Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9C-19-2014.pdf
PDF · 112.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/19/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci navrhovateľa: P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I., H. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária P.. X. J., Q..J..H.., A. XX, XXX XX A., D.: XXXXXXXX, proti odporcovi: X., Q..J..H.., X. XX, XXX XX B., D.: XXXXXXXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.11.2010 a, ktorým súd zamestnávateľovi navrhovateľa Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zakáže vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach a z iných príjmov, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.11.2010 z a m i e t a.
odôvodnenie:
24.2.2014 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.11.2010 a, ktorým súd zamestnávateľovi navrhovateľa Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zakáže vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach a z iných príjmov, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.11.2010 a navrhovateľovi uloží, že sa bude vo veci samej domáhať určovacou žalobou určenia, že odporca nemá právo na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.11.2010.
Navrhovateľ v návrhu na vydanie predbežného opatrenia okrem iného uvádza, že odporca, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom tvrdí, že uzavrel s navrhovateľom ako spotrebiteľom 30.11.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na základe, ktorej mala byť zo strany odporcu navrhovateľovi poskytnutá suma vo výške 3 500,00 €. Navrhovateľ sa mal na základe zmluvy o úvere zaviazať v dvoch mesačných splátkach po 2 223,00 € vrátiť odporcovi istinu spolu s poplatkom za poskytnutý úver spolu vo výške 4 446,00 €. Navrhovateľ mal údajne odporcovi vystaviť 30.11.2010 vlastnú zmenku, v ktorej sa ako dlžník mal zaviazať na rad odporcu ako jeho veriteľa zaplatiť sumu 5 024,26 €. Navrhovateľ mal taktiež s odporcom údajne uzatvoriť 30.11.2010 Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Navrhovateľovi boli k 12.2.2014 zo strany jeho zamestnávateľa na základe žiadosti odporcu vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške 2 509,82 € z výplat za mesiace január 2012 až január 2014.
Dôvodom, pre ktorý navrhovateľ trvá na vydaní predbežného opatrenia je v prvom rade to, že zmluvu o úvere neuzatvoril a má za to, jeho podpis na Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 10.11.2010 bol sfalšovaný tak ako aj podpis na Zmenke z 30.11.2010 a zároveň neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa navrhovateľa nijaký iný inštitút ako predbežné opatrenie navrhovateľovi nepomôže.
Ďalej navrhovateľ tvrdí, že s odporcom v rokoch 2005 až 2010 uzavrel viacero úverových zmlúv. V roku 2011 zamestnávateľ navrhovateľovi oznámil, že sa odporca domáha výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe výzvy na výkon zrážok z jeho mzdy z dôvodu neplnenia si jeho záväzkov. Navrhovateľ sa domnieval, že mohlo z jeho strany dôjsť k omeškaniu so splácaním niektorého z úverov, ktoré mu odporca poskytol a preto sa o uvedenú skutočnosť bližšie nezaujímal. Navrhovateľ prejavil záujem o dané skutočnosti až začiatkom tohto roka, kedy požiadal zamestnávateľa o predloženie podkladov k predmetným zrážkam za účelom zistenia stavu splácania pohľadávok voči odporcovi. Po predložení podkladov navrhovateľ zistil, že mal s odporcom údajne uzavrieť zmluvu o zrážkach zo mzdy a zmenku slúžiacu na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 606100863. Po vzhliadnutí týchto dokumentov navrhovateľ konštatoval, že podpisy uvedené na nich nie sú jeho. Navrhovateľ si zabezpečil kópie zmluvy o úvere. Túto zmluvu nikdy s odporcom neuzavrel, nepodpísal ju a na jej podklade neprevzal finančné prostriedky. Za odporcu mala listiny podpísať pani X.Á., ktorá bola v tom čase obchodným zástupcom odporcu. Podľa informácii navrhovateľa bola odporcom prepustená okrem iného z dôvodu falšovania podpisov na úverových zmluvách. Na základe týchto skutočnosti navrhovateľ tiež podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Odporca sa z dôvodu vykonaných zrážok na podklade dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú navrhovateľ nepodpísal bezdôvodne obohatil o 2 509,82 €.
