Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-275-2013.pdf
PDF · 113.26 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/275/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľky D. M., H.. XX. X. XXXX, C. F. XXXX/XX, D., zastúpená advokátom JUDr. Ján Husár, Štefánikova 17, Humenné proti odporcom 1/ P.. Š. C., H.. XX. X. XXXX, C. F. XXXX/XX, D., 2/ Z. C., Q.. O., H.. XX. X. XXXX, C. F. XXXX/XX, D. o zdržanie sa zásahu do výkonu vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Náhradu trov konania žalovaným v 1. a v 2. rade nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. 7. 2013 sa domáhala voči odporcom povinnosti zdržať sa chovania zvierat v byte č. XX v bytovke so súp. č. XXXX F. ulica v D. a uloženia povinnosti odporcom v 1. a v 2. rade odstrániť z predmetného bytu klietky, podstielky a iné veci súvisiace s chovom zvierat. Svoj návrh odôvodnila tým, že býva v meste D. na F. ulici v bytovom dome č. súp. XXXX na X. poschodí, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Na X. poschodí tohto bytového domu bývajú odporcovia, ktorí chovajú v byte zvieratá, konkrétne zajaca, myši a morča, z chovu ktorých sa šíri do bytu navrhovateľky zápach. Odporcovia nereagovali na výzvy navrhovateľky, nezúčastnili sa domovej schôdze, na ktorej žiadala riešiť túto situáciu a odstrániť zvieratá z bytu odporcov. Navrhovateľka sa domáhala postupu voči odporcom aj cestou Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Humennom, zamestnancom tohto úradu ale nebol umožnený vstup do bytu odporcov, nakoľko v čase kontroly na zvonenie v byte odporcov nikto nereagoval. Na dôkaz svojich tvrdení navrhla navrhovateľka vypočuť aj svedkov, ktorí mali potvrdiť nepríjemný zápach v byte navrhovateľky. Navrhovateľka dôvodila, že v apríli 2013 podstúpila kontrolné testovanie v imuno-alergologickej ambulancii pre zhoršené alergické príznaky, výsledkom tohto vyšetrenia bola pozitivita navrhovateľky na roztoče a zajace. Z tohto dôvodu sa s poukazom na ust. § 127 OZ dožadovala uloženia odporcom povinnosti zdržať sa chovania zvierat v byte odporcov a odstránenia klietok, podstielok a iných vecí súvisiacich s chovom zvierat.
K žalobnému návrhu navrhovateľky sa vyjadril písomne odporca v 1. rade písomným vyjadrením zo dňa 18. 9. 2013. Uviedol, že žalobný návrh navrhovateľky je neopodstatnený, na dôkaz neopodstatnenosti žalobného návrhu pripojil odporca v 1. rade aj čestné prehlásenie svojej matky B. C., ktorá uviedla, že vo svojej starostlivosti vo svojom rodinnom dome mala zajaca, ktorý patrí vnučke, teda dcére odporcov v 1. a v 2. rade v čase od 4. 1. 2013 do 30. 3. 2013. K zdravotným ťažkostiam navrhovateľky odporca v 1. rade uviedol, že tieto zdravotné ťažkosti má navrhovateľka zo spôsobu rekonštrukcie svojho bytového jadra. Poukázal na to, že navrhovateľka dvakrát vytopila odporcov a že pri rekonštrukcii bytového jadra na pôvodnú stavbu jadra nalepila obkladačky a na spôsob rekonštrukcie podlahy, resp. využívania kobercov, v ktorých sa taktiež nachádzajú roztoče. V ďalšom písomnom vyjadrení poukázal na to, že
v bytovom dome sú minimálne 3 psy, jedna mačka a od 30. 3. 2013 bol aj zajačik dcéry odporcov v bytovom dome.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonal dôkaz výsluchu svedkov a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, z ktorých zistil:
