Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-93-2013.pdf
PDF · 96.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/93/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky G.. C. B., bytom G., N. H. XX proti odporcovi G. B., bytom G., R. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom G., nar. XX.XX.XXXX a mal. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. mája 2013, č.k. 4P/320/2012-27, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo rodičov mal. detí rozviedol. Mal. G. a mal. G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. G. sumou 120 Eur a na mal. G. 100 Eur, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky mal. detí. Vyslovil, že súčasťou rozsudku je dohoda účastníkov o úprave styku otca s mal. deťmi znenia: „Odporca má právo sa s deťmi stretávať 2 x do mesiaca, od piatku 18:00 hod. do nedele 18:00 hod. Odporca má právo stretávať sa s mal. deťmi aj v priebehu pracovného týždňa vždy jeden deň v týždni počas jeho prítomnosti na území SR. Miesto vyzdvihnutia a odovzdania mal. detí bude bydlisko navrhovateľky.“ O trovách konania rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p. tak, že účastníci právo na náhradu trov konania nemajú. Súd prvého stupňa manželstvo rodičov mal. detí rozviedol podľa § 23 Zákona o rodine, keď vzhľadom na jednoznačný postoj matky k ďalšej existencii manželstva, intenzitu narušenia vzťahov účastníkov mal za to, že nie je možné predpokladať, že by účastníci v budúcnosti boli schopní plniť povinnosti z manželstva vyplývajúce, teda žiť spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať vzájomne svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie, v ktorom manželia žijú vo vzájomnej zhode a citovom zblížení. Ako príčinu rozpadu manželstva konštatoval neriešenie dlhodobých manželských problémov z dôvodu rozdielnosti pováh oboch účastníkov, ako aj rozdielnych názorov na manželské spolužitie, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia. Krízu v manželstve zavŕšila navrhovateľka - matka maloletých svojím mimomanželským vzťahom. Následne podľa § 24 Zákona o rodine súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.01.2013, č.k. 4P/232/2012-33 boli upravené práva a povinnosti rodičov tak, že mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. G. sumou 80 Eur a na mal. G. sumou 60 Eur s účinnosťou od 10.09.2012. Súd prvého stupňa vychádzal pri určovaní výšky výživného z priemerného zárobku matky vo výške 548 Eur. Uviedol, že v tom čase otec pracoval vo firme R. na dohodu o pracovnej činnosti, za obdobie od januára 2012 do augusta 2012 mal spolu príjem vo výške 1.336 Eur. Od 04.04.2012 bol evidovaný ako nezamestnaný, bez nároku na podporu v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi a podľa jeho vyjadrenia žil z úspor z pracovnej činnosti v A.. Na čas po rozvode súd prvého stupňa upravil rodičovské
práva a povinnosti tak, že mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o deti riadne stará a neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti. Dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť rodičov nie je reálna, nakoľko otec žije v rodinnom dome na R., ktorý je podľa tvrdenia matky, mal. G., ako aj kolízneho opatrovníka v štádiu rekonštrukcie a nie sú v ňom vytvorené podmienky ku každodennej starostlivosti o mal. deti. Poukázal na to, že sám otec uviedol, že priebežne prerába dom z finančných prostriedkov, ktoré získava prácou v zahraničí. Súd prvého stupňa tiež rešpektoval vôľu mal. G., ktorý potvrdil, že chce zostať v starostlivosti matky a v priebehu víkendov sa chce stretávať s otcom s tým, že takto to môže byť dovtedy, kým sa dom na R. neupraví, potom by chcel byť s otcom častejšie. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal z priemerného mesačného čistého zárobku navrhovateľky vo výške 548 Eur a z hrubého zárobku otca 900 Eur za dva týždne v mesiaci, ktoré dosahuje pri opätovnej práci v A.. Prihliadal pritom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane otca k výraznému zvýšeniu jeho príjmu a po úhrade výživného 120 Eur na mal. G. a 100 Eur na mal. G. zostane otcovi dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie jeho životných potrieb. V odôvodnení rozsudku zároveň uviedol, že na návrh účastníkov pojal do rozsudku dohodu rodičov o úprave styku otca s mal. deťmi.
