Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/315/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 06 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcovi: O. V., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XX, XXX XX A., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 2.580,35 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.138,11 eur spolu so 17,30 % ročným úrokom zo sumy 642,49 eur od 22.12.2010 až do zaplatenia a spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.883,85 eur odo dňa 22.12.2010 až do zaplatenia a trovy konania 101,54 eur, a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa je odporca p o v i n n ý zaplatiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 309,42 eur, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur splatných vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 1.8.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 2580,35 eur, riadny úrok vo výške 17,30 % p. a. zo sumy 2056,29 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2056,29 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania z titulu uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Návrh odôvodnil tým, že základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a navrhovateľom bola pohľadávka voči odporcovi postúpená na navrhovateľa. Postupca a odporca uzatvorili dňa 16.8.2005 Zmluvu č. 0252610163, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 1460,53 eur, pri úrokovej sadzbe 17,30 % p. a. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.9.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 20.7.2010. Odporca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplácal. Ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok v sume 2580,35 eur, pozostávajúci z istiny 2056,29 eur, riadneho úroku 152,16 eur a úrokov z omeškania vo výške 371,90 eur. Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj riadne úroky vo výške 17,30 % ročne a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne počnúc dňom 22.12.2010 do zaplatenia.

Podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 18.9.2013 navrhovateľ doplnil svoj návrh na začatie konania a uviedol, že žalovaná suma 2580,35 eur pozostáva z istiny 2056,29 eur, úrokov 152,16 eur a úrokov z omeškania 371,90 eur. Z výpisu z účtu vyplýva, že odporca vyčerpal úver vo výške 1460,54

eur dňa 16.8.2005. K prvej slátke úveru vo výške 38,90 eur došlo dňa 20.9.2005. Poslednú splátku odporca uhradil dňa 22.5.2007 vo výške 39,33 eur. Odporca uhradil spolu 21 splátok v celovej výške 818,26 eur. Odporca sa prvý krát dostal do omeškania dňa 21.10.2006, čím od tohto dátumu vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Uplatnené úroky z omeškania 371,90 eur sú úrokmi z omeškania za obdobie od 21.10.2006 do 20.7.2010 ( t.j. deň konečnej splatnosti úveru) z nezaplatených splátok v stanovej výške, ktorú navrhovateľ oznámil odporcovi zverejnením na svojej webovej stránke. Od 21.7.2010 do 21.12.2010 bola základom pre výpočet úrokov z omeškania istina po splatnosti vo výške 2056,29 eur. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.1.2009 bol úrok z omeškania vo výške 26,40 % p.a. a od 15.1.2009 bol tento úrok upravený na sadzbu vo výške 8 % ročne. Výška úrokov z omeškania je stanovená v čl. III bod 4 zmluvy o úvere a korešponduje s bankovou obchodnou praxou. V rámci istiny 2056,29 eur sú zahrnuté riadne úroky vo výške 1251,50 eur ( do dňa 20.7.2010) a poplatky v sume 162,30 eur. Čistá istina úveru ( bez úrokov a poplatkov) je vo výške 642,49 eur. Riadne úroky vo výške 1251,50 eur sú úrokmi od začiatku úverového vzťahu t.j. od augusta 2005 do 20.7.2010, počítané v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 17,30 % ročne. Riadne úroky boli účtované mesačne vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Poplatky vo výške 162,30 eur predstavujú nasledujúce poplatky: a) poplatky za vedenie účtu resp. správu úveru a to od augusta 2005 do júna 2006 vo výške 50 Sk / mesačne, t.j. 11 x 50 Sk =18,26 eur, od júla 2006 do decembra 2008 vo výške 60 Sk mesačne, t.j. 30 x 60 Sk = 59,75 eur, od januára 2009 do júla 2010 vo výške 1,99 eur mesačne, t.j. 19 x 1,99 eur = 37,81 eur. a poplatky za upomienky. Spolu poplatky za správu úveru sú v sume 115,82 eur. Poplatky za upomienky poplatok za I. upomienku dňa 12.7.2007 vo výške 200 Sk, poplatok za zaslanie II. upomienky dňa 31.7.2007 vo výške 500 Sk a poplatok za zaslanie III. upomienky dňa 16.8.2007 vo výške 700 Sk . Spolu boli k istine pripočítané poplatky za upomienky vo výške 46,48 eur. Nesplatené riadne úroky vo výške 152,16 eur sú účtované z istiny 2056,29 eur od 21.7.2010 do 21.12.2010 za použitia úrokovej sadzby dohodnutej v čl. i zmluvy o úvere vo výške 17,30 % ročne. Celkovo bolo z úhrad vo výške 818,26 eur započítané na úroky z omeškania suma 0,20 eur a na istinu sumu 818,05 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu, zmluvou o splátkovom úvere č. 0252610163 zo dňa 16.8.2005, zmluvou o postúpení pohľadávok č 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2010, výpisom z účtu, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Dňa 16.8.2005 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. s odporcom ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. 0252610163, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 44.000 Sk (1460,53 €) označeného ako MINIúver do 10 minút s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 17,30 % p. a. pevná do konečnej splatnosti. Poplatok za správu úveru 50 Sk (1,66 €) mesačne. V zmluve bola dohodnutá výška splátky 1172,- Sk (38,90 €) mesačne k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.9.2005 a konečná splatnosť 20.7.2010. V čl. IV bod 2 zmluvy bola uvedená RPMN vo výške 9,48 %, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. V článku V bod 2 zmluvy odporca vyhlásil, že sa oboznámil s VOP súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010, uzavretej medzi Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a postupníkom, ktorým je navrhovateľ súd zistil, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok, vrátane jej príslušenstva, uvedené a špecifikované v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka voči odporcom vo výške 2580,35 eur, z toho istina 2056,29 eur a úroky 524,06 eur. Listom zo dňa 28.12.2010 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky na spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s.