Ďalej navrhovateľ uvádza, že odplata za poskytnutý úver 3 500,00 € činí 949,00 €, čo predstavuje navýšenie istiny o 27,03 % za obdobie dvoch mesiacov, čo predstavuje 162,69 %. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné považovať dohodu o výške odplaty v miere 27,03 % ročne z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán, ich konečná výška nie je obmedzená. Uvedené potvrdzujú súdy pri svojej rozhodovacej činnosti. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí z 28. septembra 2011 sp. zn. XCo X/XXXX posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom prevyšujúcu úroky v bankách (13,84 % p.a.) pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatnú. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Krajský súd uviedol, že ak by nešlo o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom (tieseň, čiastočná ľahkomyselnosť) boli by pri nebankovej spoločnosti akceptovateľné vyššie úroky, rozhodne však nie o 100 % vyššie oproti priemeru bánk, pričom zohľadniť sa musia vždy aj osobitosti prípadu. Krajský súd uzavrel, že má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Námietka, že spotrebiteľ bol oboznámený s úverovými podmienkami neovplyvní záver o neplatnosti
časti úkrokov, keďže dôležitý je stav núdze spotrebiteľa a súčasne neprimeraná výška úrokov. A. Q. V. K. v rozhodnutí z 9. novembra 2010 č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX uviedol, že „sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu a uviedol, že ak si navrhovateľ uplatňoval úroky najmenej vo výške 24 % ročne, teda takmer trojnásobne ako banky pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom období, potom úroky podstatne prevyšovali obvyklé úroky požadované bankami, a sú preto v rozpore s dobrými mravmi. Súd neuznal argumenty nebankového subjektu, že úroková miera zodpovedá miere rizika pri poskytnutí spotrebiteľského úveru bez akéhokoľvek zaistenia.“
Podľa navrhovateľa samotné uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o vyplnení zmenky by aj v prípade reálneho uzavretia zmluvy o úvere bolo neplatné. Tieto dohody ako uzavreté na základe a v súvislosti s úverovým vzťahom a vopred predformulované a odporcom vzorovo vypracované by predstavovali neprijateľné zmluvné podmienky. Pri úverovej zmluve by teda spotrebiteľ zabezpečil v prospech odporcu svoj záväzok krajne nevýhodným spôsobom, a to dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej by bol odporca sám oprávnený vyplniť v zmenke výšku dlžnej sumy a dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá by umožnila odporcovi postihnúť majetok spotrebiteľa na základe zmluvy o úvere (neplatnej v časti odplaty), a to bez akejkoľvek kontroly platnosti a prijateľnosti zmluvných dojednaní. V zmysle predmetných dohôd, bol navyše odporca oprávnený sám v zmenke vyplniť výšku dlžnej sumy. Ďalej navrhovateľ uvádza, že samotné zabezpečenie záväzku spotrebiteľa ako
dlžníka vopred podpísanou dohodou o vyplnení zmenky a dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie samo o sebe predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru a odôvodňuje potrebu poskytnutia predbežnej ochrany formou predbežného opatrenia. Týmto, na základe neobmedzenej vôle môže odporca vymáhať od spotrebiteľa dlh, ktorý neexistuje a bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia spotrebiteľa do pozície, kedy tento stráca disponovať so svojim príjmom, ako s vlastným majetkom a to bez právneho základu. takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná, pretože jej účelom nie je len záväzok oprávneného zabezpečiť, ale dáva odporcovi široké možnosti pod hrozbou exekúcie pohľadávku vymôcť. Nakoľko účelom zmenky vyplnenej odporcom je zabezpečenie nárokov odporcu vyplývajúcich z úverovej zmluvy, spravuje sa tento zabezpečovací inštitút rovnakými zákonnými ustanoveniami, ktoré sa aplikujú na právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľom založený zmluvou o úvere.
Neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy už bola podľa navrhovateľa potvrdená aj viacerými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky spomedzi, ktorých navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie A. Q. V. X. I. XX. F. XXXX č. k. XCoE XX/XXXX, v ktorom krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a vo výroku dal okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Tým, že sa dohoda o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, plne sa na ňu musí aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v rámci pravidiel verejného poriadku (čl. 50 uznesenia súdneho dvora C-76/10; „vždy za každých okolností“). Prvostupňový súd zmenkový úrok správne takejto súdnej kontrole podrobil. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu súdnej kontroly. Odvolací súd takto vykladá generálnu klauzulu v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Odvolací súd považuje za nesprávne, ak by mal súd najprv v rozpore s právom Európskej únie týkajúcim sa ochrany pred neprijateľnými podmienkami pripustiť poškodenie spotrebiteľa so
zreteľom na abstraktné prvky zmenky a po poškodení mu následne poskytnúť ochranu. Takáto prax by bola zjavne v rozpore s princípom prednosti práva EÚ (rozsudok Simmenthal). Ak by sa členský štát držal floskúl o potrebe (sankčného) „tlaku na dlžníka“ a v tomto význame obhajovať neprimerané sankcie, nemala by žiaden význam ani smernica Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v časti odporúčania transponovať neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách.
Navrhovateľ má zato, že dohoda o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola vopred predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu a tým spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o úvere na úkor spotrebiteľa, čo v obdobnom prípade potvrdil aj Okresný súd Bratislava v rozhodnutí z X. F. XXXX sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX. Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok spotrebiteľa zaväzoval na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. V spotrebiteľskej zmluve predformulovaný rozhodcovský súd priznal nebankovej spoločnosti nároky z vyplnenej blankozmenky, okrem iného aj nárok na 91,25 % zmenkový úrok ročne. Okresný súd však dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach nebankovej spoločnosti posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná, a preto nebanková spoločnosť nebola vôbec oprávnená zmenku vyplniť a ani si nárok z tejto zmenky uplatniť na rozhodcovskom súde. Súd všeobecne ustálil, že potom, ako súd dospeje k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je jeho úlohou, aby uplatňovaniu takejto zmluvnej podmienky zabránil. Okresný súd uzavrel, že ak nebanková spoločnosť na svojom nároku trvá, môže si ho na súde opätovne uplatniť, avšak nie ako nárok zo zmenky, ale ako nárok z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy o úvere.
Ďalej navrhovateľ uvádza, že odporca na základe dohôd, ku ktorým navrhovateľ nikdy nepristúpil reálne plní realizáciu zabezpečovacieho prostriedku čim dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry. Súdne konanie o určenie neexistencie práva odporcu vyplývajúce z dohody o vyplnení zmenky a z dohody o zrážkach zo mzdy bude podľa navrhovateľa trvať niekoľko mesiacov možno rokov, počas ktorých bude zamestnávateľ musieť rešpektujúc uzavretú dohodu a § 551 ods. 2 OZ vykonávať zrážky zo mzdy naďalej aj v nasledujúcich mesiacoch. Každým mesiacom sa tak odporca môže na
úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacovať. Dôvod, pre ktorý navrhovateľ trvá na vydaní predbežného opatrenia je aj fakt, že zamestnávateľ nie je povinný a neskúma platnosť resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a už vôbec nie uzavretie resp. neuzavretie zmluvy, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu predmetného záväzku navrhovateľa, a preto bez písomného súdneho príkazu pravidelné mesačné zrážky zo mzdy nezastaví. V uvedených súvislostiach navrhovateľ poukazuje aj na uznesenie H. Q. X. I. L. XX.XX.XXXX Č.. XX C.-XX.
