Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-11-2013.pdf
PDF · 78.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. marca 2014, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného O. S., nar. X.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom W. na V. č. XX, K. republika, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.: 3Pv 248/12-14 zo dňa 24.1.2013 pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v Košiciach a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi G. S., nar. X.X.XXXX, hoci mu táto vyplýva zo Zákona o rodine, a výška ktorej mu bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P 265/2003 zo dňa 5. 1. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 55/2007 zo dňa 31.1.2008 prispievať sumou vo výške 2.200,- Sk (75,03 €), túto si však úmyselne neplnil a tak dlhuje za obdobie od 1.2.2011 do 23.5.2012 do rúk G. S. sumu vo výške 1.460,60 € aj napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 71/2010 zo dňa 1.2.2011 za prečin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, keďže bol o termíne hlavného pojednávania včas a riadne upovedomený a obžaloba mu bola doručená. Zároveň mu bol ustanovený obhajca v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 Trestného poriadku, keďže nemá dostatočné prostriedky na svoju obhajobu. Túto skutočnosť v stanovenej lehote obžalovaný riadne doložil. Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, ako aj z jeho podania zo dňa 17.3.2014 súd zistil, že obžalovaný spáchanie trestného činu poprel. Uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil preto, lebo bol v zlej finančnej situácii. Podľa jeho vedomostí syn G. v roku 2009 ukončil štúdium na SOU a následne odišiel hrať futbal na S.. Mal za to, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla. Nevedel o tom, že po návrate z Cypru jeho syn už ako plnoletý pokračoval od septembra 2010 v štúdiu na SOU poľnohospodárstva a služieb vidieku. O tejto skutočnosti ho syn ani jeho matka neinformovali. Ďalej obžalovaný uviedol, že z dôvodu neschopnosti splácať dlhy bol dňa 24.11.2011 Krajským súdom v Brne vyhlásený jeho osobný bankrot. Z priemerného mesačného príjmu cca 17.000,- Kč po zaplatení čiastky veriteľom, prostredníctvom insolvenčného správcu, jeho rodine ostáva zákonom stanovená čiastka 9.000,- až 12.000,- Kč. Má vyživovaciu povinnosť k synovi I. a dlhodobo nezamestnanej manželke.
Svedkyňa W. W. - matka oprávneného na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil ani v čase, keď bol odsúdený predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Košice II a tiež neplatí na výživu syna G. od 1.2.2011, teda od dátumu posledného odsúdenia. Syn G. sa stal plnoletým X.X.XXXX, vyživovacia povinnosť bola obžalovanému naposledy stanovená rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v roku 2008. Odvtedy k zmenám a k úprave vo vzťahu k vyživovacej povinnosti obžalovaného nedošlo. Syn G. si určite nepodal sám návrh na určenie výživného voči svojmu otcovi po dovŕšení plnoletosti. G. po skončení 3-ročného štúdia na SOŠ v júni XXXX, bol ako člen futbalového klubu I. Košice na hosťovaní v cyperskom klube Nikózia, odkiaľ sa vrátil asi po trištvrte roku. Následne pokračoval od septembra 2010 do mája 2012 v štúdiu na strednej odbornej škole, ktoré ukončil maturitnou skúškou dňa 23.5.2012. Od jesene roku 2012 ako futbalista hosťuje v Českej republike. Podľa svedkyne nie je pravdou, aby obžalovaný nevedel o pokračovaní vyživovacej povinnosti. Podľa jej výpovede sa to obžalovaný dozvedel od policajta, ktorý mu túto skutočnosť počas jej výsluchu telefonicky oznámil o čom spísal aj úradný záznam. Svedkyňa potvrdila, že syn G. po dovŕšení plnoletosti s obžalovaným nikdy nekomunikoval, keďže nemal k nemu po predchádzajúcich skúsenostiach vytvorený potrebný vzťah, pretože ich podľa jej názoru stále klamal a zanedbával. Na otázku obhajkyne svedkyňa uviedla, že dátum 1.2.2011 ako začiatok neplnenia vyživovacej povinnosti stanovil vyšetrovateľ PZ po tom, ako sa oboznámil s predmetom jej trestného oznámenia. Zo zápisnice o výsluchu svedka G. S. v prípravnom konaní je zrejmé, že v roku 2008 študoval na SOU hutníckom v Košiciach - Šaci, odkiaľ prestúpil na SOŠ poľnohospodárstva a služieb. Po treťom roku štúdia získal výučný list. V štúdiu ďalej pokračoval v ďalších dvoch maturitných ročníkoch dennou formou. V marci 2012 bol študentom 2. ročníka maturitného štúdia na SOU poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Kukučínova 23, Košice. Počas obdobia kedy obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu, býval v spoločnej domácnosti s matkou W. W., spolu so starším bratom a terajším manželom matky N.. P. W.. T. stále zabezpečovala aj zabezpečuje všetky jeho základné životné potreby. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kedy obžalovaného videl naposledy, vedel, že sa zdržiava niekde v Českej republike. Obžalovaný ako otec sa o neho nikdy nezaujímal, nikdy sa o neho nestaral.