Z výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že od podania žaloby odporca z uplatnenej pohľadávky neuhradil žiadnu čiastku. Uvádza, že VOP ku zmluve a ani Sadzobník podpísané neboli zo

strany odporcu, avšak odporca v zmluve potvrdil, že sa s nimi oboznámil, čo je uvedené v čl. V. bod 2. Úrok z omeškania, ktorý navrhovateľ uplatňuje bol potom počítaný v zmysle Sadzobníka SLSP. Konečná splatnosť úveru bola dňa 20.07.2010 po tejto dobe odporca už neplnil žiadnu čiastku pohľadávky. Pohľadávku navrhovateľ uplatnil na súde až 01.08.2013 z dôvodu, že zrejme v súvislosti s postúpením pohľadávky takto získané pohľadávky uplatňoval naraz. Na otázku sudcu uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, že v Zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 9,48 % pričom úroková sadzba úveru je 17,30 %.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že so SLSP uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere v r. 2005 na základe, ktorej mu SLSP poskytla úver 44.000 Sk. Zmluvu podpisoval v pobočke Sporiteľňa A.. Prečítal si aj VOP a aj Sadzobník poplatkov. Nevie či podpisoval VOP a Sadzobník poplatkov a úrokov. Nepamätal si, či v súvislosti s touto zmluvou bol v banke jeden alebo viackrát. V banke sa zdržal s podpisom zmluvy asi pol hodiny. Na otázku sudcu, či za pol hodinu prečítal 40 strán VOP uviedol „ja neviem“. Nevedel uviesť koľko splátok z tohto úveru zaplatil, t.j. nevedel ani koľko celkovo zaplatil na úvere. V čase, keď podpisoval zmluvu bol zamestnaný, úver prestal splácať z dôvodu, že stratil zamestnanie, následne bol vedený na ÚPSVaR ako nezamestnaný, zároveň aj jeho manželka N. V., stratila zamestnanie. V súčasnosti už tri roky pracujem, avšak pohľadávku už nesplácal, nakoľko mu to finančne nevychádzalo. Jeho súčasný zárobok je 370 eur a manželka tak isto zarába 370 eur. Má dve mal. deti V. - X rokov a O. - XX rokov V.. Býva v byte v nájme od súkromnej osoby, mesačne platí 370 eur. Spláca ešte jednu pôžičku po 30 eur mesačne od VÚB Banky.

