Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_64CbZm-28-2013.pdf
PDF · 132.66 KB
Case nature
Area
Subarea
64CbZm/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi N. Č., U. H. U. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie zmenkovej sumy 1 508,83 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1 508,83 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 508,83 Eur od 04. 06. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1 508,83 Eur od 06. 09. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 5,03 Eur.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 90,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 312,93 Eur.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28. 03. 2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1 508,83 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 508,83 Eur od 04. 06. 2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 508,83 Eur od 06. 09. 2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda v sume 5,03 Eur. Uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 25. 11. 2009 na zmenkovú sumu 1 508,83 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04. 06. 2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 25. 11. 2009 na sumu 1 508,83 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 04. 06 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,-- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.
Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska odporcu.
Dňa 10. 04. 2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa 18. 04. 2013. Odporca do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedal.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES).
Súd potom vyhlásil vo veci na pojednávaní dňa 22. 07. 2013 rozsudok č. k. 64CbZm/28/2013-36, ktorým návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Keďže súdu bolo z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej Slovenskej republiky, keď aj z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a ďalej mu bolo z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach, pripojil si konajúci súd aj spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er 322/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 1 508,83 Eur istiny s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie mal za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.). Súd potom za nespornú považoval v konaní skutočnosť, že dňa 25. 11. 2009 odporca ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. 609200018, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 700,-- Eur. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to bolo priamo konštatované v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z vykonaného dokazovania súd potom považoval za preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 609200018 uzatvorená dňa 25. 11. 2009 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo zmluvy 609200018 bolo uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere odporca uzatváral ako občan - fyzická osoba. Ďalej súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 14 o Dohode o vyplnení zmenky. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca pri uzatváraní hlavného
záväzkového vzťahu, teda Zmluvy o úvere č. 609200018 zo dňa 25. 11. 2009, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje odporcu ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. 609200018 zo dňa 25. 11. 2009 uzavretá medzi veriteľom a odporcom bola spotrebiteľskou zmluvou a keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku so spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V danom prípade, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o úvere č. 609200018 zo dňa 25. 11. 2009. Potom, keďže výška úveru bola 700,-- Eur, aj za predpokladu, že by odporca nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške 210,-- Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 910,-- Eur. Zmenková suma v čase vyplnenia bola 1 508,83 Eur, a teda bez ohľadu na to, či došlo aspoň k čiastočnému splateniu úveru, presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Ak teda zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 910,-- Eur, tak ako to upravoval zákon, a bola vyplnená na zmenkovú sumu 1 508,83 Eur, bola vyplnená v rozpore so zákonom. Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený ako zmenkový nárok, súd mal za to, že bolo povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Keďže zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občiansko-súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. in fine, kde výslovne zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac, odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzované (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v rôznom znení) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Potom, keďže navrhovateľ ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky, teda návrh navrhovateľa nebol dôvodný.
Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43CoZm/32/2013-61 zo dňa 28. 11. 2013 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64CbZm/28/2013-36 zo dňa 22. 07. 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v odvolaní odôvodnene upozorňuje, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd správne zistil, že zmenka, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nároky v konaní, bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Správne tiež zistil, že zmenka bola pri vydaní neúplná. V
čase vydania zmenky nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako súd správne zistil, že navrhovateľ si svoje právo zo zmenky uplatňuje ako indosatár potom, ako bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola vystavená. Z odôvodnenia prvostupňového súdu nevyplýva, že by prvostupňový súd vyhodnotil zmenku z hľadiska zmenkové zákona ako neplatnú. Keďže zmenka, ktorú navrhovateľ predložil, má všetky náležitosti platnej zmenky, v zmysle Zákona zmenkového a šekového, ide o zmenku platnú. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie sumy uvedenej v zmenke a to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom, prípadne od osôb, ktoré sú regresnými zmenkovými dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky muselo byť nespochybniteľné, a preto na jeho preukázanie muselo stačiť predloženie zmenky. Preukazovať okolnosti, za akých bola zmenka vystavená, nebolo žiaduce a v čase, kedy sa zmenka vyvinula, ani dosť dobre možné. Z uvedených dôvodov sú predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách zhodné v tom, že pre vystavenie zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá, ale tiež v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle. Napriek tomu aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom, ktorý voči dlžníkovi nekoná v dobrej viere, ako príklad je možné uviesť článok I. § 10 Zákona šekového a zmenkového, ktorý umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, alebo článok I. § 17, ktorý v prípade postúpenia zmenky zachováva možnosť uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky založené na vzťahu medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky. V oboch prípadoch však Zákon zmenkový a šekový uvedené práva dlžníka výslovne opiera o vznesenie námietok dlžníkom a o preukázanie skutočnosti, že majiteľ, ktorý si zmenku voči nemu aktuálne uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou, alebo že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto mu predloží zmenku v čase jej splatnosti. V čase vystavenia zmenky pritom nemôže vedieť, kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho bude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda zo zachovaním prípadných kauzálnych námietok dlžníka. Je zrejmé, že dlžník na to, aby mohol kvalifikovane využívať všetky možnosti, ktoré mu zmenkové právo ponúka, musí mať aspoň základnú orientáciu v zmenkovom práve. V prípade bežného občana sú na mieste pochybnosti o tom, či disponuje potrebnými informáciami. Samotná neznalosť zmenkového práva však neospravedlňuje. Presne z tohto dôvodu vyžaduje zmenkové právo, aby na listine, na ktorej je zmenka vystavená, bolo výrazne uvedené, že je to zmenka, a teda nie je možné ju zameniť s bežným uznaním dlhu. Ako je známe už z reálií 20. rokov minulého storočia, aj v komunite jednoduchých a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju musieť na vyzvanie zaplatiť. Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše, alebo uprednostní inú formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh. V súčasnosti už náš právny poriadok nepripúšťa vystavenie zmenky v súvislosti so zabezpečením spotrebiteľského úverového vzťahu. V čase vystavenia predloženej zmenky to však prípustné bolo, a preto je nevyhnutné nahliadať na subjekty zmenkového vzťahu v zmysle vtedy účinných predpisov. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila osobitná skupina subjektov (spotrebitelia), u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali inak, ako pre všetky ostatné subjekty, o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho zmenkového práva. Zmenka ako taká pritom nie je v našom právnom poriadkom novým inštitútom, Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Sb. vychádza zo ženevských konvencií prijatých na Konferencii o zjednotení zmenkového práva, ktorá sa konala v Ženeve už v roku 1930. Zmenková prísnosť sa prejavuje nielen pri nárokoch na náležitosti zmenky, ale aj v konaní, ktorým majiteľ uplatňuje svoje právo zo zmenky. V zmenkovom konaní je súd predovšetkým povinný rešpektovať rovnosť strán. Vykonanie dokazovania sa riadi procesnými pravidlami upravenými v Občianskom súdnom poriadku a v danom prípade aj Nariadením, ktoré má z procesného hľadiska povahu lex specialis. Ani jedna z týchto procesných noriem pritom nepripúšťa, aby súd iniciatívne nahrádzal procesnú aktivitu strán vlastnými návrhmi na dokazovanie. I keď v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. súd je oprávnený výnimočne konať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, takéto dokazovanie súd vykonáva za účelom preukázať tvrdenia, ktoré účastníci v konaní uviedli. Citované ustanovenie nezakladá súdu právo nahrádzať vyjadrenia účastníkov sporu, pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k návrhu na začatie konania nevzniesol alebo dokonca vyjadril súhlas s tvrdeniami uvedenými v návrhu. Prvostupňový súd napriek tomu nariadil pripojenie spisov odkazujúcich na kauzálny vzťah medzi odporcom ako zmenkovým dlžníkom a prvým
majiteľom zmenky. Takýto postup súdu nemá oporu v platnom práve a zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý proces. Spájanie navrhovateľa s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle článku I. § 10 a článku I. § 17 Zákona šekového a zmenkového. Vtedy by bol súd povinný vyhodnocovať kauzálny vzťah medzi pôvodnými zmenkovými subjektmi a vyvodzovať z neho prípadné dôsledky. Nie je ale oprávnený urobiť to za dlžníka. Postup súdu, ktorý takto narušil procesnú rovnosť strán, považuje odvolací súd za nesprávny. Keďže spôsob vyplnenia zmenky odporuje podľa názoru prvostupňového súdu zákonu o spotrebiteľských úveroch, prvostupňový súd z toho vyvodil, že je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Odvolací súd v tejto súvislosti pripúšťa, že úkony, ktoré sa vzťahujú na zmenku, sú právnymi úkonmi, a preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník. Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje inak, z hľadiska vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať § 39 Občianskeho zákonníka. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna. Zmenkový zákon pritom predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v článku I. § 17 Zákona zmenkového a šekového. V danom konaní však dlžník námietku v zmysle článku I. § 17 nevzniesol, takže následne ani nedokazoval naplnenie tam uvedených skutočností. Prvostupňový súd preto nemal možnosť začať vyhodnocovať kauzálny úverový vzťah a prísť k záveru, že zmenka je pre rozpor s niektorým z právnych predpisov neplatným právnym úkonom. Zákon o spotrebiteľských úveroch určoval pravidlá pre vyplnenie tzv. zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré podľa vtedy platnej legislatívy boli prípustné. Porušenie tohto postupu však nemalo za následok sankciu neplatnosti zmenky, ktorá by bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Ako výslovne ustanovuje § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého bola zmenka vystavená, porušil povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, zodpovedá pôvodný veriteľ spotrebiteľovi, ktorý má právo uplatniť si voči nemu náhradu škody. Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako takej. Nie je preto možné vyvodiť, že porušením zákonom stanovených pravidiel vyplňovacieho práva je zmenka právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor so zákonom. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia neodôvodnil, na základe akého ustanovenia zákona posudzoval dodržanie pravidiel vyplnenia zmenky v rozsahu v akom bola vystavená ako nevyplnená. Ustanovenie článku I. § 10 Zákona šekového a zmenkového má zabrániť majiteľovi zmenky, aby zneužil skutočnosť, že blanko zmenka nebola pri vystavení úplne vyplnená tým, že dopíše údaje v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Vystavenie neúplnej zmenky predstavuje pre dlžníka vždy určitý stupeň rizika. V čase jej podpísania totiž táto listina ešte nie je zmenkou, toto sa stáva až keď súd do nej doplňuje chýbajúce údaje. Vystaviteľ zároveň s podpisom