Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoP-18-2014.pdf
PDF · 86.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov otca D.. Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Y. XXXX/XX, V. a matky I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. L. č. XXXX/X, V., t. č. bytom O. W. XX, V., o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 9P/26/2013-97, zo dňa 03. 12. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého H. H. výživným vo výške 70 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e;
vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého H. H., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca Z. Sásika a uložil mu povinnosť zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne upravil styk maloletého s matkou tak, že dieťa je oprávnené stretávať sa s ňou každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že v stanovenú dobu je povinná maloleté dieťa prevziať od otca pred bytom otca a v stanovenú dobu je povinná na tom istom mieste maloleté dieťa odovzdať otcovi. Týmto zároveň okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/314/2011-62 zo dňa 22. 11. 2011.
V poradí v piatok výroku rozhodnutia okresný súd uložil matke maloletého povinnosť prispievať na dieťa výživným vo výške 70 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa, a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o zverení maloletého do starostlivosti otca. Týmto zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/121/02-62 zo dňa 09. 01. 2003.
O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie matka maloletého, a to v časti určenia výživného na maloleté dieťa. Rozhodnutie o ustálení výšky vyživovacej povinnosti považovala za nespravodlivé, nakoľko zarába o polovicu menej ako otec dieťaťa, pričom aj ona ako slušný človek si potrebuje zariadiť vlastné bývanie, pretože momentálne býva u
priateľa, ktorému prispieva na bývanie mesačne sumou 60 € a má i ďalšie nevyhnutné výdavky. Poukázala na to, že aj ona prispieva na úhradu potrieb dieťaťa, nakoľko v októbri bola s maloletým na víkende na ranči na Orave, pred Vianocami boli spolu na lyžovačke na Martinských holiach a aj s uvedenými pobytmi mala výdavky. Potvrdila, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nakoľko jej dcéra je už dospelá, avšak napriek tomu potrebuje jej finančnú pomoc. Naopak, otec maloletého dosahuje vysoký príjem, chodí v lete k moru, má nové auto, teda jeho finančné pomery sú nepomerne lepšie. Navrhla, aby odvolací súd ustálil jej vyživovaciu povinnosť voči synovi vo výške 33 € mesačne od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že naopak on, pokiaľ bol v roku 2002 nezamestnaný, plnil si vyživovaciu povinnosť voči synovi a nepoukazoval na svoju zlú finančnú situáciu. Od februára 2013 býva syn u neho, pričom k matke chodieva len každý druhý víkend a od tejto doby mu odporkyňa nič nekúpila, okrem jednej fit lopty, pritom maloletý nastúpil do 7. ročníka základnej školy a potreboval obnoviť takmer celý šatník, ako aj obuv. Naviac poukázal i na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keď sa mu dňa XX. XX. XXXX narodila dcéra W.. Opätovne vyčíslil výdavky na syna, ktoré má na zabezpečenie jeho potrieb, a pokiaľ by bolo výživné zo strany matky ustálené v nižšej sume ako 70 € mesačne, neboli by tým naplnené ani tie najzákladnejšie potreby dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o výživnom potvrdil ako vecne správny.
Kolízny opatrovník maloletého k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení uviedol, že výživné ustálené súdom je primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2, písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom, ktorým okresný súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletého H. H. výživným vo výške 70 € mesačne a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Výroky, ktorými okresný súd zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti otca (v poradí 1.), a ktorými bol upravený styk matky s maloletým (v poradí 2. a 3.) neboli odvolaním napadnuté, preto zostávajú podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknuté.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa
svojich objektívnych možností a schopností ( v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej sociálnej a finančnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorú poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť uvedenej osobnej starostlivosti o dieťa je však samozrejme determinovaná samotným vekom dieťaťa.
Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a pod. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov.
U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné, pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové reálne schopnosti a možnosti povinnej osoby, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne. Skúmajú sa teda i jeho celkové majetkové pomery.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní výživného na maloletého H. H. rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Tým, že matku zaviazal k povinnosti prispievať na výživu syna sumou 70 € mesačne, realizoval splnenie primárnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletého, ktoré sú objektívne dané jednak jeho vekom, ale najmä školským zaradením (je študentom 7. ročníka základnej školy). Aj podľa názoru odvolacieho súdu určené výživné zabezpečuje oprávnené potreby dieťaťa v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda matky.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil a teda spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, aj vzhľadom na podané odvolanie matkou maloletej dodáva nasledovné:
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé a v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, naopak, súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Matka maloletej v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Dôsledne zohľadnil i majetkové pomery oboch rodičov dieťaťa, ich príjem, ale i celkové reálne schopnosti a možnosti zabezpečovať výživu a starostlivosť o dieťa. Okresný súd preto náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne právne, v súlade s platnou právnou úpravou.
Námietka matky maloletého, že otec dieťaťa dosahuje podstatne vyšší príjem než ona, bol práve tou okolnosťou, pre ktorú bola výška vyživovacej povinnosti ustálená sumou 70 € mesačne, ak naviac otcovi dieťaťa pribudla v januári roku 2014 ďalšia vyživovacia povinnosť. Naopak matka maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, t. č. ako sama uviedla, žije u svojho priateľa, je zamestnaná a preto je
v jej schopnostiach a možnostiach, aby prispievala na dieťaťa vo veku 13 rokov, teda vo veku, kedy je predpokladaný podstatný vývin maloletého, v súvislosti s jeho duševným, ako i fyzickým rastom sumou 70 € mesačne, ktorá suma predstavuje uspokojenie tých najzákladnejších potrieb dieťaťa bez ohľadu na jeho záujmovú činnosť. Výživné navrhované matkou vo výške 33 € mesačne je absolútne nepostačujúce pre krytie potrieb maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, ako aj skutočnosť, že takto požadované výživné matkou nebolo ustálené ani v roku 2002, teda pred 11. rokmi. V zmysle Zákona o rodine § 62 ods. 3 rodičovi bez akéhokoľvek príjmu je určované výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je v súčasnej dobe suma 27,13 €. V danom prípade nejde o rodiča, ktorý by bol bez príjmu, ak je matka riadne zamestnaná a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, potom je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že výživné vo výške 33 € mesačne je neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd nepovažoval odvolanie matky za dôvodné.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal okresný súd, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o výživnom, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p., nakoľko žiaden z účastníkov konania si náhradu trov konania neuplatnil. Napriek tomu odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade ide o konanie o výživnom, ktoré možno začať i bez návrhu v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 O. s. p., preto aj v prípade, pokiaľ by si niektorí z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, by súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.