Navrhovateľka je vlastníčkou bytu v bytovom dome na F. ul. č. XXXX, ktorý je umiestnený na X. poschodí tohto bytového domu. O poschodie nižšie na 6. poschodí bývajú odporcovia. Navrhovateľka si dala vyhotoviť striešku na balkón v mesiaci október 2012 a v tomto období sa zvýšila intenzita zápachu v jej byte. Zo začiatku tento zápach pripisovala tomu, že sa vykonávali práce na balkóne, takže možno to súvisí s elektrinou, za účelom zistenia príčiny zápachu odťahovala vo svojom byte chladničku, mrazničku, príčinu hľadala v byte. Až neskôr zistila od člena rady spoločenstva vlastníkov bytov p. M., že s odporcami sa pohádali susedia C., pretože zistili, že odporcovia na chodbe držali zajaca. Potom sa zápach podľa tvrdenia navrhovateľky zintenzívnil, pretože odporcovia cez deň zajaca mali v byte a na noc ho vykladali na spoločnú chodbu. Keďže zápach nezmizol, telefonicky kontaktovala každého z odporcov a žiadala o vyriešenie tejto situácie. Neskôr aj navštívila odporcov, v byte odporcov nebola, rozprávala sa s nimi iba na prahu, ale reakcia na jej žiadosť zo strany odporcov nebola. V tomto období sa zhoršili aj zdravotné problémy navrhovateľky, ktoré mala aj predtým, ale nevedela o príčine zhoršenia a ani neboli takej intenzity. Navštívila alergológa, pľúcneho lekára a začala pravidelne užívať lieky. Zhoršil sa jej pohybový aparát, neznáša chlad a v tejto súvislosti, poukázala na to, že denne vetrá aj každé 2 hodiny. Keďže ani posledná komunikácia s odporcami v jari r. 2013 neviedla k zlepšeniu, podala predmetný návrh na súd a žiada, aby mu súd vyhovel.
Odporca v 1. rade k tvrdeniam navrhovateľky, že na spoločnej chodbe bol umiestnený zajac, ktorý patrí dcére odporcov, uviedol, že toto tvrdenie je pravdivé, pretože zajac bol na určitý čas vyložený na chodbe (asi jeden mesiac) a to preto, že keď prišli vnuci k susedom rodine M., C., E., tak sa chceli hrať so zajacom, preto ho vyložili na spoločnú chodbu. Na spoločnej chodbe bol zajac zvyčajne cez deň, nakoľko večer sa s ním hrala dcéra odporcov v byte odporcov. Pokiaľ navrhovateľka uviedla nedorozumenie s rodinou C., k tomuto vysvetlil, že ani táto rodina zo začiatku nenamietala voči uloženiu zajaca na spoločnej chodbe, až neskôr, keď im niekto povedal, že im to vadí. Z tohto dôvodu potom zajaca vzali do svojho bytu. V čase zimných prázdnin bola dcéra odporcov u starých rodičov v obci T., kde mala zajaca so sebou. Po ukončení zimných prázdnin zajaca opäť dcéra vzala so sebou do bytu a hneď v deň návrhu, bola to nedeľa, prišla navrhovateľka sa o zajacovi porozprávať s odporcami. Odporca v 1. rade sa nerozprával s navrhovateľkou, bol v izbe s dcérou, ktorá sa učila, ale počul, že navrhovateľka vysvetľovala svoj problém, preto vysvetlil situáciu maloletej dcére, vzal zajaca a odniesol ho späť k starej mame do obce Zubné. Od tohto obdobia, teda od ukončenia zimných prázdnin až do 30. 3. 2013 bol zajac v Q. dome starej mamy v obci T., pričom toto obdobie si preto pamätal, že v tomto období odchádzala mama odporcu v 1. rade na Veľkú noc k jeho sestre do E.. Aj za tento čas, kedy zajac bol mimo bytu, sa navrhovateľka intenzívne domáhala nápravy od odporcov. Poukázal na deň 11. 2. 2013, kedy v čase okolo 17.00 hod. sa odporkyňa v 2. rade vracala z práce domov a vtedy ju pristavila v chodbových priestoroch navrhovateľka a vzniesla na ňu otázku, či nemá v byte uhynuté zviera, nakoľko ona má vo svojom byte intenzívny zápach. Zároveň odporca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že v čase, keď malo byť vykonané šetrenie pracovníkmi Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, navštívil byt odporcov aj predseda spoločenstva vlastníkov bytov E., ktorý prešiel celý byt odporcov, nazrel aj do šachty, či tam nie je uhynuté zviera a v tomto období sa v byte nenachádzal zajac, v tom čase maloleté dcéra odporcov mala iba malého škrečka.