Vychádzajúc z ustanovení § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 sa navrhovateľ bude v konaní vo veci samej domáhať aby titulárny súd určil, že odporca nemá právo na zrážky zo mzdy navrhovateľa nakoľko navrhovateľ s odporcom predmetnú zmluvu o úvere nikdy
neuzavrel, ako i z dôvodu neuzavretia a neplatnosti samotnej dohody o zrážkach zo mzdy. Naliehavý právny záujem navrhovateľa je daný hlavne tým, že odporca požiadal platiteľa mzdy navrhovateľa o začatie výkonu zrážok na základe neexistujúcej dohody. Tým môže odporca každomesačne disponovať značnou časťou príjmu navrhovateľa, čo spôsobuje výrazné obmedzenie navrhovateľa v zabezpečovaní základných potrieb rodiny a spôsobuje mu značné finančné problémy, to všetko bez akéhokoľvek právneho titulu. Zároveň je podľa navrhovateľa nutné uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky, ako i Súdneho dvora Európskej únie je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok neplatnosti zmlúv vždy daný. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie A. Q. V. A. I. XX. T. XXXX Č.. A.. XCo/XXX/ XXXX-XXX, v ktorom odvolací súd k námietke žalovanej o absencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu poukázal na ustálenú súdnu prax, keď spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti poistných podmienok konkrétnej poistnej zmluvy, lebo v opačnom prípade by došlo u žalobcu k zásahu do nadobudnutých práv.
Navrhovateľ si uplatňuje náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená až v konaní vo veci samej. Navrhovateľ uvádza, že podľa R 47/1974 je možné platcovi mzdy predbežným opatrením uložiť nevykonávať zrážky zo mzdy.
K návrhu navrhovateľ priložil potvrdenie zamestnávateľa o vykonaných zrážkach z 12.2.2014, žiadosť odporcu o zrážky zo mzdy z 31.10.2011, dohodu o zrážkach zo mzdy z 30.11.2010, zmenku vystavenú 30.11.2010 a zmluvu o úvere z 30.11.2010.
Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že je toho názoru, že na vydanie predbežného opatrenia nie sú naplnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. „návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy“.
Z predmetného ustanovenia podľa odporcu vyplýva, že navrhovateľ musí preukázať z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia, musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t.j. že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Teda musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej pred súdom obstojí a že nejde o bezúspešné uplatňovanie práva.
Odporca je toho názoru, že navrhovateľ spolu s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Navyše navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal ani svoje tvrdenia, kde spochybnil platnosť zmluvy o úvere ako aj platnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Podľa názoru odporcu nie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia a, že navrhovateľ neosvedčil rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladajú nariadenie predbežného opatrenia.
Odporca je tiež toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy. Navrhovateľ neosvedčil, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma.
Odporca je práve opačného názoru a to, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok navrhovateľa voči odporcovi vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľky. Každá platba v prospech zmluvy o úvere navrhovateľa sa totiž pripočítava prednostne na istinu (zmenkovú sumu) a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy.
Vzhľadom na uvedené je odporca presvedčený, že návrh navrhovateľa je neopodstatnený a nerealizovaním pravidelných zrážok zo mzdy by záväzok navrhovateľa voči odporcovi, v porovnaní so situáciou keby boli realizované zrážky zo mzdy, narastal viac a navrhovateľ by sa v konečnom dôsledku dostal do ešte horšej situácie.
Odporca je teda toho názoru, že na vydanie predbežného opatrenia nie sú naplnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, že navrhovateľ nepreukázal z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia, nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, t.j. že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež nedeklaroval opodstatnenie nároku vo veci samej.
Odporca poukázal na R. A. Q. V. X. Q.. I.. XXCo/XX/XXXX I. XX.X.XXXX kde súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia skonštatoval: „Realizácia Dohody o zrážkach zo mzdy sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. ... Aj za predpokladu, ak by súd v rozhodnutej veci určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nezbavuje to dlžníka povinnosti uhradiť svoj záväzok vo vzťahu k veriteľovi, t.j. odporcovi.“
Odporca sa taktiež domnieva, že vzhľadom na spochybnenie platnosti zmluvy o úvere ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ podal podľa jeho tvrdení trestné oznámenie vo veci, je v rozpore s princípom hospodárnosti konania viesť civilné konanie, a je teda na zváženie, či prejednaniu danej veci nebráni prekážka litispendencie, prípadne nie je dôvod na prerušenie konania.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej aj „OSP“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 2 OSP, časť prvej vety a druhá veta, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 75 ods. 8 OSP, prvá veta, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal z určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 OSP, predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že predbežným opatrením je potrebné dočasne upraviť pomery navrhovateľa a odporcu do času kým súd rozhodne vo veci neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, resp. určenie, že odporca na jej základe nemá právo na zrážky. Treba prisvedčiť odporcovi, že realizácia prípadne aj neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere (zmenky), ktorú zabezpečuje a teda na povinnosť navrhovateľa ako dlžníka plniť záväzky zo zmluvy o úvere a teda navrhovateľovi nehrozí a ani nevzniká realizáciou dohody ujma. Výrok vo veci samej, ktorým by súd určil, že odporca nemá právo na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá mala byť uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom 30.11.2010 sa netýka platnosti zmluvy o úvere a nezbavuje navrhovateľa povinnosti plniť zmluvu o úvere.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že nedošlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o úvere ako aj k platnému vystaveniu zmenky z dôvodu, že na nich nie je jeho podpis súd túto skutočnosť nemá dostatočne osvedčenú. Tvrdenie povinného, že o vykonávanie zrážok z jeho mzdy sa začal zaujímať až po dvoch rokoch od začatia výkonu zrážok, nakoľko v priebehu rokov 2005 až 2010 uzavrel s odporcom viacero zmlúv o úvere a domnieval sa, že mohlo dôjsť z jeho strany k omeškaniu s ich plnením sa súdu javí nedôveryhodným. Súd nepovažuje za pravdepodobné, že navrhovateľ by nemal vedomosť o tom ako plnil záväzky z predchádzajúcich zmlúv o úvere v takom rozsahu, že by bez povšimnutia ponechal zrážky z jeho mzdy za dva roky v celkovej výške 2 509,82 € vykonávané na neexistujúci dlh. Navrhovateľ k návrhu nepriložil nijaké zo zmlúv o úvere, ktoré mali byť uzavreté v priebehu rokov 2005 až 2010, z ktorých by súd mohol vizuálne posúdiť zhodu s podpismi na dotknutých listinách, ktorých pravosť popiera. Takisto súdu nepredložil dôkaz o tom, že podal v súvislosti s falšovaním jeho podpisu trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Pokiaľ sa jedná o zástupcu, ktorý konal v mene a na účet odporcu pri uzavretí zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy súd zistil, že tento bol tunajším súdom v jednej trestnej veci pre trestný čin podľa § 222 ods. 2 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona spod obžaloby právoplatne oslobodený.
Čo sa týka platnosti zmenky, resp. platnosti dohody o vyplnení zmenky navrhovateľ súdu nepredložil všeobecné obchodné podmienky odporcu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd nemá preukázané či dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných obchodných podmienok odporcu a teda či existuje a následne nie je možné ani posudzovať jej platnosť.
