s jej rodičmi komunikovali a nie je vylúčené, že sa v budúcnosti dohodnú. K vodovodnej šachte uviedla, že opravovaná nebola, nakoľko tam nebola potrebná oprava, jediné čo sa urobilo, že tam boli vymenené vodomery, ale to bola pravidelná výmena, nie na jej žiadosť.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Súd konštatuje, že k späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo v neskoršom štádiu konania, keď súd vo veci už pojednával. Súd v súlade s dispozičným prejavom žalobkyne konanie zastavil, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila.
9. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
10. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu, že po začatí konania došlo k zmene majiteľa pozemku vo vzťahu, ku ktorému sa domáhala zriadenia vecného bremena. Je nepochybné, že žalovaná vlastnou aktivitou zavinila, že sa zmenil vlastník predmetnej nehnuteľnosti, čo však samo osebe nezakladá jej procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Predpokladom pre právny záver súdu o zavinení zastavenia konania pri späťvzatí žaloby druhou stranou (teda žalovanou) je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaná splní (žalobou tvrdenú) povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobkyne nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia (keď je nesporné, že by ďalšie konanie viedlo k zamietnutiu jeho žaloby z dôvodu zániku záväzku žalovaného jeho splnením). Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalovaná koná v súlade s názorom žalobkyne (vyjadreným v žalobe) a svojím konaním potvrdí existenciu žalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením. V danom prípade je však nesporné, že žalovaná nekonala v súlade s názorom žalobkyne (vyjadreným v žalobe), keď previedla vlastnícke právo na tretiu osobu, pričom žalobkyňa mohla využiť svoje právo v zmysle § 80 Civilného sporového poriadku a navrhnúť, aby do konania na miesto žalovanej vstúpil ten, na koho boli práva alebo povinnosti prevedené.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa realizovaním svojho dispozičného práva a právo na náhradu trov konania by mala z tohto dôvodu žalovaná. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko výslovne uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.