Odporkyňa v 2. rade uviedla, že ich maloletá dcéra túžila po nejakom zvieratku, preto jej kúpili pri jej narodeninách malého zajaca. Dcéra sa o tohto zajaca starala, tešila sa mu a keďže prichádzali zvieratko pozrieť a pohrať sa s ním aj jej kamarátky, umiestnili zajaca do chodbových priestorov. Potvrdila, že navrhovateľka ich navštívila, odmietla však vstúpiť do ich bytu a dotazovala sa odkiaľ je ten zápach v jej byte. Keďže odmietla vstúpiť do bytu odporcov, odporkyňa v 2. rade navštívila navrhovateľku, aby zistila, aký zápach má navrhovateľka v byte. Pri tejto návšteve však žiadny zápach u navrhovateľky odporkyňa v2. rade necítila. Taktiež potvrdila, že keď neskôr rodina C. žiadala odstrániť zajaca z chodby, tak ho vzali na určitý čas na balkón, neskôr ho odniesli k starej mame. K tvrdeniam navrhovateľky, že odporcovia
chovajú myši, uviedla, že ich maloleté dcéra nemala myši, iba jednu malú laboratórnu myšku, ktorú ešte stále má, ale po celý čas je na balkóne. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že dcéra odporcov má morča, uviedla, že má iba malého škrečka rozmerov 5 - 6 cm.
V konaní súd vypočul svedkov B. U., Z. K., Z. C., Ľ. M., Z. Z., A. K.. Z týchto svedeckých výpovedí bolo zistené:
Svedkyňa B. U. potvrdila, že videla u maloletej dcéry odporcov zajaca. Nemohla však potvrdiť, že ho videla, keď sa nachádzal na spoločnej chodbe, pretože ona býva na 3. poschodí. Pokiaľ zajaca videla u maloletej dcéry odporcov, bolo to v čase konania Humenského jarmoku, teda v letnom období.
Svedok Z. K. je obyvateľom bytového domu, v ktorom bývajú účastníci tohto konania, ale on býva vo vchode č. XX. Potvrdil, že jeho byt svojou polohou mu umožňuje vidieť na balkón odporcov a preto, keď ho požiadala navrhovateľka, či môže potvrdiť skutočnosti týkajúce sa chovu zajaca na balkóne odporcov, túto skutočnosť na súde v tomto konaní potvrdil, že v letnom období videl zajaca na balkóne odporcov, nevedel však spresniť, ak videl zajaca na balkóne odporcov, či sa nachádzal v klietke, resp. na nejakej podstielke.
Svedok Z. C., ktorý býva v tom istom vchode ako účastníci konania, uviedol, že minulého roku uložili na chodbu odporcovia zajaca v klietke, pričom v klietke nebola žiadna podstielka, iba zajac bol uložený v klietke na dreve. Svedkova manželka požiadala odporkyňu v 2. rade, aby to dali do poriadku, aby nebol zápach. Následne potom požiadali člena predstavenstva p. M. a domovníka K., aby túto situáciu vyriešili, potom bola do klietky daná podstielka. Svedok potvrdil, že v súčasnosti neregistruje v chodbových priestoroch klietku so zajacom, ani žiadny zápach. V čase, keď odporcov navštívil domovník za účelom vyriešenia tejto situácie, vyšiel zo svojho bytu aj svedok a vtedy došlo k slovnej potýčke medzi odporcom v 1. rade a svedkom, preto potvrdil počas svojej svedeckej výpovede, že susedský vzťah medzi rodinou odporcu a rodinou svedka je narušený.
Svedok Ľ. M. býva na X. poschodí vo vchode č. XX na F. V., sa o tom, že zajac je v chodbových priestoroch dozvedel náhodne pri riešení záležitosti, o ktorú ho požiadala rodina C., keďže na balkónových dverách nebola kľučka. Potvrdil, že nevnímal žiaden zápach pri chove zvieraťa (zajaca). Keďže členkou rady SVB bola v minulosti aj navrhovateľka, navštívil ju, aby zistil ako by riešila túto situáciu navrhovateľka. Vtedy sa dozvedel o tomto probléme so zápachom v byte navrhovateľky. Pri návšteve bytu navrhovateľky však necítil v jej byte žiadny zápach a tento necíti v chodbových priestoroch ani v súčasnosti. Svedok potvrdil, že on mal taktiež zajaca v byte, ale nemienil sa oňho starať, asi po mesiaci ho dal na balkón a uviedol, že zajaca samozrejme smrdí.