Výška odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver nie je platným právom v súčasnosti upravená, nakoľko nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo zákonom č. 129/2010 Z. z. z 9. marca 2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené a doteraz nijakým normotvorcom (parlament, vláda, či napr. ministerstvo financií) neboli prijaté normatívne právne akty (zákon, nariadenie vlády, vyhláška ministerstva financií) upravujúce výšku tejto odplaty. Za takéhoto stavu sa otvára priestor, aby súdy, ak je to potrebné, rozhodovacou činnosťou vymedzili priestor, v ktorom sa môže maximálna výška odplaty za spotrebiteľský úver pohybovať. Podľa názoru súdu však takáto potreba musí byť preukázaná a riadne zdôvodnená. Vychádzajúc z tohto, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch trhovej ekonomiky hoc aj sociálne a ekologicky orientovanej (Čl. 55 Ústavy SR), by mal súd určovať strop odplaty, keďže ho neurčuje normatívny právny akt, ak nefunguje trh, teda ak všetci, resp. výrazná časť relevantných dodávateľov spotrebiteľských úverov by tieto ponúkala za neprimerane vysokú odplatu. V Slovenskej republike je však dosť subjektov predovšetkým všeobecné známych bánk, ktoré poskytujú spotrebiteľské aj nespotrebiteľské úvery za výrazne nižšiu odplatu ako odporca v dotknutej zmluve o úvere. Navrhovateľ v návrhu neuvádza a ani nepreukazuje nijaké skutočnosti, ktoré mu bránili zobrať si úver za výhodnejších podmienok od iného dodávateľa a prečo teda nevyužil slobodu vyplývajúcu z trhovej ekonomiky a to zvoliť si napr. najlacnejšieho dodávateľa. Takisto neuvádza aké dôvody ho viedli
k uzavretiu viacerých zmlúv o úvere z odporcom v rokoch 2005 až 2010. Či výšku odplaty za poskytnutý úver v nich dohodnutú považoval za neprimeranú alebo nie a ak ju považoval za nepriemernú prečo zmluvy s odporcom uzavrel. Navrhovateľ takisto nepreukazuje a netvrdí, že úver, resp. úvery mu boli poskytnuté v tiesni či v stave čiastočnej ľahkomyseľnosti. Pokiaľ by to tvrdil muselo by sa takéto tvrdenie riadne preukázať a v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia riadne osvedčiť a vôbec nie paušalizovať až takým spôsobom, že takmer každý spotrebiteľ, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver za výrazne vyššiu odplatu napr. oproti bankám bol v tiesni či čiastočnej ľahkomyseľnosti a išlo by „o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom“. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemá osvedčené, že výška odplaty za poskytnutý úver z dôvodov uvádzaných navrhovateľom v tomto konkrétnom prípade je rozporná s dobrými mravmi a interpretáciu práva, ktorej výsledkom je, že subjekt, ktorý poskytuje nebankové úvery spotrebiteľovi, ktorý je v tiesni alebo je ľahkomyseľný tieto nemôže poskytovať za vyšší úrok ako banka považuje za zjavné popretie idey trhovej ekonomiky a nútenie poskytovať úvery dlžníkom, ktorí nespĺňajú podmienky stanovené bankami pre poskytnutie úveru za podmienok za akých by úver poskytli banky ak by dlžník podmienky pre poskytnutie úveru spĺňal. Okrem toho z návrhu súd nemá preukázané, že navrhovateľ ku dňu vyhotovenia návrhu poskytnutý úver vo výške 3 500,00 € plnil v sume presahujúcej 2 509,82 €, ktorú predstavujú zrážky z jeho mzdy za mesiace január 2012 až január 2014. Navrhovateľ neuhradil ani poskytnutý úver a v súčasnosti realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy nedôjde k úhradám nad sumu poskytnutého úveru a plneniu odplaty za úver, ktorá by prípadne mohla byť neplatná. Navrhovateľovi ďalšími zrážkami bezprostredne nehrozí ujma spočívajúca v plnení potencionálne neplatnej odplaty.
Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Navrhovateľ je v predmetných listinách a to v zmluve o úvere, v dohode o zrážkach zo mzdy a v zmenke označený adresou (bydliskom) Okružná 2404/21, Zvolen a v potvrdení zamestnávateľa o vykonaných zrážkach z 10.2.2014 adresou Okružná 21, Zvolen. V plnomocenstve a v návrhu je označený bytom Okružná 2404/21, Banská Štiavnica. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že navrhovateľ je prihlásený na trvalý pobyt v meste Zvolen bez bližšej adresy. Ďalej súd zistil, že Okružná (Okružná ulica) v Banskej Štiavnici nie vo Zvolene však áno. Vzhľadom na uvedené má súd preukázané, že navrhovateľ je bytom Zvolen, Okružná 21 a v plnomocenstve ako aj v návrhu je označený nesprávnym bydliskom a nie je daná príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom a to ani podľa § 87 písm. f) OSP. Nakoľko však odporca vo vyjadrení miestnu príslušnosť nenamietol súd o návrhu rozhodol.