Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/208/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanej Z. W., D.. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX A., štátnej občianky Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpenému advokátkou JUDr. Zděnkou Vokálovou, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 2 848,59 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

z a s t a v u j e konanie v časti prevyšujúcej sumu 3 314,35 eura s 0,025 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 782,69 eura od 18.6.2013 do zaplatenia,

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3 239,89 eura s 0,024 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 657,98 eura od 18.6.2013 do zaplatenia v mesačných, po sebe nasledujúcich splátkach po 80 Eur, splatných vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom apríl 2014, pod stratou výhody splátok,

v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 160,27 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 261,74 eura, do 31. 8.2014.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 26.6.2013 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 2 848,59 eura, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 646,21 eura s 0,024 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 782,69 eura od 18.6.2013 do zaplatenia a aby jej taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že 28.9.2009 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol jej peňažné prostriedky vo výške 2 400 Eur. Žalovaná zaviazala sa úver dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase vrátiť, svoj záväzok však nedodržala, túto povinnosť má jej preto uložiť súd.

Pred začatím pojednávania žalobca vzal podaním súdu doručeným 14.2.2013 svoj návrh v časti späť; na základe tohto jeho dispozičného úkonu súd uznesením XXC XXX/XXXX-XX R. XX.X.XXXX konanie

zastavil v časti prevyšujúcej sumu 3 439,06 eura s 0,025 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 782,69 eura od 18.6.2013 do zaplatenia.

Podaním súdu doručeným 17.3.2014 zobral žalobca svoj žalobný návrh späť v ďalšej časti, v dôsledku ktorého predmetom konania zostal v úhrnnej sume len jeho nárok na zaplatenie sumy 3 314,35 eura s 0,025 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 782,69 eura od 18.6.2013 do zaplatenia.

Žalovaná súdu oznámila, že čo sa týka nároku, ktorý je predmetom konania, ide o jej „hriech“ zo skoršieho obdobia. Dlhu si je vedomá a chcela by ho zaplatiť, avšak ak by bolo možné tak rozhodnúť, chcela by ho zaplatiť v mesačných splátkach po 30 - 40 Eur. Je slobodnou matkou, žije sama a jej príjmom je rodičovský príspevok.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že žalobca poskytol žalovanej úver pri úrokovej sadzbe 28,48 % ročne. V danom čase peňažné poskytovali úvery pri úrokovej sadzbe 12,95 % ročne, čo znamená, že zmluvný úrok bol o 15,53 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úveru poskytovaných bankami. Podľa vedľajšieho účastníka dohodnutý úrok spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov úverovej zmluvy. Podľa vedľajšieho účastníka je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu 100 % priemernej ceny porovnateľných úverov poskytovaných bankami, aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilno-právna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu . Úverová zmluva je preto v časti úroku a poplatkov neplatná.

Na pojednávanie, ktoré súd na prejednanie veci nariadil neustanovil sa žalobca ani jeho právny zástupca žiadajúc o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní; o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní požiadala aj žalovaná. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej.

Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili účastníci konania. Dokazovanie vykonal úverovou zmluvou, prehľadom transakcií realizovaných na úverovom účte, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, výzvou žalobcu k zaplateniu úveru, prehľadom výšky úrokových sadzieb, za ktorých sa poskytovali úvery v čase uzatvorenia úverovej zmluvy ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 28.9.2009 uzatvorená bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou pod č. XXXXXXXXXX úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2 400 Eur, ktorý mal byť splatený v 36 mesačných splátkach. Dohodnutá bola ročná úroková sadzba 28,48 %, RPMN bola 33,2 %, priemerná hodnota RPMN 20,33 % a celkové náklady spotrebiteľa predstavovali čiastku 1 220,52 eura.

Z prehľadu transakcií realizovaných na úverovom účte vyplýva, že žalovaná zmluvou dohodnuté podmienky neplnila, pre uvedené ju žalobca listom zo dňa 28.3.2011 vyzval k splateniu celého zostatku úveru.

