Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-100-2014.pdf
PDF · 79.35 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/100/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., N. XXX/XX proti odporcovi R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. XX/XX, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 14C/32/2013-49 zo dňa 27. septembra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom rozhodol, že odporca sa zaväzuje počnúc právoplatnosťou rozsudku platiť na výživu navrhovateľky sumu 125 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Zároveň rozhodol, že navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka sa v dennom štúdiu pripravuje na budúce povolanie, jej celkové mesačné výdavky sú 246,50 Eur. Navrhovateľka býva v jednej domácnosti s matkou a s dvoma sestrami, z ktorých jedna je už plnoletá a zaopatrená. Odporca je invalidný dôchodca, jeho mesačný príjem tvorí invalidný dôchodok v sume 341,80 Eur, popri invalidnom dôchodku pracuje na základe pracovnej zmluvy ako pracovník súkromnej bezpečnostnej služby a dosahuje čistú mzdu v sume 353,23 Eur, spolu 695,03 Eur. Odporca po rozvode manželstva s matkou navrhovateľky uzatvoril nové manželstvo a žije v spoločnej domácnosti so súčasnou manželkou a jej tromi deťmi. Súčasná manželka dosahuje príjem 397 Eur mesačne. Súd prvého stupňa považoval navrhovateľkou vyčíslené výdavky za odôvodnené a oprávnené vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka navštevuje školu mimo miesta svojho bydliska a z tohto dôvodu musí počas školského roka bývať na internáte a stravovať sa tam. Jej výdavky sú vynakladané predovšetkým na zabezpečenie štúdia, oblečenia a liekov. Odporca je invalidný dôchodca, jeho zdravotný stav mu však umožňuje pracovať, výdavky odporcu tvoria predovšetkým náklady na bývanie a splácanie úverov, ktoré si s manželkou zobrali na kúpu bytu. Tieto výdavky súd považoval za oprávnené. Zohľadnil, že odporca má od rozvodu s matkou navrhovateľky novú domácnosť, na ktorej nákladoch sa musí podieľať, pričom zároveň prihliadol na to, že odporca platí výživné na sestru navrhovateľky vo výške 100 Eur. Za odôvodnené preto považoval zaviazať odporcu na výživné vo výške polovice mesačných výdavkov navrhovateľky, t. j. v sume 125 Eur mesačne. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka si trovy neuplatnila (§ 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Prvostupňovému súdu vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené dňa 16.01.2012 a odporca sa po rozvode zaviazal platiť na výživu navrhovateľky 150 Eur, ktorú dohodu nedodržal. Po rozvode sa odporca zo spoločnej domácnosti vysťahoval a jej matka si musela vziať pôžičku, aby titulom vyporiadania BSM vyplatila odporcu sumou 10.000 Eur. Zároveň matka prevzala na seba záväzky z úverov, ktoré vznikli za trvania manželstva spolu v sume 5.970 Eur. Takto matka konala, aby rodine zabezpečila bývanie. Jej príjem je v priemere 500 Eur a z tohto príjmu popri splácaní pôžičky a poplatkov za bývanie živí navrhovateľku a jej maloletú sestru. Navrhovateľka uviedla, že jej mesačné náklady prestavujú sumu 345 Eur, ktoré špecifikovala. Zdôraznila, že pre nadstavbové štúdium sa rozhodla preto, že po jeho ukončení bude mať lepšiu možnosť zamestnania. Svoje výdavky obmedzuje, ale viac sa to nedá. Vyslovila názor, že pokiaľ sa odporca po rozvode manželstva zaviazal matke platiť na výživu navrhovateľky výživné sumou 150 Eur, vedel, že je v jeho možnostiach a schopnostiach takéto výživné platiť. Navrhla preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že rozhodne o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke sumou 150 Eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2013.
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie nároku navrhovateľky na určenie výživného, v potrebnej miere vykonal dokazovanie, preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil, vec však nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho bol daný dôvod na zmenu rozhodnutia podľa § 220 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhrádzané potreby dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov.
Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliadne sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade predmetom konania bol návrh navrhovateľky, ktorá sa denným štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, na určenie výživného. V prvostupňovom konaní navrhovateľka preukázala svoje mesačné výdavky sumou 246,50 Eur a v odvolacom konaní svoje výdavky špecifikovala sumou 345 Eur mesačne, čo zdôvodnila najmä doplatkami na lieky, ktoré užíva, a ktorých cena sa medzičasom zvýšila. Otec v prvostupňovom konaní odôvodnené potreby navrhovateľky nespochybňoval, rozsah výdavkov navrhovateľky nenamietal ani v odvolacom konaní, čo odvolací súd vyvodil zo skutočnosti, že otec na odvolanie navrhovateľky žiadnym spôsobom nereagoval. Odôvodnené potreby navrhovateľky spochybňované neboli (aj súdu sa tieto javili opodstatnené a primerané pomerom navrhovateľky), preto sa súd zameral na to, či navrhovateľkou navrhované výživné v sume 150 Eur zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného odporcu. Dokazovaním, vykonaným prvostupňovým súdom, bolo nepochybne preukázané a otec túto skutočnosť nenamietal, že
v čase rozvodu s matkou navrhovateľky (k rozvodu manželstva došlo dňa 16.01.2012) sa otec zaviazal prispievať na navrhovateľku sumou 150 Eur mesačne. Odporca tvrdil, že pri uzatváraní tejto dohody vychádzal z príjmu, ktorý v tom čase dosahoval. Z výpovede odporcu pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že v čase uzavretia tejto dohody pracoval na bani v N. a mal príjem 350 Eur mesačne, ktorý pracovný pomer ukončil. V čase rozhodovania prvostupňového súdu však bolo zistené, že otec popri invalidnom dôchodku v sume 341,80 Eur dosahuje aj čistú mzdu v sume 353,23 Eur, preto nemožno dospieť k inému záveru, než že pomery odporcu sa od času, keď sa dobrovoľne zaviazal platiť výživné sumou 150 Eur na navrhovateľku, nezmenili. Po rozvode manželstva s matkou navrhovateľky odporca uzatvoril nové manželstvo, žije v spoločnej domácnosti so súčasnou manželkou a s jej troma deťmi. Popri výdavkoch a uspokojení svojich osobných potrieb odporca platí výživné na sestru navrhovateľky vo výške 100 Eur mesačne. Popritom má výdavky na splácanie úverov, na tieto výdavky však odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, neprihliadal, nakoľko z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 Eur mesačne. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsah vyživovacej povinnosti a uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku, ktorou sa navrhovateľka domáhala určenia vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.09.2013. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Aj pokiaľ ide o určenie výživného na plnoleté dieťa, platí pre náležitosti návrhu na začatie konania ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p., v ktorom navrhovateľ okrem iných zákonných náležitostí vymedzí, čoho sa domáha. V danom prípade z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala počiatku určenia vyživovacej povinnosti mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ súd takémuto žalobnému návrhu vyhovel (zmena žalobného návrhu navrhovaná nebola), je rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti správne a nebol daný dôvod na zmenu počiatku určenia vyživovacej povinnosti.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania neuplatňovala.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .