Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21P-204-2013.pdf
PDF · 80.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/204/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
M. U., nar. XX.XX.XXXX
L. U., nar. XX.XX.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., L. XXXX/X, v súčasnosti M., Š.A. X, a otca: M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., L. XXXX/X, v súčasnosti C. G. E., maloleté deti bytom u otca, v konaní o návrhu otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloleté deti M. U., nar. XX.XX.XXXX a L. U., nar. XX.XX.XXXX sa
zverujú do osobnej starostlivosti otca M. U., ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Matka Q. U. je povinná platiť otcovi M. U. výživné na
každé z maloletých detí, a to na M. U. a L. U. vo výške 30% zo sumy životného minima ne neplnoleté nezaopatrené dieťa, podľa osobitného predpisu, vždy vopred, do 25-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 30.10.2013.
III. Matka Q. U. je povinná zaplatiť otcovi M. U. dlh na
výživnom za obdobie od 30.10.2013 do 28.02.2014, vo výške 217,04 € do 31.07.2014.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom odstúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2013 sa otec domáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a súčasne žiadal, aby bola matka zaviazaná platiť na maloletého M. výživného v sume 90 Eur a na maloletého L. 50 Eur od podania návrhu, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Styk otec nežiadal upraviť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s návrhom, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 09.01.2013, s majetkovými, a zárobkovými pomermi u rodičov.
Otec na pojednávaní uviedol, že s maloletými deťmi opustil v júli 2013 spoločnú domácnosť z dôvodu agresívneho správania manželky. Matka uviedla, že je pravda, že nebývajú a nezdieľajú spoločnú domácnosť. Dôvody uviedla vzájomné nezhody. Súhlasila, aby boli maloletí zverení od osobnej starostlivosti otca. Kolízny opatrovník uviedol, že je vhodné, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti otca, pretože aj samotní maloletí chcú ostať s otcom, kde majú vytvorené aktuálne lepšie podmienky, ako matka.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine /ďalej iba ZR/ rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 ZR druhá veta súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 28 ods. 1 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 ZR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Osobitným zákonom podľa § 62 ods. 3 ZR je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení (ďalej len zákon), konkrétne § 2 písm. c), v ktorom sú určené sumy životného minima osobitne pre plnoletú fyzickú osobu, pre ďalšie spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, pre zaopatrené neplnoleté dieťa a pre nezaopatrené dieťa. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona sa sumy upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom podľa ods. 6 ich ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. S účinnosťou od 01.07.2013 predstavuje minimálne výživné sumu 27,13 Eur.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na výslovné vzdanie sa práva na podanie odvolania všetkých účastníkov po vyhlásení rozsudku, jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, súd vyhotovil rozsudok v skrátenej forme v zmysle cit. ust. § 157 ods. 3 OSP a rozhodol tak ako špecifikuje výroková časť tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP konanie vo veciach starostlivosti o maloletých).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).