Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/54/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 00 681 709, proti žalovanému: Drevo obchod SK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Svetlá 1, IČO: 47 236 213, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Chmurom, so sídlom Košice, Zvonárska 8, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.5.2013 pod č. k. -98, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu toho istého okresného súdu zo dňa 4.6.2013 pod č. k. -105, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 4.6.2013 pod č. k. -105.

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom určil, že právny úkon prevodu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. E. E., okres G., Obec E. E., evidovaná Správou katastra Prešov na LV č. XXXX, a to stavba: administratívna budova, súp. č. XXX, postavená na parc. č. 1592/2, v podiele 1/1, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2011, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Prešov pod č. V 2562/2010, na základe ktorého sa vlastníkom nehnuteľnosti stal žalovaný, je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 86,98 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že právny úkon prevodu nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. E. E., evidovanej Správou katastra Prešov na LV č. XXXX, a to stavba: administratívna budova pod súp. č. XXX, postavená na parc. č. 1592/2, v podiele 1/1, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2011, evidovanej v katastri nehnuteľností pod č. V 6698/2011, na základe ktorého sa vlastníkom nehnuteľnosti stal žalovaný, je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobu zdôvodnil tým, že poskytol dlžníkovi - USCB, s.r.o., (predtým VARIO WOOD, s.r.o.), na základe Zmluvy o kontokorentnom účte č. 000109/SB/10/141 zo dňa 27.9.2010 kontokorentný úver vo výške úverového limitu 72.000,- eur s konečnou splatnosťou 27.9.2011. Nakoľko dlžník splatnú pohľadávku žalobcovi neuhradil, žalobca vyplnil zmenku vystavenú dlžníkom dňa 27.9.2010 na rad žalobcu ako domiciláta, avalovanú zmenkovým ručiteľom - štatutárnym orgánom dlžníka Ing. O. E., o zmenkovú sumu 80.981,30 eur, s dátumom splatnosti zmenky 20.3.2012. V oznámení o vyplnení blankozmenky zo dňa 20.3.2012 oznámil dlžníkovi a avalistovi, že vyplnil blankozmenku a zároveň ich vyzval na úhradu zmenkovej sumy v lehote do 5 dní od prevzatia oznámenia. Keďže dlžník, ani avalista zmenkovú sumu žalobcovi neuhradili, podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým žiadal, aby súd uložil

dlžníkovi a avalistovi uhradiť zmenkovú sumu vo výške 80.981,30 eur spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne zo zmenkovej sumy od 21.3.2012 do zaplatenia, ako aj zmenkovú sumu 269,94 eur a trovy konania. Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Prešov dňa 14.8.2012 pod č. k. -21 nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2012. V čase uzavretia zmluvy o úvere dlžník vlastnil majetok, a to vyššie označenú nehnuteľnosť nachádzajúcu v k. ú. E.S., v podiele 1/1. Kúpnou zmluvou zo dňa 29.11.2011, zaevidovanou Správou katastra Prešov pod č. V 6698/2011, dlžník previedol nehnuteľnosť na žalovaného. V rozhodnom čase bol avalista jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom - konateľom dlžníka, avšak zároveň bol aj jediným štatutárnym orgánom - konateľom žalovaného. Uvedená skutočnosť zakladá predpoklad, že dlžník previedol svoj majetok, z ktorého by mohla byť vymáhateľná pohľadávka žalobcu uspokojená, na žalovaného, s úmyslom ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Pretože avalista v čase prevodu nehnuteľnosti bol jediným štatutárnym orgánom dlžníka ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti a tiež aj štatutárnym orgánom žalovaného ako nadobúdateľa nehnuteľnosti, úmysel dlžníka, resp. vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, netreba preukazovať, pretože ten sa prezumuje. Nehnuteľnosť bola jediným majetkom, z ktorého mohla byť vymáhateľná pohľadávka žalobcu uspokojená.