Svedok Z. Z. nie je obyvateľom bytového domu, v ktorom bývajú účastníci konania. Vykonáva servis IC techniky a v tomto prípade 2 - 3-krát ročne aktualizuje IC techniku navrhovateľke. Keď bol v byte navrhovateľky v januári 2013, tak nič necítil, v mesiaci február cítil zápach a keď bol v lete u navrhovateľky, opäť nič necítil. Naposledy bol asi v tomto roku asi 2 týždne pred pojednávaním, na ktorom bol vypočutý, teda pred 12. 12. 2014 a uviedol, že v tomto období opäť cítil zápach u navrhovateľky. Tento zápach popísal tak, že keď vojde do bytového domu, necíti nič v spoločných priestoroch ani na chodbe, kde sa nachádza byt navrhovateľky, ani zo začiatku v byte nič necíti, až keď si sadne v priestore, kde je umiestnený počítač, postupne si uvedomuje zápach. K intenzite a charakteristike zápachu uviedol, že tento zápach sa dá identifikovať, ako spotený človek, resp. močovina.
Svedok A. K., obyvateľ bytového domu a vchodu, v ktorom bývajú účastníci konania, ktorý je domovníkom, sa o zajacovi dozvedel až od susedov rodiny C. a navrhovateľky, keď ho požiadali o vyriešenie situácie. Navštívil rodinu odporcov, zistil, že zajac patrí maloletej dcére odporcov. V súčasnosti svedok nemá vedomosť o tom, či sa v bytovom dome zajac nachádza. Uviedol, že v byte navrhovateľky bol pred Veľkou nocou v r. 2013 a v týchto priestoroch cítil nejaký zápach. Tento zápach identifikoval ako
moč, ale nevedel to s istotou uviesť. Takýto zápach cítil pri návšteve bytu navrhovateľky celkom 2-krát. Zároveň svedok navštívil pri riešení tejto situácie aj byt odporcov a to spolu s predsedom spoločenstva vlastníkov bytov, pričom v byte odporcov žiadny zápach necítil.
Z potvrdenia odbornej lekárky alergológ-imunológ Z.. Ľ. Q. zo dňa 26. 2. 2013 vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii tejto ambulancie s alergickým ochorením horných a dolných dýchacích ciest a z tohto potvrdenia vyplýva, že pre navrhovateľku je nevhodný pobyt v priestore z chemických dráždidiel, zápachov a exhalátov.
Z oznámenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v D. zo dňa 19. 3. 2013 vyplýva, že navrhovateľka podala na tento úrad sťažnosť vo veci šírenia zápachu do bytu č. 51 v bytovom dome na F. V. Č.. XX N. D.. Pri návšteve zamestnancov tohto úradu nebolo možné navštíviť byt odporcov, pretože na zvonenie nikto nereagoval. Z tohto dôvodu nebolo možné zistiť, či v predmetnom byte chovajú nejaké zvieratá a v akom počte. Zároveň konštatovali, že podľa vyjadrenia navrhovateľky sa situácia v súvislosti so šírením zápachu zlepšila a v čase šetrenia dňa 6. 3. 2013 nebol zistený žiadny zápach ani v byte navrhovateľky.
Čestným prehlásením živnostníka A. Z. zo dňa 16. 10. 2013 bolo preukázané, že vykonával v novembri 2006 stavebnú úpravu bytového jadra v byte navrhovateľky. Potvrdil, že na prestavbu použil materiál sadrokartón, na ktorý bol nalepený obklad. Pôvodný umakart tam ostal, bol suchý, poškodené časti boli odstránené. Prestavba jadra bola uskutočnená bežným spôsobom a ako materiály boli použité na rekonštrukciu certifikované materiály podliehajúce technickým normám.