Podľa § 4 hlavy 17 úverových podmienok žalobcu je v prípade omeškania úhrady splátky klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania splátky úveru alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 %; úverové podmienky žalobcu žalovanou podpísané nie sú.

Zo špecifikácie nároku, ktorý bol predmetom konania po tom, ako žalobca vzal 2x žalobný návrh v časti späť bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy istiny úveru 2 035,67 eura, dohodnutého úroku z úveru 581,51 eura, poistného 40,80 eura, poplatku 17,91 eura, zmluvnej pokuty 47,99 eura, kapitalizovaného úroku z omeškania za obdobie od 13.4.2011 do 17.6.2013 vo výške 590,47 eura a 0,025 % úroku z omeškania denne zo sumy 2 782,69 eura od 18.6.2013 do zaplatenia.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania na základe úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzatváraní a plnení konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaná na základe žalobcom jej poskytnutých peňažných prostriedkov financovala svoje potreby; práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu bolo preto potrebné posúdiť podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 28.9.2009 a podľa príslušných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, taktiež v znení účinnom k 28.9.2009.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa , veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, výpočet nákladov uvedených v

prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne, nie však v celom rozsahu. Za dôvodne žiadanú mal súd žalobcom kvantifikovanú sumu istiny 2 035,67 eura (514,29 + 1 521,38), zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 581,51 eura, poistné 40,80 eura, poplatky 17,91 eura a kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od 30.4.2011 do 17.6.2013 vo výške 564 Eur. Sumár jednotlivých čiastok predstavuje 3 239,89 eura a predstavuje sumu, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť, nakoľko s ním vstúpila do záväzkového vzťahu, z ktorého si mala plniť zmluvne dohodnuté povinnosti, pokiaľ neprekračovali zákonom limitovaný rozsah nárokov veriteľa z konkrétneho druhu záväzkového vzťahu.

Vedľajší účastník mal za to, že ak žalobca dohodol v úverovej zmluve úroky prevyšujúce násobok, viac ako 100 % ročnej úrokovej sadzby, za ktorú poskytovali banky úvery v tom istom období ako žalobca uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu, že ide o úroky, ktorých dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi majúc za to, že ide o civilno-právnu úžeru.

Ako bolo uvedené, žalovaná tým, že sa na pojednávanie opakovane neustanovila, vylúčila možnosť posúdiť objektívne i subjektívne pomery existujúce v čase vzniku záväzkového vzťahu na jej strane. Pri absencii možnosti zhodnotenia, či sa nenachádzala v tiesnivej alebo inej obdobnej situácii, nie je možné vyvodiť závery o civilno-právnej úžere ako mienil vedľajší účastník. Právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky, čo samozrejme neznamená, že by výška úrokov z úveru nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Podľa ustanovenia , výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi sa rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel, ktorý zodpovedá všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom v spoločnosti a mravným princípom, ktoré vystihujú podstatné historické tendencie, akceptované sú rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (obdobne D. Z. Č. F. Z.. R.. XCdon XXX/XX R. XX.X.XXXX).

Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám a právnym princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca je nebankovou spoločnosťou. Nielen súdu je z jeho úradnej činnosti, ale je aj všeobecne známe, že nebankové spoločnosti sa stávajú zmluvnými partnermi osôb, ktoré nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách preto, lebo vstupné hodnotiace parametre ich bonity ako podstatné skutočnosti určujúce mieru rizika návratnosti poskytovaných úverov sú natoľko nepostačujúce, že banky im úver neposkytnú. Taktiež je súdu známe, že nebankové spoločnosti nepodnikajú s takou štruktúrou produktov ako banky, t. j. nemajú možnosť kompenzovať dôsledky neúspešnosti jedného produktu s úspešnosťou iného. Známe je aj to, že nebankové spoločnosti zdroje pre poskytovanie úverov získavajú na finančnom trhu za odplatu, preto poskytujú úvery za vyššie úroky ako banky. Súdna prax nie je jednotná v posudzovaní miery toho, kedy dohodnutá úroková sadzba prekračuje hranicu zodpovedajúcu dobrým mravom. G. Z. S. A. vo veci XCo XX/XXXX mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom

úroky nad 25 %, D. Z. Z. F. vo veci XMCdo X/XXXX úroky vo výške 60 %. Pre porovnanie v Č. F. je v rozpore s dobrými mravmi 4-násobok maximálneho úroku, aký poskytujú banky (G. Z. S. P. vo veci XXICm XXX/XXXX uviedol, že ide o „setrvalú“ - t. j. pretrvávajúcu judikatúru D.Š. Z. Č. F.).

Vychádzajúc z uvedeného, po tom, ako žalobca sumu žiadaného úroku upravil žiadajúc dohodnutý úrok vo výške 581,51 eura, mal súd jeho nárok na dohodnutú sumu úroku z úveru za dôvodne žiadaný a zodpovedajúci výške odplaty, ktorá mohla byť v aktuálnom čase za poskytnutie spotrebiteľského úveru žiadaná v zmysle D. S. Z. F. Č.. XXX/XXXX R.. R.. a pokiaľ žalobca podaním súdu doručeným 17.3.2014 vzal návrh sčasti späť, o zastavení konania v časti rozhodol ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť aj sumu zmluvnej pokuty kvantifikujúc ju čiastkou 47,99 eura.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Informácia o nároku na zmluvnú pokutu nachádza sa v úverových podmienkach žalobcu. Všeobecné obchodné podmienky sa súčasťou zmluvy môžu stať iba v prípade ich účinnej inkorporácie. Samotný odkaz na ne v zmluve splneniu podmienky inkorporácie nezodpovedá. Žalobca nepreukázal, že by žalovanú s úverovými podmienkami pred podpisom zmluvy skutočne oboznámil. Žalobcom predložené úverové podmienky žalovanou podpísané nie sú. V takom prípade dôkazné bremeno o tom, že žalobca žalovanú s úverovými podmienkami oboznámil bolo na žalobcovi. Toto dôkazné bremeno však neuniesol. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je, ako vyplýva z citovaného ustanovenia , neplatnou. Pre písomný právny úkon platí, že ak má byť platný, musí byť podpísaný. Podpisom účastník právneho úkonu potvrdzuje vznik právneho úkonu s dohodnutým obsahom nachádzajúcim sa na mieste pred jeho podpisom. Z listinných dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca nevyplýva, že by sa so žalovanou dohodol zákonným spôsobom o zmluvnej pokute. Pokiaľ táto informácia o zmluvnej pokute je uvedená len v úverových podmienkach, ktoré, ako už bolo uvedené, neboli riadne do úverovej zmluvy inkorporované, znamená to, že absentuje písomná dohoda účastníkov vo veci zmluvnej pokuty. Žalobca preto nemá nárok na žiadanú sumu zmluvnej pokuty 47,99 eura, čo je jedným z dôvodov zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti. Ďalším z dôvodov zamietnutia nárokov v prevyšujúcej časti je to, že po späťvzatí žalobného návrhu v časti, o ktorom súd rozhodol uznesením z 11.2.2014 žalobca, aj keď uviedol, že netrvá na celom rozsahu pôvodne kvantifikovanej sumy dohodnutého úroku z úveru (písomnosť súdu doručená 17.3.2014), zotrval na celej požiadavke na úrok z omeškania zo sumy, ktorú žiadal pred späťvzatím žalobného návrhu v časti realizovaného písomnosťou súdu doručenou 17.3.2014, t. j. sumu kapitalizovaného úroku z omeškania 690,47 eura, ktorej výpočet vychádzal z pôvodne žiadaného zmluvného úroku, ponechal nezmenenú. Táto čiastka po prepočte však mohla byť dôvodne žiadaná len v rozsahu 564 Eur.