Na základe vykonaného dokazovania, aplikáciou ustanovení § 42a ods. 1 a násl. Obč. zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že spoločnosť VARIO WOOD, s.r.o. (USCB, s.r.o.), má voči žalobcovi vymáhateľnú pohľadávku na základe vyššie označeného zmenkového platobného rozkazu. V čase existencie uvedenej pohľadávky spoločnosť VARIO WOOD, s.r.o., preukázateľne a kvalifikovane zmenšila svoj majetok tým, že dňa 29.11.2011 uzavrela ako predávajúci s kupujúcim (spoločnosťou žalovaného) kúpnu zmluvu, kedy v tom čase jej štatutárnym orgánom bola tá istá osoba. Z uvedeného je nepochybné, že žalovanému úmysel dlžníka zmenšiť svoj majetok musel byť jasný a musel mať o tomto vedomosť. Túto vedomosť mal aj v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu. Žalobca žalobu podal v prekluzívnej 3-ročnej lehote a uplatnil ju proti žalovanému, keďže on mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Ďalej dôvodil, že žalobca mal voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku v zmysle ustanovenia § 42a Obč. zákonníka. Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.12.1999 sp. zn. ). Bolo preukázané, že v čase, keď sa realizovala Kúpna zmluva zo dňa 29.11.2011, boli predávajúci (VARIO WOOD, s.r.o., Prešov), a kupujúci (v tomto konaní žalovaný) totožné v osobách konateľov. V oboch právnických osobách boli totiž štatutárnymi orgánmi tie isté osoby (Ing. O. E.). Ustanovenie § 42a ods. 4 písm. d/ Obč. zákonníka dáva možnosť odporovať právnemu úkonu, v ktorých boli štatutárne orgány obsadené tými istými fyzickými osobami. Žalovaný nevyvrátil tvrdenie žalobcu o tom, že zmenšil svoj majetok v takom rozsahu, že ukrátil uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Pri prezumovanom úmysle ukrátiť veriteľa, nevyvrátenom v konaní dôkazmi navrhnutými žalovaným, z toho okresný súd vyvodil záver, že Kúpna zmluva zo dňa 29.11.2011, predmetom ktorej bol prevod vyššie označenej nehnuteľnosti, je voči žalobcovi ako právny úkon, neúčinná.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa v spojení s , , keď úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške 86, eur pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur a 53,98 eur titulom nákladov spojených s ubytovaním jeho zástupcu na pojednávanie dňa 22.2.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu, že žalovaný dňa 21.2.2013 ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní, čo žalobcovi nebolo v dostatočnom predstihu možné oznámiť.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zrušenie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a o vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne o jeho zmenu tak, aby návrh žalobcu bol zamietnutý. V odvolaní poukázal predovšetkým na skutočnosť (s ktorou sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal), že právnemu úkonu, ktorý je predmetom tohto sporu, nie je možné úspešne odporovať, pretože právny úkon nespĺňa zákonom predpokladané kritéria pre úspešné odporovanie, ktorými sú: vymáhateľnosť pohľadávky; skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje veriteľa; preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa; skutočnosť, že právny úkon dlžníka urobil v posledných troch rokoch. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Podľa jeho názoru, v konaní nebolo preukázané, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok

dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovateľnému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu byť aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí). V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, pretože za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdŕžal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

V konaní predložil dôkazy, ktorými preukázal odovzdanie kúpnej ceny predávajúcemu (spoločnosti VARIO WOOD, s.r.o., Prešov). Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal opak, aj keď na jeho strane spočíva dôkazné bremeno (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. ). Teda súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s podstatnou argumentáciou, že žalovaný za predmetnú nehnuteľnosť zaplatil cenu obvyklú v mieste a čase, určenú na základe znaleckého posudku č. 101/2011 autorizovaným znalcom v odbore stavebníctvo, Ing. I. E.. Aj súd v tejto súvislosti mal za zistené, že z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.11.2011 (č. l. 28), predloženého žalovaným, vyplýva zaplatenie sumy 64.600,- eur ako úhrady podľa kúpnej zmluvy. Týmto ekvivalentným protiplnením je vylúčené ukrátenie žalobcu (teda aj úspešné odporovanie predmetnému právnemu úkonu). Súd prvého stupňa sa v tejto súvislosti obmedzil iba na odkaz žalobcu, v ktorom uviedol, že má pochybnosti o reálnosti zaplatenia tejto kúpnej ceny predávajúcemu. Svoje pochybnosti bližšie nešpecifikoval. Žalobca nepredložil, ani neoznačil dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho tvrdenie, že tu existuje pochybnosť o zaplatení kúpnej ceny, a to aj napriek tomu, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na jeho strane. Naopak, žalovaný predložil listinný dôkaz, ktorým preukázal zaplatenie kúpnej ceny predávajúcemu (pokladničný doklad zo dňa 29.11.2011). Okresný súd napriek tomu, že mal vykonaním dokazovaním za preukázané zaplatenie kúpnej ceny žalovaným, dospel k skutkovému zisteniu v rozpore s týmto záverom dokazovania. Nie je možné, aby mal súd prvého stupňa súčasne za preukázané, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny (určenej znalcom), a zároveň vyslovil právny názor, že došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Týmto konaním súd bezpochyby potvrdzuje, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

V ďalších dôvodoch odvolania žalovaný v podstate spochybňuje arbitrárny postup súdu prvého stupňa, pretože za porušenie práva na spravodlivý proces je potrebné považovať aj postup všeobecného súdu, ktorý aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou. Takýto postup je zároveň aj zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa SR. Ak nie je z odôvodnenia rozhodnutia súdu zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalovaného a prečo ju považuje za mylnú alebo vyvrátenú, je nutné považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to najmä vtedy, ak ide o právnu argumentáciu, ktorá je ťažisková pre žalovaného. Súd, ktorý sa vysporiadava s takouto argumentáciou, nemôže len pre nesprávnosť odmietnuť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne jej nesprávnosť spočíva. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie ohľadom jasného, zrozumiteľného a logického odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré uvedeným kritériám nezodpovedá, je nepreskúmateľným, účastník konania nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska , . V konečnom dôsledku takýto postup súdu možno hodnotiť ako odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom.

Žalobca žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v , , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobcu o odporovateľnosť právneho úkonu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dopĺňa:

Predmetom konania je návrh žalobcu o určenie, že právny úkon prevodu vyššie označenej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. E.S., na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2011, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Prešov pod č. V 6698/2011, na základe ktorého sa vlastníkom nehnuteľnosti stal

žalovaný, je voči žalobcovi právne neúčinný. Súd prvého stupňa návrhu s použitím ustanovení § 42a a násl. Obč. zákonníka vyhovel. Obrana žalovaného spočíva jedine v tom, že tento konkrétny právny úkon dlžníka veriteľa neukrátil, pretože na základe uvedenej kúpnej zmluvy ako kupujúci predávajúcemu zaplatil sumu 64.600,- eur, čo vylučuje ukrátenie žalobcu, a teda aj úspešné odporovanie právnemu úkonu.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2011 (č. l. 26) vyplýva, že touto zmluvou spoločnosť VARIO WOOD, s.r.o., so sídlom Prešov, ako predávajúci (dlžník žalobcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 27.9.2010) previedol na žalovaného ako na kupujúceho nehnuteľnosť v k. ú. E. E., evidovanú na LV č. XXXX, a to stavbu: administratívna budova súp. č. XXX, postavenú na parc. č. KNC 1592/2 s príslušenstvom, t.j. vonkajšími úpravami, v podiele B 1 v celosti v hodnote podľa dohody zmluvných strán 64.600,- eur. Uvedenú kúpnu zmluvu za predávajúceho a kupujúceho podpísal ten istý štatutárny orgán oboch spoločností, a to Ing. O. E..

Podľa § 42a ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Obč. zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 4 písm. d/ Obč. zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom.

Podľa § 42b ods. 2 Obč. zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Na základe výsledkov doterajšieho dokazovania je nesporné, že uvedenú kúpnu zmluvu za predávajúceho a kupujúceho ako štatutárny orgán uzavrela tá istá osoba, a to Ing. O. E.. Teda ide o odporovateľnosť podľa § 42a ods. 4 písm. d/ Obč. zákonníka.

Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 42a a násl. Obč. zákonníka slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorým sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa (infraudem creditoris). Ide o právny úkon, ktorým dlžník zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do takej miery, že tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky.

Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný ako kupujúci z kúpnej zmluvy sa bránil tým, že z jeho strany nešlo o ukracujúci právny úkon vo vzťahu k veriteľovi (v tomto konaní žalobcovi), ani vo vzťahu k predávajúcemu, a to spoločnosti VARIO WOOD, s.r.o., Prešov. V tejto súvislosti tvrdil, že z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.11.2011 (č. l. 28) jednoznačne vyplýva, že na základe tohto dokladu predávajúci (spoločnosť VARIO WOOD, s.r.o., Prešov) prijala od neho ako kupujúceho dňa 29.11.2011 úhradu kúpnej ceny na základe označenej kúpnej zmluvy vo výške 64.600,- eur. Teda ak na základe tohto dokladu predávajúci z kúpnej zmluvy túto sumu od neho reálne získal, kúpnou zmluvou neukrátil predávajúci ako dlžník veriteľa (v tomto konaní žalobcu), pretože žalobca hoc i čiastočne mohol z tejto kúpnej ceny vo vzťahu k dlžníkovi uspokojiť aspoň sčasti svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 27.9.2010.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa uzavrel, že v čase, keď sa realizovala kúpna zmluva dňa 29.11.2011, boli predávajúci a kupujúci v osobách konateľov totožní, v oboch právnických osobách

bola štatutárnym orgánom tá istá osoba (Ing. O. E.). S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožňuje.

