Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-663-2008.pdf
PDF · 71.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/663/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: TERMONT s.r.o., IČO: 31 564 283, so sídlom v Martine, Nálepkova 4419, proti povinnému: STM STAV, a.s., IČO: 31 620 272, so sídlom v Partizánskom, Záhradnícka 1135, o vymoženie 3 354,08 € (101 045,- Sk), takto
rozhodol:
I.
Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II.
Súd Mgr. Milanovi Somíkovi, súdnemu exekútorovi so sídlom v Martine, Jilemnického 12, trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom zo dňa 02.11.1999 doručeným exekútorskému úradu dňa 02.11.1999 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 3 354,08 € (101 045,- Sk) na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Partizánske č.k. 4Rob373/99 zo dňa 17.09.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.10.1999.
Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 11.11.1999 Mgr. Milana Somíka, súdneho exekútora so sídlom v Martine.
Súdny exekútor v prípise doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2000 žiadal o zastavenie exekúcie. Trovy exekúcie si neuplatnil.
Oprávnený v prípise doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2005 taktiež žiadal o zastavenie exekúcie.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7K/141/1999-96 zo dňa 31.03.2000 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7K/141/1999-533 zo dňa 13.09.2013 bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok povinného po splnení rozvrhového uznesenia; citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2013.
Súd v každej fáze exekučného konania „ex offo“ skúma, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie. Z Obchodného registra a z Obchodného vestníka vyplýva, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, ktorý sa skončil po splnení rozvrhového uznesenia.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Vzhľadom k tomu, že nebol zistený žiadny majetok povinného postihnuteľný exekúciou, nie je možné splniť základný účel exekučného konania, a to vymôcť pohľadávku oprávneného. Exekúciu nemožno vykonať, preto ju súd vyhlásil v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a zastavil. Súd poukazuje aj na dôsledok zrušenia konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, ktorým je zrušenie úpadcu. Je teda možné očakávať, že povinný bude v dôsledku skončenia konkurzného konania v blízkej budúcnosti zrušený. Nebude teda možné vymôcť pohľadávku oprávneného.
Súd v danej veci nemohol exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože súd musí v konaní postupovať podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002. V tom čase Exekučný poriadok neobsahoval ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné zastaviť exekúciu v prípade, ak majetok povinného nepostačuje ani len na úhradu trov exekúcie (súčasný § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku („Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.“) nie je možné aplikovať na posudzovanú exekučnú vec, pretože exekúcia sa nezastavila z dôvodu, že bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Konkurz na majetok povinného sa viedol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Následkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného teda nebolo zastavenie exekučného konania (ako je to v prípade konkurzov, ktoré sa vedú podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii), ale prerušenie exekučného konania. Nedošlo teda k naplneniu hypotézy ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného), preto nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať bez ďalšieho oprávneného.
Na rozhodnutie o trovách exekúcie je potrebné aplikovať ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie. Exekučný súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, súd však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa názoru exekučného súdu oprávnený nemohol v čase začatia exekučného konania (v roku 1999) ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že v roku 2014 povinný nebude mať žiaden majetok postihnuteľný exekúciou. V čase začatia exekučného konania (takmer pred 15 rokmi) nemohol mať oprávnený vedomosť o tom, že majetkové pomery povinného sa zmenia takým spôsobom, že v konečnom dôsledku bude nutné exekúciu zastaviť. Preto mu súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť ani povinnému, pretože ten nemá dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008).
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske /§ 58 ods. 5, § 238 ods. 2 Exekučného poriadku/.
Proti výroku II. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné /202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 58 ods. 6 Exekučného poriadku a § 243b ods. 3 Exekučného poriadku/.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie môže podať účastník konania. Podáva sa do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.