zmenky musí udeliť nadobúdateľovi nevyplnenej zmenky vyplňovacie právo. Uzavretie dohody o vyplňovacom práve nemusí byť nutne písomné, aj keď jeho písomná forma nepochybne chráni dlžníka pred zrejmým zneužitým. Táto ochrana však nie je ani absolútna, ani časovo neohraničená. V princípe trvá do doby, kým oprávnená osoba vyplňovacie právo nevyužije. Nemusí to byť nevyhnutne prvý majiteľ zmenky, aj blanko zmenku je možné prevádzať. V momente, ako oprávnená osoba využije svoje vyplňovacie právo, sa z vystavenej listiny stane zmenka. Na jej prevod už nie je nutné postupovať pôvodnú dohodu o vyplňovacom práve. Následne sa ďalší nadobúdatelia zmenky ani nemajú ako dozvedieť, že zmenka, ktorú nadobudli, bola pôvodne vydaná ako neúplná a že ju niektorý z jej predchádzajúcich majiteľov vyplnil a akým spôsobom. Pokiaľ je zmenka vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dlžník to musí namietnuť a následne uniesť dôkazné bremeno, že majiteľ zmenky ju nadobudol zlomyseľne alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Inak nezodpovedá za to, že niektorý z predchádzajúcich majiteľov vyplnil zmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. V každom prípade pri uplatňovaní práv zo zmenky zaťažuje povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, resp. iné námietky súvisiace so zmenkou, výlučne zmenkového dlžníka. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť, či zmenka má všetky náležitosti predpísané pre určený typ zmenky, v tomto prípade pre vlastnú zmenku, žiadne ustanovenie zmenkového práva nepredpokladá oprávnenie súdu vznášať námietky voči zmenke z úradnej povinnosti konajúcim súdom. Odvolací súd po preskúmaní predloženej zmenky konštatuje, že zmenka, ktorú predložil navrhovateľ, je v zmysle článku I. § 75 zmenkou, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti vlastnej zmenky. Odporca na pojednávaní uviedol, že vie čo je zmenka, podpis na zmenke označil za vlastný a námietky voči zmenke ako takej nevzniesol. Jeho obrana spočívala v namietnutí, že si požičal menej ako má zaplatiť. Okresný súd, ak už nariadil pojednávanie,
mal naďalej postupovať na základe týchto vyjadrení odporcu a nebol oprávnený nahrádzať jeho procesnú aktivitu tým, že ex offo posudzoval otázku platnosti vyplnenia zmenky. Osobitne na možnosť vznášania kauzálnych námietok súd upozorňuje v súvislosti so znením ustanovenia článku I. § 17 Zákona šekového a zmenkového. Zmenka, ktorú navrhovateľ predložil je zmenkou indosovanou. Ako vyplýva z predloženej zmenky, navrhovateľ nadobudol zmenku rubopisom pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Pri zmenke, ako abstraktnom cennom papieri vystaviteľ zmenky svojim podpisom na zmenke potvrdzuje skutočnosť, že voči osobe, na rad ktorej zmenku vystavil, je dlžníkom, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov, dlžník ostáva zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Len za predpokladu splnenia podmienok článku I. § 17 Zmenkového zákona je možné znášať aj kauzálne námietky voči poslednému majiteľovi zmenky, avšak opätovne len prostredníctvom námietok, ktoré uplatní dlžník zo zmenky. Odvolací súd preskúmal postup prvostupňového súdu aj z procesného hľadiska a námietku odporcu, že prvostupňový súd nedodržal požiadavku článku 7 bod 3 Nariadenia, vyhodnotil ako dôvodnú. V zmysle Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Tento postup okresný súd v danom prípade nedodržal napriek skutočnosti, že odporca vyplnené tlačivo C podľa Nariadenia do 30 dní, ani po tejto lehote, okresnému súdu nedoručil. Nariadenie v článku 7 bod 1 predvída možnosť predvolať strany na pojednávanie za splnenia tam uvedených podmienok vtedy, ak súdu bola doučená odpoveď odporcu na návrh. Prvostupňový súd odôvodnil nariadenie pojednávania záujmom navrhovateľa, aby neprišlo k nepredvídateľnému rozhodnutiu súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Nariadenie, podľa ktorého bol prvostupňový súd povinný postupovať, však neuvádza výnimky z postupu podľa článku 7 bod 3. Konštrukcia Nariadenia predpokladá, že pokiaľ odporca nedoručil tlačivo C na odpoveď, súd automaticky vydá rozsudok o pohľadávke. Takto zjednodušeným postupom prichádza k úspore času aj nákladov strán na právne zastúpenie. Postup prvostupňového súdu bol preto procesne nesprávny. Pokiaľ však