Navrhovateľka na dôkaz svojich tvrdení v konaní predložila aj listinný dôkaz čestné prehlásenie P. Š., ktorá nie je obyvateľkou bytového domu, v ktorom bývajú účastníci konania. Potvrdila, že navrhovateľka sa lieči na alergiu a je citlivá na niektoré vône a pachy. Uviedla, že bola prítomná v situáciách, keď navrhovateľka na svojej chalupe v obci Q. S. D. cítila myšací zápach a v dôsledku toho sa nemohla zdržiavať v týchto priestoroch domu minimálne týždeň.
Navrhovateľka sa v prejednávanej právnej veci domáhala voči odporcom uloženia povinnosti zdržať sa chovania zvierať v ich byte a povinnosti odstránenia klietky, podstielky a iných vecí súvisiacich s chovom zvierat na podklade ust. § 127 OZ.
Podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
V prejednávanej veci súd posudzoval návrh navrhovateľky v súlade s ust. § 120, § 132 O. s. p. a § 127 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že výkon akýchkoľvek práv alebo povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Pri výkone vlastníckeho práva teda nestačí správať sa len v medziach určených jeho obsahom, ale treba prihliadať aj na to, aby sa jeho výkonom nenarušil ani záujem spoločnosti, ani záujem ostatných subjektov, teda aby sa výkon vlastníckeho práva uskutočňoval aj v medziach určených dobrými mravmi. To platí tiež a hlavne vtedy, ak ide o výkon vlastníckeho práva vo vzťahu k susedovi.
Medziľudské vzťahy v súčasnosti sú veľmi napäté. Vzťahy medzi občanmi - susedmi sú upravené v ust. § 127 OZ. Každý vlastník hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci je povinný zdržať sa všetkého, čím by obťažoval iných. Toto konanie však musí vykazovať určitú intenzitu „nadmieru primeranú pomerom“. Pojem „nadmieru primeranú pomerom“ treba vykladať objektívne; treba tiež dbať na to, aby sám dovolávajúci sa ochrany práva neporušoval, prípadne aj nezneužíval svoje právo na úkor výkonu práva svojho suseda. V prípadoch, keď zásah neprekračuje „mieru primeranú pomerom“, nejde o neprimeraný zásah, proti ktorému by bolo možné dovolávať sa úspešne súdnej ochrany. Bežné správanie a konanie sú susedia povinní trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním.
Pri posudzovaní nároku navrhovateľky súd dospel k záveru, že v konaní sa navrhovateľke nepodarilo preukázať zdroj šírenia zápachu. Je potrebné uviesť, že obťažovanie zápachom musí byť preukázateľne neprimerané. Pod pojem „nadmieru primeranú pomerom“ treba zahrnúť aj frekvenciu výskytu zápachu a iné, v danom prípade žalobkyňa uviedla, že zápach v jej byte sa intenzívnejšie začal prejavovať počnúc mesiacom október 2012, kedy si dala urobiť striešku na balkóne. Z dokazovania vyplynulo, že v byte odporcov maloleté dcéra nemala zajaca počas obdobia zimných prázdnin až do 30. 3. 2013. Aj pri miestnom šetrení pracovníkov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Humennom bolo konštatované, že dňa 6. 3. 2013 samotná navrhovateľka potvrdila, že situácia v šírení zápachu sa zlepšila v čase šetrenia nebol zistený žiadny zápach v byte navrhovateľky. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že zápach v chodbových priestoroch bolo cítiť v čase, keď bola klietka so zajacom umiestnená v priestoroch chodby. Tento zápach zo zvieraťa cítili iba v chodbových priestoroch, kde sa nachádza byt odporcov a ich susedov. Z výsluchu svedka Ľ. M., ktorého byt sa nachádza o poschodie nižšie ako je byt odporcov, vyplynulo, že ani nevnímal, že na poschodí v spoločných priestoroch je uložený zajac. O tejto situácii sa dozvedel až návštevou pani C., ktorá je susedou odporcov, pričom vtedy riešil kľučku na balkónových dverách a pritom sa dozvedel aj o situácii so zajacom.