Podľa sadzobníka poplatkov predloženého navrhovateľom bol stanovený poplatok za správu úveru/ pôžičky 60 Sk/mesačne, poplatok za prvú upomienku vo výške 200 Sk, za druhú upomienku vo výške 500 Sk a poplatok za tretiu upomienku vo výške 700 Sk.

Podľa výpisu z účtu, ktoré pripojil do spisu navrhovateľ za obdobie od 1.1.1980 do 31.12.2008 a od 1.1.2009 do 6.8.2011 odporca začal čerpať úver 16.8.2005 a to vo výške 44.000 Sk. Z tohto výpisu je zrejmé, že popri istine úveru 44.000,-Sk, sa táto istina zvýšila o sumy účtovaných poplatkov, úrokov z omeškania a vyúčtovaných úrokov. Spôsob ich napočítavania preukazuje predmetný výpis z účtu. Odporcovi bol najskôr účtovaný poplatok za správu účtu vo výške 50 Sk ( 11x ), potom od 31.7.2006 do decembra 2008 vo výške 60 Sk ( 30x) a od januára 2009 do júla 2010 vo výške 1,99 € mesačne ( 19x). Z výpisu z účtu vyplýva, že odporcovi bol vyrubený poplatok za prvú upomienku vo výške 200,- Sk dňa 12.7.2007, popaltok za druhú upomienku vo výške 500 Sk dňa 31.7.2007 a poplatok za tretiu upomeinku v výške 700 Sk dňa 16.8.2007. V období od 27.10.2006 - 14.1.2009 boli odporcovi vyúčtované úroky z omeškania vo výške 178,48 eur a v období od 15.1.2009 do 21.12.2010 vo výške 193,42 eur.

Podľa o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí úveru je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Ide o spotrebiteľskú zmluvu aj vzhľadom na to, že bola uzavretá v čase keď sa na tento typ zmluvy nevzťahovali ustanovenia , avšak v tomto prípade je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú Slovenská republika prebrala. V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov,

bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa alebo iného predpisu. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Súd má teda za to, že uvedená zmluva nazvaná ako Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 16.8.2005 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci aplikoval na zmluvu ustanovenia o spotrebiteľských úveroch.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len čiastočne. Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súd posúdil obsah zmluvy a Všeobecné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá a obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa v znení neskorších predposov ako aj náležitosti podľa z.č. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zo zmluvy o splátkovom úvere ako aj z prehľadu transakcií na úverom účte odporcu mal súd preukázané, že

právny predchodca navrhovateľa na základe úverovej zmluvy č. 0252610163 zo dňa 16.8.2005 poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 1460,53 € (44.000,- Sk) ako bezúčelový úver, ktorý sa odporca zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,90 € (1172,- Sk) mesačne vždy do 20. dňa každého mesiaca s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.9.2005 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.7.2010. Ďalej mal za preukázané, že odporca túto sumu čerpal avšak svoju povinnosť riadne úver splácať porušil, splátky úveru riadne a včas neuhrádzal. Aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcom. Z výpisu z účtu ako aj z písomného vyjadrenia navrhovateľa mal súd preukázané, že odporca pred postúpením pohľadávky uhradil sumu vo výške 818,26 eur. Poskytnutie spotrebiteľského úveru odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa nebolo medzi účastníkmi sporné. Podľa vyjadrenia navrhovateľa ako aj z výpisu z účtu mal súd preukázané, že suma 2580,35 eur predstavuje istinu vo výške 2056,29 eur, riadny úrok 152,16 eur a úrok z omeškania vo výške 371,90 eur. Istina vo výške 2056,29 eur je tvorená istinou vo výške 642,49 eur, riadnymi úrokmi 1251,50 eur a poplatkami vo výške 115,82 eur. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, nemal preukázané, že by odporca uhradil navrhovateľovi celú sumu poskytnutého úveru s príslušným úrokom. Odporca nárok uplatňovaný navrhovateľom v tomto konaní žiadnym spôsobom nenamietal.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh posúdil ako dôvodný okrem istiny vo výške 642,49 eur aj v časti úroku z úveru vo výške 1251,50 eur a vo výške 152,16 eur, ktoré boli vyčíslené v súlade s úverovou zmluvou. Úrok z úveru vo výške 1251,50 €, predstavuje úrok z úveru vyčíslený odo dňa poskytnutia úveru od 16.8.2005 do 20.7.2010, t.j. do dňa konečnej splatnosti úveru, ide o riadny úrok vo výške 17,30 % ročne vyčíslovaný vždy za jednotlivé obdobie ( kalendárny mesiac). Úrok vyčíslený vo výške 152,16 eur predstavuje úrok zo zosplatnenej istiny vo výške 2056,29 eur za obdobie od 21.7.2010 do 21.1.22010 t.j. do dňa postúpenia pohľadávky pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne. Istina vo výške 642,49 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou vo výške 1460,53 eur a úhradami odporcu započítanými na istinu vo výške 818,05 eur, zvyšná suma uhradená odporcom vo výške 0,20 eur bola započítaná na úrok z omeškania.