Odvolací súd ďalej z predloženého spisu zistil, že dňa 30.11.2011 sa Ing. O. E. ako konateľ spoločnosti VARIO WOOD, s.r.o., Prešov (ako predávajúci z kúpnej zmluvy) dostavil do banky žalobcu. Do záznamu o rokovaní s bankou z tohto dňa (č. l. 76) uviedol, že k tomuto dňu je spoločnosť VARIO WOOD, s.r.o., Prešov, aj naďalej ako dlžník vlastníkom nehnuteľnosti, tvoriacej predmet kúpnej zmluvy, pričom táto nehnuteľnosť je zatiaľ bez ťarchy. Ďalej do záznamu uviedol, že je zároveň aj konateľom spoločnosti žalovaného. Na tomto jednaní s bankou bol zároveň aj uzavretý tzv. splátkový kalendár, ktorým sa dlžník žalobcu (VARIO WOOD, s.r.o., Prešov) zaviazal do 31.1.2012 uhradiť splátku vo výške 10.000,- eur a ďalej po dobu 18 mesiacov z titulu splácania kontokorentného úveru splátky vo výške 3.800,- eur.

Teda ak predmetná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 29.11.2011 a nasledujúceho dňa (30.11.2011) konateľ predávajúceho Ing. E. žalobcovi tvrdil, že spoločnosť ako dlžník je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, už z tohto konania konateľa spoločnosti predávajúceho vidieť úmysel ukrátiť veriteľa, ak neuviedol - zatajil žalobcovi, že predchádzajúceho dňa (29.11.2011) bola uzavretá dlžníkom v prospech žalovaného ako kupujúceho predmetná kúpna zmluva. Inými slovami, dňa 30.11.2011 Ing. E. ako konateľ predávajúcej spoločnosti zatajil uzavretie úkonu, ktorému sa v tomto konaní na návrh žalobcu odporuje. Na základe tohto zistenia odvolací súd neuveril dôveryhodnosti účtovných dokladov, ktoré počas odvolacieho konania odvolaciemu súdu predložil súčasný konateľ spoločnosti žalovaného O. N., tvrdiac, že dňa 29.11.2011 (v deň uzavretia kúpnej zmluvy) požičal žalovanému sumu 64.600,- eur za tým účelom, aby žalovaný ako kupujúci mohol predávajúcemu v tejto výške zaplatiť kúpnu cenu. Teda odvolací súd nemohol uveriť hodnovernosti ním predložených účtovných dokladov o poskytnutí primeraného protiplnenia predávajúcemu z kúpnej zmluvy ani na základe príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.11.2011, ktorý mal svedčiť o tom, že týmto pokladničným dokladom spoločnosť VARIO WOOD, s.r.o., Prešov, ako predávajúci z kúpnej zmluvy obdŕžala od žalovaného kúpnu cenu vo výške 64.600,- eur. Tak ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd tento doklad o poskytnutí tzv. primeraného protiplnenia kupujúcim (žalovaným) považuje za nedôveryhodný. Preto aj z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne rozhodol, ak návrhu žalobcu o odporovateľnosť právneho úkonu v celom rozsahu vyhovel.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, čo sa týka aj výroku o trovách konania ( ).

Uznesením zo dňa 4.6.2013 pod č. k. -105 súd prvého stupňa vyrubil žalovanému súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur podľa položky 1/b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť tzv. poplatkové uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že žalobca zaplatil výlučne súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo veci samej nezaplatil. Aj napriek tomu, že žalobca súdny poplatok z návrhu na začatie konania nezaplatil, súd prvého stupňa konanie nezastavil, aj keď mal postupovať podľa o súdnych poplatkoch.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného proti tzv. poplatkovému uzneseniu súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nezákonné. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, poplatníkom poplatkového úkonu, ak ide o návrh na začatie konania - žalobu, je vždy žalobca a nie žalovaný. Preto nezostávalo nič iné odvolaciemu súdu iba napadnuté uznesenie okresného súdu zo dňa 4.6.2013 zrušiť ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Keďže úspešný žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil postupom podľa , , odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.