Proti rozsudku vo výroku o zverení mal. detí do starostlivosti matky, vo výroku o určení výživného, ako aj vo výroku, ktorým súčasťou rozsudku bola dohoda účastníkov o úprave styku otca s mal. deťmi, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec mal. detí, ktorý sa domáhal, podľa obsahu jeho odvolania, zmeny napadnutého rozsudku (nesprávne uvedené zrušenie bez vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie) a zverenia mal. detí do striedavej starostlivosti rodičov vždy na dva týždne u otca a dva týždne u matky s tým, že žiadnemu z rodičov nebude určená vyživovacia povinnosť. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že striedavá osobná starostlivosť rodičov nie je v súčasnosti reálna a odôvodnenie rozhodnutia považuje za zavádzajúce. Poukazoval na svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dom je v štádiu rekonštrukcie a vyslovil približný termín ukončenia prác. Mal. deťom sa snaží vytvoriť čo najlepšie podmienky na bývanie. Uviedol, že mení elektroinštaláciu, vykurovací systém, priebežne dokupuje nábytok pre deti. Požadovanie striedavej starostlivosti je len hľadaním východiska z núdze. Finančné prostriedky, ktoré zarobí, investuje do detí, domu, platí nevyhnutné poplatky, a to aj tie, na ktorých by sa mala podieľať i matka mal. detí. Nesúhlasil preto s konštatovaním súdu prvého stupňa, že mu zostane dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie životných potrieb. Uviedol, že matka mal. detí ho už od decembra 2010 šikanuje, pýta od neho peniaze, netrápi ju, že ona nijako neprispieva na spoločný majetok a nutné platby. Za peniaze, ktoré investovala do prenájmu, mohli mať v ich dome kompletne novú kotolňu, podlahové vykurovanie celého prízemia a nové kvalitné okná. Vyjadril pochybnosť nad tým, že pokiaľ nevie spravovať svoj majetok, nebude schopná zastupovať deti a spravovať ich majetok. Dôvodil, že je zástanca života v kompletnej rodine, kde si všetci navzájom pomáhajú a z tohto dôvodu dohodu o úprave styku neuzavrel. Uviedol, že nechce sa s mal. deťmi len stretávať, chce so svojimi deťmi žiť a oni chcú a potrebujú žiť s ním.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník mal. detí, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že otec v súčasnosti nemá podmienky k celodennej starostlivosti o deti, dom, ktorý rekonštruuje, nie je obývateľný. Domnieva sa, že dokončenie rekonštrukcie domu a jeho opätovné zariadenie nie je otázkou niekoľkých týždňov, keďže otec toto zabezpečuje priebežne zo svojho príjmu v A.. Deti samé si prajú zostať žiť s matkou. Mal. G. prejavil svoju vôľu aj pri výsluchu na pojednávaní. Otec má stále možnosť po úprave svojich bytových podmienok podať na súd nový návrh na zverenie detí do striedavej starostlivosti rodičov. Určené výživné je primerané veku a potrebám detí, tiež príjmovým pomerom rodičov. Schválenie dohody rodičov o úprave styku otca s deťmi je v záujme detí. Deti majú možnosť tráviť s otcom oba víkendy počas jeho pobytu v SR a môžu sa s ním stretnúť aj počas pracovného týždňa. Mal za to, že takáto realizácia styku otcovi nebude brániť podieľať sa na výchove detí.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila aj matka detí, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedla, že otec má problematickú povahu, jeho správanie sa neustále zhoršuje, vyznačuje sa manipulátorskými a paranoidnými sklonmi, nezaujímajú ho jej city, ani názory, k deťom a k nej sa správal extrémisticky. Uviedla, že je zarážajúce, že chce s deťmi žiť, keď s nimi nedokáže byť ani cez víkend, potom ako bol dva týždne v zahraničí a deti nevidel. Pre otca sú deti hračkou, ktorá ho baví, len keď on má náladu a čas. Uviedla, že nebráni deťom stýkať sa s otcom, ale trvá na tom,
aby dodržiaval termín stretávania sa s deťmi, a aby sa vopred dohodol na stretnutiach mimo daných termínov. Poukazovala na to, že deti boli na pohovore u psychológa W., ktorý striedavú starostlivosť neodporúčal. Mala za to, že striedavá starostlivosť nie je vhodná z viacerých dôvodov, pričom jedným z nich sú i nevhodné bytové podmienky otca, ktorý žije striedavo na ich spoločnej chalupe na vidieku u rodičov v 2-izbovom byte (kde prespáva s deťmi, keď sú u neho, alebo v zime, keďže nemá kúrenie v chalupe) a v A., kde momentálne pracuje. Poukazovala na to, že chalupa je v ich spoločnom vlastníctve, ide o starú 1-izbovú chalupu, ktorej hodnota nie je veľká. Otec bude povinný zo zákona po rozvode vyplatiť jej podiel z nehnuteľnosti, nakoľko však žiadne úspory nemá, bude musieť dom predať, takže ho prerába úplne zbytočne a zavádza súd tým, že bude mať bývanie pre deti. Otec nedokáže deťom vytvoriť harmonické a pokojné prostredie, pretože on sám je nevyrovnaný človek a najhoršie na tom je fakt, že si to nepripúšťa a obviňuje druhých, čo je ďalším dôvodom nevhodnosti striedavej starostlivosti
- komplikovaná povaha odporcu a neexistujúca komunikácia medzi rodičmi. Mala za to, že snahou otca o striedavú starostlivosť je fakt, že by nemusel platiť výživné na deti, nakoľko odmieta platiť i za školské stravovanie. Dôvodila, že o deti sa stará za každých okolností, neodkladá ich, keď nie sú ideálne, rieši ich každodenné problémy, snaží sa s nimi rozprávať a vštepovať im správne hodnoty, i keď je to v danej situácii sťažené, nakoľko odporcove hodnoty sú protipólom jej. Deti nepretvára, chce, aby išli svojou cestou podľa svojich schopností a túžob. Jej úlohou je usmerniť a stanoviť im hranice, v ktorých sa zatiaľ, kým nie sú dospelé, môžu pohybovať. Plní si voči nim všetky povinnosti rodiča, na rozdiel od ich otca, ktorý aj na tých pár dní, ktoré s nimi trávi, snaží sa povinnostiam vyhnúť a atraktívne sú pre neho len jeho práva.
Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania, t. j. okrem výroku o rozvode manželstva podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani otcom uvádzané okolnosti v jeho obšírnom odvolaní nemohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.
Súd prvého stupňa správne súčasne s rozvodom manželstva rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k mal. G. a mal. G. na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p.), keďže mal. G. a mal. G., pochádzajúci z manželstva, boli v čase rozhodovania súdu prvého stupňa mal. deťmi.
V preskúmavanej veci sú mal. G. a mal. G. deťmi narodenými z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené, v ktorom konaní sa matka domáhala zverenia maloletých do svojej osobnej starostlivosti a otec sa domáhal zverenia maloletých do striedavej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o tejto zložitej otázke sa súd prvého stupňa okrem záujmu mal. detí zameral i na skúmanie ostatných zákonom stanovených predpokladov a zistil, že predpoklady na striedavú starostlivosť nie sú splnené. I keď obaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať a obaja prejavili záujem o starostlivosť o mal. deti, v tomto smere je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o tejto otázke musí vždy prihliadnuť na záujem mal. detí. Na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti musia byť kumulatívne splnené predpoklady, ktorými sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (nezapájať deti do svojich vzájomných problémov). Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne a vážne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má právo byť vypočuté. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom
na vek a rozumovú vyspelosť, je maloletý G. schopný slobodne a vážne vyjadriť svoj názor, preto bol vypočutý súdom prvého stupňa, a teda jeho názoru pri rozhodovaní venoval prvostupňový súd náležitú pozornosť. V danom prípade je nepochybné, že mal. G. prejavil vôľu zostať v starostlivosti matky, a to aj napriek tomu, že k otcovi má pozitívny vzťah a má záujem sa s ním stretávať. Ani mal. G. o striedavú starostlivosť neprejavil záujem. Súd musí brať ohľad najmä na citové väzby, vývinové potreby dieťaťa a tiež na to, aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj mal. detí. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa zároveň prihliadal aj na skutočnosť, že na strane otca neboli v čase rozhodovania ku každodennej starostlivosti o mal. deti vytvorené vhodné podmienky z dôvodu rekonštrukcie domu. Sám potvrdil, že mení elektroinštaláciu, vykurovací systém, nábytok dokupuje priebežne. Striedavá starostlivosť však nie je vylúčená v budúcom období, keď budú pre takúto úpravu práv a povinností rodičov vhodnejšie podmienky.
Uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhrádzané potreby dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov.
V danom prípade okresný súd rozhodoval o určení výživného na maloleté deti, pričom postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne stanovil výšku výživného zo strany otca na maloletých. Súd prvého stupňa vychádzal zo zárobku navrhovateľky vo výške 548 Eur a zo zárobku otca 900 Eur za dva týždne v mesiaci, výšku ktorých príjmov rodičia nespochybnili. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k mal. G. a mal. G.. Po zvážení všetkých skutočností ohľadne pomerov rodičov, akceptujúc potreby maloletých, mal odvolací súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na výživu mal. G. 120 Eur a na mal. G. 100 Eur mesačne.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodiča s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s mal. dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. K takejto dohode musí dôjsť ešte pred vyhlásením rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností končí. V takom prípade sa táto dohoda stane súčasťou rozhodnutia, t. j. bude pojatá do výroku rozsudku, pričom v jeho odôvodnení bude zmienka o dohode rodičov.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd postupoval v zmysle zákonnej úpravy. Rodičia sa na úprave styku s mal. deťmi dohodli v súlade s § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého ustanovenia rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Bolo výlučne len na rodičoch, či sa o úprave styku dohodnú, resp. na uzavretie dohody nepristúpia a úpravu styku ponechajú na rozhodnutie súdu. Ich dohoda je zhodným prejavom vôle a do tohto prejavu nie je súd kompetentný zasahovať. S prihliadnutím k odvolacej námietke otca, ktorý uvádza, že dohodu neuzavrel, odvolací súd zdôrazňuje, že nemá dôvod pochybovať o správnosti zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa zo dňa 02.05.2013, ktorej protokoláciu otec v priebehu pojednávania, ani po pojednávaní nenamietal. Uzavretie dohody spochybňoval až v podanom odvolaní.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .