Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/89/2008

Potvrdené rozhodnutím 2Co/446/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: U. G., V. N. XXX, P., zastúpeného advokátom: JUDr. Drahomír Tomčo, Koceľova 9, Bratislava, proti odporkyni: L. G., V. N. XXX, P., zastúpenej advokátom: JUDr. Vojtech Horváth, Moyzesova 22, Pezinok, o vrátenie daru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 21. marca 2014, č.k. 6C 89/2008-144, jednohlasne takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľa: U. G., N. XXX, XXX XX P., zast.: JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, Koceľova 9, 821 08 Bratislava proti odporkyni: L. G., N. XXX, XXX XX P., zast.: JUDr. Vojtech Horváth, advokát, Moyzesova 22, 902 01 Pezinok o vrátenie daru takto

rozhodol:

Súd žalobu zo dňa 7.7.2008 o vrátenie daru zamieta.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.4.2008 domáhal voči odporkyni vrátenia daru - 1 nehnuteľnosti - pozemku s parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinného domu so súpisným č. XXXX stojaceho na pozemku parc. č. XXXX, ktoré sa nachádzajú v kat. území v P. a sú zapísané na LV č. XXX. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedol, že s odporkyňou boli manželia, pričom manželstvo uzavreli dňa 20.11.1993. Toto manželstvo bolo rozvedené na návrh odporkyne rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.11.2007, sp. zn. . Navrhovateľ ďalej poukázal na výpoveď odporkyne na pojednávaní zo dňa 12.11.2007 vo veci rozvodového konania, v rámci ktorej uviedla, že nadviazala intímnu známosť s iným mužom od augusta 2006, s E. U., kolegom z práce.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.4.2009 poukázala na stranu 3 rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.11.2007, kde je uvedené, že „manželstvo účastníkov je nefunkčné, partneri sa odcudzili, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia; ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil pracovnú zaneprázdnenosť U. G., rozdielne povahové vlastnosti účastníkov, ktoré obaja riešili následnou neverou ...“ Odporkyňa ďalej uviedla, že príčinou rozvratu manželstva boli okolnosti na stranách oboch účastníkov a nie nevera odporkyne, ako to uvádza navrhovateľ.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka P. O., výsluchom svedkyne R. I., výsluchom svedkyne Y. P., výsluchom svedka E. U., výsluchom svedkyne E. M., spisom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Svedok P. O. na pojednávaní konanom dňa 1.3.2012 v rámci svojej výpovede uviedol, že k účastníkom chodil počas manželstva málo na návštevu, nakoľko odporkyni vadilo, že tam chodil. Ďalej uviedol, že o problémoch v manželstve účastníkov vedel a tiež videl, ako ráno, keď navrhovateľ nebol doma, od odporkyne odchádzal pán, s ktorým teraz žije. O bližšom vzťahu navrhovateľa s pani M. (rod. G.) svedok

nemal vedomosť, vie, že navrhovateľ k nej chodil občas na kávu. Na otázku súdu, či svedok nevie potvrdiť ani vyvrátiť neveru odporkyne, tento uviedol, že áno.

Svedkyňa R. I. na pojednávaní konanom dňa 1.3.2012 v rámci svojej výpovede uviedla, že manželstvo účastníkov nebolo rozhárané, keď k ním prišla na návštevu, správali sa normálne, odporkyňa mala napečené koláče, bolo nakúpené a o dieťa postarané. Ďalej uviedla, že počula, že manželstvo sa rozpadlo z dôvodu, že odporkyňa si našla priateľa.

Svedkyňa Y. P. na pojednávaní konanom dňa 1.3.2012 v rámci svojej výpovede uviedla, že s odporkyňou boli kamarátky, občas chodievala opatrovať jej dieťa, nakoľko navrhovateľ nechcel s ňou ostať doma. Na otázku súdu, či odporkyňa nadväzovala známosti s inými mužmi, svedkyňa uviedla, že nie.

Svedok E. U. na pojednávaní konanom dňa 17.9.2013 v rámci svojej výpovede uviedol, že s odporkyňou pracuje približne 15 rokov. Približne v roku 2004 - 2005 sa navštevovali aj mimo práce, napríklad na opekačke alebo na káve. Ďalej uviedol, že párkrát bol osobne prítomný, keď sa navrhovateľ hrubo správal k dcére. Občas doviezol odporkyni divinu, pričom uviedol, že keď tam raz prišiel, navrhovateľ tam mal dámsku návštevu. Na jeho otázku mu navrhovateľ odpovedal, že je to kolegyňa z práce. Keď tam išiel druhýkrát, opäť tam bola nejaká kolegyňa navrhovateľa. Na otázku súdu, či mal s odporkyňou počas jej manželstva s navrhovateľom intímnu známosť, svedok uviedol, že je pravdou, že keď mu odporkyňa povedala, že je v rozvodovom konaní, tak s ňou mal potom pomer.

Svedkyňa E. M. v rámci výsluchu na dožiadanom súde vo Veľkom Krtíši dňa 27.11.2013 uviedla, že s navrhovateľom sa pozná od detstva, boli susedia a často sa spolu hrávali. Ďalej uviedla, že s navrhovateľom intímny pomer nemala, ona sa vydala v roku 1990 a pokiaľ vie, navrhovateľ bol šťastne ženatý. Od roku 1993 do roku 2007 sa s navrhovateľom stretávala buď v rámci partie spolu s ďalšími priateľmi alebo sa stretávali u nej doma v prítomnosti jej vtedajšieho manžela. S navrhovateľom sa nikdy nestretávala osamote, vždy sa stretávali aj v prítomnosti iných ľudí. Ďalej uviedla, že navrhovateľa upozorňovala na to, že odporkyňa má intímny pomer s pánom U. a súčasne uviedla, že s odporkyňou nemá dobré vzťahy. V roku 2007 svedkyňa zistila, že odporkyňa má nemanželský vzťah s pánom U., ktorého videla vystupovať z auta pred ich domom. O všetkých skutočnostiach týkajúcich sa manželstva navrhovateľa a odporkyne sa svedkyňa dozvedela až v roku 2007, keď sa jej sťažoval navrhovateľ, dovtedy si myslela, že ich manželstvo harmonické.

Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správe k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

v ustanovení upravuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecných platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov

je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.

Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t. j. také správanie sa ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinnou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nie je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by len o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

Pri právnom posúdení je potrebné vychádzať z toho, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebne pomoci a pod. Nie každé správanie sa, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky , pretože predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nie len podľa subjektívneho názoru darcu.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že nebolo preukázané, že by sa odporkyňa voči navrhovateľovi správala spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Pokiaľ predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, musí ísť buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi. Takéto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne a nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.

Navrhovateľ odôvodňuje svoj nárok na vrátenie daru skutočnosťou, že odporkyňa si počas manželstva našla priateľa, s ktorým nadviazala intímny pomer, a tým hrubo porušila dobré mravy. Je nutné podotknúť, že z výsledkov dokazovania vyplynul záver, že navrhovateľ sa o tejto skutočnosti dozvedel až v rámci rozvodového konania s odporkyňou. Svedkyňa E. M. uviedla, že o všetkých skutočnostiach sa dozvedela až v roku 2007, keď sa jej sťažoval navrhovateľ, pričom dovtedy si myslela, že ich manželstvo harmonické. Svedok E. U. uviedol, že je pravdou, že keď mu odporkyňa povedala, že je v rozvodovom konaní, tak s ňou mal potom pomer. Svedkyňa Y. P. uviedla, že odporkyňa nenadväzovala známosti s inými mužmi. Svedkyňa R. I. uviedla, že počula, že manželstvo sa rozpadlo z dôvodu, že odporkyňa si našla priateľa. Svedok P. O. uviedol, že nevie potvrdiť ani vyvrátiť neveru odporkyne.

Odporkyňa v konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. na pojednávaní konanom dňa 12.11.2007 uviedla, že „nadviazala vzťah s iným mužom intímneho charakteru v auguste 2006“. Zo samotného vyjadrenia odporkyne teda vyplýva, že táto počas trvania manželstva s navrhovateľom porušila zásadu manželskej vernosti a nadviazala známosť s iným mužom.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.11.2007, č.k. -49, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva uviedol „pracovnú zaneprázdnenosť žalovaného (navrhovateľa v tomto konaní) v súvislosti s realizáciou prístavby k rodinnému domu, v neposlednom rade i rozdielne povahové vlastnosti účastníkov konania,

ktoré sa vykryštalizovali až v priebehu manželstva, ich rozdielny pohľad na účel manželstva, ktoré skutočnosti účastníci riešili každý svojským spôsobom (nevera)“.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že nevera zo strany odporkyne bola teda následkom rozpadajúcich sa vzťahov medzi manželmi a nie príčinou rozvratu manželstva. Za tejto situácie potom intenzita porušenia manželskej vernosti nadobúda podstatne iný rozmer. Ak sa aj jednalo o neveru zo strany odporkyne počas manželstva s navrhovateľom, tak z výsledkov dokazovania nevyplynul záver, že by súčasne došlo aj k zneváženiu dôstojnosti navrhovateľa a jeho neprijateľnému poníženiu. Odporkyňa sa s priateľom nestretávala na verejnosti a takisto si neprejavovali známky náklonnosti pred tretími osobami.

Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal také správanie sa odporkyne, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko on sám nevyvinul aktivitu, ktorou by daný stav zmenil či ovplyvnil.

Na základe uvedených skutočností, aplikujúc príslušné zákonné ustanovenia, súd žalobu zo dňa 7.7.2008 o vrátenie daru zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).