Na úrok z omeškania má žalobca nárok na základe ustanovenia , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Žalovaná s úhradou záväzku voči žalobcovi mešká a pokiaľ žalobca žalobným návrhom žiadal úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne ako sa žalovanou v zmluve dohodol, žiadaná výška úrokov z omeškania neprekračuje sumu úroku z omeškania, ktorú mohol žalobca žiadať, preto súd uložil žalovanej zaplatiť aj úrok z omeškania z dlžnej sumy ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Žalovaná uviedla, že žalobcovi dlžnú sumu chcela zaplatiť, žiadala však jej zaplatenie v splátkach dôvodiac, že jediným jej príjmom je rodičovský príspevok. Úhradu žiadala v splátkach po 40 Eur.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd mal za to, že je dôvodné umožniť žalovanej zaplatenie dlhu v splátkach vzhľadom na jej požiadavku a aktuálne pomery. Sumu výšky splátky podľa predstáv žalovanej mal za nízku vychádzajúc z celkovej sumy dlhu voči žalobcovi a času, ktorý uplynul odvtedy ako svoj záväzok vo vzťahu k žalobcovi nespláca. Ako uviedol G.Ý. Z. S. A. v rozsudku XXCo XX/XXXX R. XX.XX.XXXX: „Súdna prax zdôraznila aj to, že pri postupe podľa § 160 ods. 1 nemožno vždy nadradiť osobné aj majetkové pomery dlžníka nad záujem veriteľa na splnení dlhu“. Súd preto umožnil žalovanej zaplatiť žalobcovi dlh v splátkach, ale vo výške mesačných splátok ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia

Žalovaná bola v konaní prevažne neúspešná, nemá preto tak ona, ako aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupoval na jej podporu, nárok na náhradu trov konania.

Žalobca mal v konaní úspech prevažujúci nad jeho neúspechom vo veci, preto má právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli v pomere jeho úspechu k neúspechu vo veci.

Žalobca mal úspech vo veci v rozsahu 97 %, neúspech v rozsahu 3 %, má preto nárok na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli v rozsahu 94 %. Titulom súdneho poplatku z návrhu zaplatil 170,50 eura, povinnosťou žalovanej je preto zaplatiť žalobcovi z tohto súdneho poplatku čiastku 160,27 eura a titulom trov právneho zastúpenia žalobca žiadal náhradu za dva úkony právnej služby: 1. prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd. Tieto úkony právnej pomoci mal súd za účelne žiadané, výšku trov právneho zastúpenia súd kvantifikoval v súlade s vyhláškou č. Pri plnom úspechu vo veci mal by žalobca nárok na odmenu za jeden úkon právnej pomoci podľa tejto vyhlášky. Žalobca za základ nároku pre výpočet hodnoty jedného úkonu právnej pomoci mal sumu uplatnenej istiny úveru sumu zmluvne dohodnutého úroku a sumu poistného. Vychádzajúc z priznanej čiastky z týchto nárokov bola hodnota jedného úkonu právnej pomoci vo výške 101,25 eura. K obidvom úkonom právnej pomoci súd pripočíta režijný paušál po 7,81 eura. Keďže právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom DPH, súd priznal aj 20 % DPH, čo je 43,62 eura a spolu trovy, ktoré žalobcovi s konaním vznikli vyčíslil na čiastku 261,74 eura a zaplatenie náhrady všetkých trov, ktoré žalobcovi s konaním vznikli uložil žalovanej v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Čo sa týka času plnenia, súd vychádzal z pomerov žalovanej majúc za to, že čas do 31.8.2014 je dostatočne dlhý na to, aby umožnil žalovanej naakumulovať dostatočný počet prostriedkov umožňujúcich jej zaplatiť žalobcovi náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).