Účastníci konania majú v občiansko-súdnom konaní nielen povinnosť tvrdenia ale aj povinnosť preukázať svoje tvrdenia (ust. § 101 O. s. p.). V prejednávanej veci sa navrhovateľke nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať, že zdrojom zápachu je byt účastníkov konania na strane odporcov. Napriek skutočnosti, že v konaní bolo osvedčené, že zajac patriaci maloletej dcére účastníkov konania v čase, keď bol umiestnený v priestoroch chodby na poschodí, kde sa nachádza byt odporcov, vykazoval znaky zápachu, táto skutočnosť nemôže založiť zodpovednosť odporcov za zdroj zápachu v byte navrhovateľky.
Vzťahy upravované ust. § 127 Občianskeho zákonníka sú susedskými vzťahmi. Pri týchto vzťahoch je premietnutá zásada vzájomnosti, ktorá spočíva v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právom vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Nemožno právne postihnúť rôznorodosť všetkých zásahov, ktoré v rámci susedských vzťahov prichádzajú do úvahy (výpočet konaní a správaní v ust. § 127 je iba demonštratívny). Pri susedských vzťahoch je potrebné dbať na to, aby dovolávajúci sa ochrany práv neporušoval, resp. nezneužíval svoje práva na úkor výkonu práva svojho suseda.
Chov domácich zvierat upravujú všeobecne záväzné nariadenia mesta, resp. obce, domové poriadky, resp. stanovy spoločenstva vlastníkov bytov. Chovať, resp. mať v držbe psov, mačky a iné zvieratá je dovolené, pokiaľ tieto zvieratá nespôsobujú hygienické závady alebo nečistotu v dome, prípadne neohrozujú obyvateľov domu. Vlastník, resp. nájomca bytu, ktorý chová domáce zvieratá, je povinný dbať na to, aby zvieratá nespôsobovali hygienické nedostatky alebo nečistotu v dome a v okolí domu. Zvieracie exkrementy je povinný bezodkladne odstrániť a zlikvidovať. Vlastníci bytov si zvyčajne v domových poriadkoch upravia aj chov zvierat v spoločných priestoroch domu (nevynímajúc balkóny prislúchajúce k bytu vlastníka). Pri podávaní tzv. „susedskej žaloby“ je potrebné v neposlednom rade doložiť, že došlo k naplneniu jednej z dvoch alternatívnych skutkových podstát zakázaného konania vlastníka veci - t. j. či došlo k obťažovaniu oprávneného „nadmieru primeranú pomerom“ alebo či došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práv oprávneného.
Navrhovateľka dôvodnosť podanej žaloby vidí v tom, že zo strany odporcov dochádza k obťažovaniu navrhovateľky chovaním zvierat v byte, čím jej spôsobujú zdravotné ťažkosti. V danej veci sa ale
navrhovateľke nepodarilo v konaní preukázať, že zdrojom zápachu v jej byte je konanie odporcov spojené s chovom zvierat, navrhovateľka v konaní nepreukázala ani nenavrhla vykonať po poučení o ust. § 118 a 120 O. s. p. dokazovanie, výsledkom ktorého by bolo preukázanie zdroja zápachov a pôvodcu zdravotných problémov na strane navrhovateľky. Ako je v odôvodnení už uvedené, ochrany proti obťažovaniu je prípustné sa dovolať len vtedy, ak ide o obťažovanie „nadmieru primeranú pomerom“. Každý je totiž povinný znášať emisie z obyčajného, normálneho užívania veci. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 1993 sp. zn. XCdo/ XXX/XX, v odôvodnení ktorého súd zaujal stanovisko k výkladu pojmu „nadmieru primeranú pomerom“: „Pojmy „miera primeraná pomerom“ alebo „vážne ohrozovanie výkonu práv“ vyjadrujú hornú hranicu negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledku tohto správania prekročia určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 OZ. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním.“ S ohľadom na odôvodnenie citovaného rozsudku súd uvádza, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že tvrdený zápach v jej byte prekračuje žiaducu mieru, resp. žiaduce pomery. Naviac je potrebné opätovne zdôrazniť, že nepodarilo sa navrhovateľke v konaní preukázať ani jednoznačne, že zdroj zápachu, ktorý je v byte navrhovateľky, pochádza z chovu zvierat v byte odporcov.
V prejednávanej veci je potrebné uzatvoriť, že navrhovateľke sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a preto podaný žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol tak, že v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. by patrila náhrada trov konania úspešným odporcom, týmto ale trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovaným v 1. a v 2. rade nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).