Že obžalovaný je otcom G. S. vyplýva z opisu jeho rodného listu. Kópia vysvedčenia o záverečnej skúške svedčí o tom, že G. S. prvý krát ukončil štúdium na SOŠ poľnohospodárstva a služieb dňa 18.6.2009 (č. l. 69). Z potvrdenia o štúdiu (č. l. 13), kópie vysvedčení ako aj z vysvedčenia o maturitnej skúške vyplýva, že G. S. bol druhý krát od 1.9.2010 študentom dvojročného denného štúdia SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Kukučínova 23, Košice, štúdium ukončil maturitnou skúškou 23.5.2012. Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P 265/2003 zo dňa 5.1.2007 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 55/2007 zo dňa 31.1.2008 súd zistil, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu svojho ešte vtedy neplnoletého syna G. vo výške 2.200,- Sk mesačne od 1.9.2005. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí trestne zodpovedná osoba, ktorá najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si čo aj s nedbanlivosti neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného. Podľa § 15 ods. 1 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa § 16 ods. 1 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok, ktorý mal obžalovaný spáchať, nie je možné považovať za trestný čin tak, ako mu je kladené v obžalobe za vinu.
S poukazom na obhajobu obžalovaného aj na záverečnú reč jeho obhajkyne, zavinenie obžalovaného vo forme úmyslu či nedbanlivosti preukázané nebolo. Syn obžalovaného G. S. dovŕšil vek plnoletosti dňa X.X.XXXX. Po ukončení stredoškolského štúdia 18.6.2009 zanikla vyživovacia povinnosť obžalovaného, ktorá bola stanovená v rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P 265/2003 zo dňa 5.1.2007 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 55/2007 zo dňa 31.1.2008. Po prvom ukončení štúdia G. S. pôsobil v cyperskom futbalovom klube. Aj keď od 2.9.2010 pokračoval v maturitnom štúdiu na strednej škole, nebolo preukázané, aby o tom svojho otca neinformoval. Taktiež bolo preukázané, že ani po dovŕšení 18 roku veku a ani po obnovení denného štúdia G. S. ako oprávnený nepodal na príslušnom súde návrh na začatie konania o určenie vyživovacej povinnosti jeho otcovi. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 71/2010 zo dňa 1.2.2011 je možné zistiť, že O. S. bol odsúdený za zanedbanie povinnej výživy s tým, že skutok bol ustálený na obdobie do 31.8.2009. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že svedkovia vypočutí v tomto konaní sa nezmienili o tom, že G. S. pokračuje v štúdiu na strednej škole, hoci v čase vyhlásenia rozsudku bola táto okolnosť zrejmá. Za trestný čin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona bol O. S. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu jedného roka, ktorá mu uplynula dňa 15.4.2012. Počas skúšobnej doby ani po jej skončení G. S. nenamietal, že si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Tak došlo dokonca k osvedčeniu sa O. S. v skúšobnej dobe dňom 31.7.2012. Od uvedeného dátumu sa naňho hľadí, ako keby súdom trestaný nebol, preto nemožno brať do úvahy zmienku o tomto odsúdení v skutkovej vete obžaloby. Nové trestné oznámenie podala bývalá manželka obžalovaného - W. S. až 1.3.2012. Z výpovede svedkyne W. W. aj z úradného záznamu vyšetrovateľa PZ je zrejmé, že obžalovaný bol informovaný telefonicky o existencii a obnovení jeho vyživovacej povinnosti až dňa 29.3.2012 (viď. úradný záznam z č. l. 20). Od tejto doby do absolvovania maturitnej skúšky oprávneného syna G. Chmela (do 23.5.2012) uplynuli necelé dva mesiace. Nebola teda vyvrátená obhajoba obžalovaného, že nevedel o existencii vyživovacej povinnosti, ktorá mu vznikla od 1.9.2010. Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Na to, aby bolo možné konanie obžalovaného kvalifikovať ako prečin zanedbania povinnej výživy muselo by sa preukázať, že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Keďže odkedy sa dozvedel, že sa mu vyživovacia povinnosť obnovila, do ukončenia vyživovacej povinnosti neuplynula doba troch mesiacov, nie je tento skutok možné kvalifikovať ako trestný čin.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.