Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Er-431-2003.pdf
PDF · 72.43 KB
Case nature
Subarea
6Er/431/2003
Uznesenie
Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného Slovenská autobusová doprava Nové Zámky a.s., so sídlom Považská 2, Nové Zámky, IČO: 36 545 317, proti povinnému GT - TRANS, Bugár Ján, so sídlom Košická 668/7, Komárno, IČO: 33 781 184, o vymoženie 1.291,83 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Beáte Boncsekovej trovy exekúcie vo výške 76,13 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno poverením zo dňa 20.11.2003 č. 5401 023416? poveril súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 1.291,83 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Komárno, č. k.: 5Rob/376/03 zo dňa 13.08.2003.
Nástupkyňa súdneho exekútora JUDr. Beáta Boncseková doručila tunajšiemu súdu dňa 19.03.2013 podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu po udelení poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom, pričom v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku určí spôsob jej vykonania (zrážky zo mzdy alebo iného príjmu, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a podobne). Exekútor môže exekúciu v jednom exekučnom konaní vykonať aj niekoľkými spôsobmi. Účelom je uspokojenie pohľadávky oprávneného, v čo najkratšom čase, v rozsahu udeleného poverenia.
V prejednávanej exekučnej veci súdny exekútor na podklade vykonaných šetrení zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na pokrytie nákladov exekúcie. Povinný zaslal exekútorskému úradu písomné podanie, ktorým deklaruje svoju nemajetnosť. Povinný vystupuje na strane povinného v 13 exekučných konaniach so skorším poradím.
Súd preto exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd mal v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť rozhodnúť. Súd mal za to, že je splnená hypotéza podľa § 203 ods. 2 cit. zákona, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného a preto súd zaviazal k náhrade trov oprávneného.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 243,46 Eur.
S poukazom na § 14 a § 15 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej a účinnej ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie v znení novely č. 405/2006 Z. z. vzťahujúca sa pre toto exekučné konanie (ďalej len „vyhláška“) Ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
S poukazom na § 14 a § 15 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 €), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a oprávnenému (6,64 €). Teda odmena súdneho exekútora podľa tohto bodu je vo výške 9,96 €. Podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd priznal odmenu vo výške 13,28 € za 2 hodiny účelne vynaložených na vlastný výkon exekučnej činnosti. Súd nepriznal odmenu podľa časovej špecifikácie za uplatňované úkony: vyhotovenie zmluvy o vykonaní exekúcie (1 hod.), vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia (1 hod.), vyhotovenie časovej špecifikácie (1 hod.), vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie (1 hod.), vyhotovenie oznámenia o stave exekučného konania (1 hod.), vyhotovenie predvolania (1 hod.). Tieto úkony súd nepovažoval za účelne vynaložené na vlastný výkon exekučnej činnosti, za ktoré je možné v zmysle vyššie citovanej vyhlášky priznať odmenu. Súdny exekútor uvedenú časovú dĺžku úkonov hodnoverne nepreukázal.
Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 5 M Cdo/12/2004 z 30.06.2005, v ktorom súd konštatoval: „na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov totiž slúži iný mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania (zjavne s výnimkou samotného exekútora určujúceho trovy) je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).“
V uznesení spis. zn.: 2 Cdo/48/2008 z 28.10.2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie nasledovné: „z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 odseku 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako
v písm. b/ tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.“
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva v zmysle § 6 vyhlášky vo výške 33,19 Eur.
S poukazom na § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 4,35 Eur, ktoré súdny exekútor účelne vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Išlo o náhradu preukázateľne vynaloženého poštovného a náhradu za overovanie listín na Notárskom úrade vo výške 2,66 Eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny Eur a z priznaných náhrad hotových výdavkov a to v sume 12,69 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 76,13 Eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku).
Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Komárno, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V Komárne, dňa 21.03.2014