Súd zamietol návrh v časti sumy 162,30 eur, ktorá predstavovala poplatky za správu úveru a poplatky za upomienky, keď súd považoval tieto poplatky za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Tieto poplatky neboli s odporcom individuálne dojednané ale len jednostranne určené navrhovateľom. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi poplatok za vedenie úverového účtu 11x 50 Sk, 30 x vo výške 60 Sk, 19 x vo výške 1,99 eur. Poplatky za upomienku predstavujú poplatok za I. upomienku po 200 Sk, popaltok za druhú upomienku vo výške 500 Sk a poplato za tretiu upomienku vo výške 700 Sk. Výška týchto poplatkov je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška poplatku za upomienku nie je ničím odôvodnená, keď niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ resp. jeho právny predchodca v skutočnosti zaplatil. Účtovanie poplatkov za upomienky nevyplýva priamo zo zmluvy ale len so všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov, ktoré však odporca osobitne nepodpísal a výšku poplatku za upomienky individuálne nedojednal čo potvrdzuje aj to, že právny predchodca navrhovateľa sadzobník poplatkov niekoľkokrát menil a zvyšoval poplatky za upomienky ako aj poplatky za správu úveru. Takéto jednostranné zvyšovanie poplatkov je možné posudzovať ako konanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odosielanie upomienok právnym predchodcom navrhovateľa nebolo ani ničím limitované a teda mohol odosielať upomienky v neobmedzenom množstve. Súd považuje za neprijateľné, aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si právny predchodca navrhovateľa dokonca určil pevnou sumou a vyruboval ich v neobmedzenom množstve, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal zaslanie týchto upomienok odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa v zmluve stanovil poplatok za vedenie účtu vo výške 50 Sk mesačne, ktorý neskôr jednostranne zvýšil až na sumu 1,99 eur. Poplatok za správu úveru by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Navrhovateľ bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok. Pri poplatkoch, ktoré má platiť spotrebiteľ je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkov platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedenie účtu, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži

výlučne v prospech dodávateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh v časti poplatkov vo výške 162,30 eur zamietol ako nedôvodný.

Navrhovateľ súčasne uplatňoval aj nárok na úroky z omeškania, ktoré za obdobie od 21.10.2006 do 20.7.2010 vyčíslil vo výške 371,90 eur pričom do 14.1.2009 boli úroky počítané pri sadzbe 26,40 % ročne a od 15.1.2009 vo výške sadzby 8 % ročne. Úrok z omeškania navrhovateľ odvodzoval od ustanovenia článku III bod 4 zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Výšku úrokov z omeškania upravuje jednak a . Kým umožňuje dohodnúť výšku úroku z omeškania v podstate v ľubovoľnej výške, neumožňoval priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z Nariadenia vlády č. , teda maximálne len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z toho vyplýva, že úprava obsiahnutá v bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V prejednávanej veci ide medzi účastníkmi konania jednoznačne o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah, kde pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania platí kogentná právna obsiahnutá v . Súd má za to, že výška úroku z omeškania 26,40 % p.a je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže prevyšuje zákonnú úrokovú sadzbu podľa Občianskeho zákonník, ktorá v období od uzavretia zmluvy do 14.1.2009 bola v rozmedzí od 6% - 9 % p.a. Vzhľadom na to má súd za to, že zmluvná podmienka týkajúca sa výšky úroku z omeškania 26,40 % ročne je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Navyše konkrétny úrok z omeškania 26,40 % nevylpýva zo zmluvy, ale z odkazu na v zmluve nedohodnutú výšku ktorú určí jednostranne poskytovateľ úveru zverejnením. Výška úroku z uvedeného dôvodu nebola dohodnutá.