navrhovateľ v odvolaní paušálne popiera právo súdu nariadiť pojednávanie, odvolací súd poukazuje na znenie článku 7 Nariadenia bod 1, z ktorého je zrejmé, že v prípade doručenia odpovede zo strany odporcu alebo navrhovateľa si súd môže vybrať z troch alternatív postupu. Jednou z alternatív je aj predvolanie strán na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Nepochybne možnosť predvolať strany na pojednávanie musí byť súdom vyhodnotená v kontexte skutočností, že priebeh konania podľa článku 5 bod 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Pokiaľ súd žiadosť strany o nariadenie ústneho pojednávania odmieta, rozhoduje uznesením, pretože dôvody musí uviesť písomne. V danom prípade však okresný súd nepochybil, pokiaľ o nariadení pojednávania nerozhodol formou uznesenia, za predpokladu že by pre nariadenie pojednávania boli splnené podmienky. Vzhľadom na uvedené preto prvostupňový súd v ďalšom konaní bude procesne postupovať v zmysle Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, predovšetkým v intenciách jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého účelom je zjednodušenie a zrýchlenie celkového konania. Z hľadiska hmotného práva bude postupovať v zmysle Zákona zmenkového a šekového a to tak, že posúdi nárok, ktorým si navrhovateľ uplatňuje právo z predloženej zmenky, ktorú nadobudol titulom rubopisu. Následne zváži vyjadrenia odporcu, ktoré doposiaľ uviedol a posúdi ich v zmysle článku I. § 10 a § 17 Zákona šekového a zmenkového. Nebude pritom nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo sporových strán. Uplatnený nárok celkove posúdi v zmysle Zákona zmenkového a šekového.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa článku 7 bod 3 Nariadenia 861/2007/ES ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 21. 03. 2014, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13. 02. 2014.
Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.
Vzhľadom na to, že aj podľa právneho názoru krajského súdu predložená zmenka obsahuje všetky formálne a materiálne požiadavky tak ako to stanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb., vzhľadom na to, že aj podľa názoru krajského súdu v danom konaní odporca ako dlžník námietku v zmysle článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. nevzniesol a vzhľadom na to, že odporca nevzniesol relevantné námietky ani v zmysle článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky môže majiteľ zmenky postihom žiadať.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 90,50 Eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia v sume 312,93 Eur s DPH za právne zastúpenie v sume 285,05 Eur za 3 úkony právnej služby po 71,37 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 22. 07. 2013), k tomu režijný paušál 3x 7,81 Eur a 20 % DPH v sume 47,51 Eur, z náhrady trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla pri ceste na pojednávanie dňa 22. 07. 2013 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v rozsahu 1/9 v sume 14,-- Eur (priemerná spotreba 5,2 l/100km, cena pohonných hmôt 1,517 Eur/l, sadzba základnej náhrady za opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 422 km, 20 % DPH v sume 15,45 Eur, t. j. celkom cestovné v sume 125,97 Eur) a z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 22. 07. 2013 v rozsahu 1/9 v sume 13,88 Eur (8 polhodín po 13,01 Eur, 20 % DPH v sume 20,82 Eur, t. j. celkom náhrada za stratu času 124,90 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 a § 20c Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení s tým, že náhrada trov cestovného a náhrada za stratu času bola priznaná v rozsahu ich 1/9, keďže dňa 22. 07. 2013 sa právny zástupca navrhovateľa na Okresnom súde Banská Bystrica zúčastnil celkom na 9 pojednávaniach, s tým, že pri náhrade trov cestovného o daň z pridanej hodnoty bola zvýšená len sadzba za opotrebenie vozidla, nie aj náhrada spotrebovaných pohonných hmôt, keďže už cena pohonných hmôt je uvádzaná s DPH, s tým, že zaplatený súdny poplatok nebol zvýšený o daň z pridanej hodnoty, keďže tento predstavuje hotový výdavok, nie náhradu právneho zástupcu navrhovateľa a naviac bol uhradený priamo navrhovateľom a s tým, že náhradu iných trov si právny zástupca navrhovateľa nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).