Z výpsiu z účtu mal súd preukázané, že v období od 15.1.2009 do 21.12.2010 bol odporcovi vyrúbený úrok z omeškania vo výške 193,42 eur a to dňa 31.3.2009 vo výške 5,79 eur ( č.l. 41 spisu), dňa 30.4.2009 vo výške 5,86 eur, dňa 31.5.2009 vo výške 6,34 eur, dňa 30.6.2009 vo výške 6,39 eur, dňa 31.7.2009 vo výške 6,88 eur, dňa 31.8.2009 vo výške 7,15 eur, dňa 30.9.2008 vo výške 7,18 eur, dňa 31.10.2009 vo výške 7,69 eur, dňa 30.11.2009 vo výške 7,70 eur, dňa 31.12.2009 vo výške 8,23 eur, dňa 31.1.2010 vo výške 8,50 eur, dňa 28.2.2010 vo výške 7,91 eur, dňa 31.3.2010 vo výške 9,05 eur, dňa 30.4.2010 vo výške 9,01 eur, dňa 31.5.2010 vo výške 9,59 eur, dňa 30.6.2010 vo výške 9,54 eur, dňa 20.7.2010 vo výške 6,14 eur, dňa 31.7.2010 vo výške 5,48 eur, dňa 31.8.2010 vo výške 14,17 eur, dňa 30.9.2010 vo výške 13,71 eur, dňa 31.10.2010 vo výške 14,17 eur, dňa 30.11.2010 vo výške 13,71 eur, dňa 21.12.2010 vo výške 9,14 eur. Tento úrok z omeškania bol počítaný pri úrokovej sadzbe 8 % ročne a teda tento úrok neprevyšoval zákonný úrok z omeškania podľa predpisom . V období od 21.10.2006 do 14.1.2009 bol úrok z omeškania vyčíslený vo výške 178,48 eur ( č.l. 49- č.l.54 spisu), ktorý bol však počítaný pri úrokovej sadzbe 26,40 % ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd tento úrok z omeškania znížil na sumu 60,84 € ako úrok vyčíslený pri úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, ktorý zodpovedá zákonnej výške úroku z omeškania. Súd tak priznal kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 254,26 eur (193,42 eur + 60,84 eur) a v časti sumy 117,64 eur návrh zamietol (rozdiel medzi úrokom z omeškania uplatneným navrhovateľom vo výške 371,90 eur a priznaným úrokom z omeškania 254,26 eur) ako nedôvodný.

Súd priznal navrhovateľ aj riadny úrok vo výške 17,30 % ročne avšak len zo sumy istiny vo výške 642,49 eur, teda zo sumy bez úrokov a poplatkov, nakoľko úročeniu podliehajú len peňažné prostriedky, ktoré veriteľ odporcovi skutočne posktytol a to na základe ustanovenia , podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky.

Keďže je odporca aj naďalej v omeškaní s úhradou dlžnej sumy súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1883,85 eur, ktorá predstavuje priznanú istinu a úroky vo výške 1251,50 eur a 152,16 eur. Táto výška úroku z omeškania, ktorú požadoval aj navrhovateľ neprevyšuje zákonnú výšku úroku z omeškania určenej v nariadenia vlády č.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa Navrhovateľ si v podanom návrhu uplatnil zaplatenie istiny 2580, eur a celkove mu bolo prisúdených 2138, eur čo predstavuje úspech na 82,86 % a neúspech na 17,14 %. Za týchto okolností vzniklo právo na náhradu trov konania navrhovateľovi, a to v podiele 65,72 % čo predstavuje čistý úspech navrhovateľa ( 82,86 - 17,14 ). Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený poplatok za návrh vo výške 154 eur a keďže navrhovateľovi je možné priznať náhradu trov len v podiele 65,72 %, súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 101,54 € (65,72% zo sumy 154 €) z titulu súdneho poplatku. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 577,22 €, ktoré vyčíslil za 2 úkony právnej služby á 166,34 € ( T: 130,81 eur + RP: 7,81 eur + DPH: 27,72 /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu/, jeden úkon po 166,62 eur ( T: 130,81 eur + RP: 8,04 eur + DPH: 27,77 eur) za účasť na pojednávaní dňa 20.3.2014, cestovné náhrady 29,68 eur a náhradu za stratu času 48,24 eur. Z takto uplatnených právnych úkonov súd priznal odmenu advokátovi za 3 úkony právnej služby a avšak len vo výške 101,21 eur za každý úkon, ktorá zodpovedá odmene za jeden úkon právnej služby pri pohľadávke vo výške 2580,35 eur, ktorú si navrhovateľ uplatňoval. Z vyčíslenia trov konania právnym zástupcom navrhovateľa nebolo zrejmé akú sumu považoval za základ pre výpočet odmeny advokáta (pravdepodobne si právny zástupca odmenu vyčíslil aj z hodnoty príslušenstva) a preto sa ním uvedená suma nedala preskúmať. Podľa ust. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Uvedené ustanovenie výslovne hovorí o hodnote pohľadávky a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky ( ). Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ust. vyhlášky č. v znení neskorších predpisov. Keďže sa tak nestalo, súd za tarifnú hodnotu považoval len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky teda sumu 2580,53 eur, ktorej zodpovedá odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 101,25 eur. Vzhľadom na to súd považoval za účelne vynaložené trovy za 3 úkony právnej služby á 101,25 eur , režijný paušál 2x 7,81 eur, 1 x režijný paušál vo výške 8,04 eur a k tomu 20 % DPH zo sumy 327,41 eur ( 3x 101,25 eur + 2x 7,81 eur +8,04 eur) t.j. 65,48 eur. Odmena advokáta za úkony právnej služby predstavuje sumu 392,89 eur. Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 20.3.2014 v smere z Bratislavy do Skalice (95 km jedným smerom) a späť použitím osobného motorového vozidla zn. Opel corsa, evidenčné číslo BA 856 XX predstavuje suma 29,68 eur vrátene DPH pri počte 190 km, priemernej spotrebe paliva 5,3 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,459 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR). Cestovné náhrady predstavovali v skutočnosti sumu 49,46 eur a DPH 9,89 eur. Navrhovateľ si z týchto nákladov uplatnil len jednu polovicu a to z dôvodu, že v tento deň sa zúčastnil aj iného pojednávania na Okresnom súde Skalica. Právnemu zástupcovi súd v zmysle vyhlášky priznal náhradu za stratu času vo výške 48, eur ako jednu polovicu celkovej straty času z dôvodu účasti na inom pojednávaní na Okresnom súde Skalica toho istého dňa, kde si navrhovateľ uplatní zvyšnú jednu polovicu celkovej straty času, pričom celková strata času je vyčíslená na 96,48 eur, t.j. 6 x 13,40 eur. Trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 470,81 eur sú vyčíslené podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd priznal navrhovateľovi z takto vypočítaných trov právneho zastúpenia náhradu vo výške úspechu vo veci v sume 309,42 € /65,72 % z 470,81 €/.

Súd v súlade s ustanovením ods. l povolil odporcovi zaplatenie priznanej sumy v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, z dôvodu, že súd má za to, že nie je v schopnostiach odporcu splatiť celý dlh naraz. Odporca je síce zamestnaný avšak jeho príjem je vo výške 370 eur. Má dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom a býva v podnájme kde platí 370 eur. Okrem toho spláca ešte jednu pôžičku vo výške 30 eur mesačne. Výšku splátky 40 € súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a majetkovým a osobným pomerom odporcu a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva navrhovateľa, a to vzhľadom na osobu navrhovateľa a výšku priznanej sumy.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, -f/ )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( )

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.( ).